Říjen 2018

Boh v našom živote

31. října 2018 v 15:36 | Reginahv


Každý jeden človek na zemi by mal hľadať Boha preto, aby prijal Ducha Svätého, teda, aby sa znovu narodil z Boha, Jediného Živého. Mal by hľadať Boha preto, aby sa s Ním zmieril, pretože je v očiach Boha hriešny. Stretnúť Boha je pre väčšinu ľudí niečo, čo je nepredstaviteľné a nemožné. Preto sa vzmáhajú aj rôzne náboženstvá či sekty, lebo človek má tak tvrdé srdce, že nedokáže uveriť. V celom vesmíre si je človek sám bohom. Riadi sa totiž vetou: Čo nevidím, tomu ani neverím! Úplný opak hovorí v Evanjeliách Pán Ježiš:
Ameň vám hovorím: Kto by neprijal kráľovstva Božieho ako dieťa, nevojde nikdy do neho!/Ev.Sv.Marka10:15/
Však aj dnes mnohí hľadajú znamenia, ešte viac uveria vedeckým prácam ako Stvoriteľovi. Dnes má človek svrbľavé uši na to, aby túžil počuť Jedinú pravdu, ktorou je Sám Kristus. Boh dáva znamenia, ak človek túži po Ňom, čo evidentne mnohí netúžia. Už nechcem znova rozpisovať , že som bola neveriaca až do mojich päťdesiatich rokov a uverila som v Živého Ježiša Krista. Uverila som ako dieťa, ktoré počúva s otvorenou pusou a dnes svedčím o tom, že On je Skutočný a Jediný Spasiteľ všetkých ľudí.
Pán Ježiš Kristus sa dal dobrovoľne ukrižovať pre naše hriechy a na tretí deň vstal z mŕtvych pre naše ospravedlnenie. Znamená to, že krv Krista potrebujeme k odpusteniu hriechov a kríž Krista potrebujeme k oslobodeniu od hriechov. On je Jediný Pán, na ktorého sa máme obracať v nádeji, túžbach a láske. Učinil mnohé znamenia, nikto nikdy viac znamení neučinil, ani by ich nikto nedokázal učiniť bez vedenia Svätého Ducha. Ak by sa všetko opísané v Biblii nestalo, ťažko by sa všetko po dva tisícročia zachovalo, lebo by zaniklo. Mnohé veci, nech bol človek aj statočný, ale zanikajú, pretože ostáva to Božie. No je pravdou, že Ježiš Kristus žije! On je Ten, ku komu volá človek, ak túži po Bohu a po spravodlivosti.
Boh nie je vytesaná socha, ani drevorezba, ani nie je Boh namaľovaný obraz, lebo všetko toto sú modly, ktoré nevidia ak ku nim voláš, ani nepočujú ak sa ich pýtaš. Tieto modly sú nemé a nikdy ti neodpovedia, kdežto Pán Ježiš je Živý a kto túži po Ňom, kto z celého srdca volá na Neho, k tomu človeku Pán príde a s Otcom Svätým budú u neho stolovať. Boh vstúpi do tvojho života, nikoho neodmietne, ak voláš k Nemu naozaj úprimne. Pre Boha nič nie je nemožné. Boh miluje dávať dobré dary ľuďom, ak v ich srdci je Boží Syn. Nikoho nikdy neoklamal, lebo On je Svätý- Jediný.
Jako sa hanbí zlodej, keď ho pristihnú, tak sa budú hanbiť , dom Izraelov , oni, ich kráľovia, ich kniežatá a ich kňazi aj ich proroci, ktorí hovoria drevu: Ty si môj otec, a kameňu: Ty si ma splodil. Lebo sa obrátia ku mne chrbtom a nie tvárou. Ale keď im je zle, hovoria: Nože vstaň a zachráň nás! A kdeže sú tvoji bohovia, ktorých si si narobil? Nech tedy vstanú a zachránia ťa, keď prišlo na teba zlé. Lebo koľko je tvojich miest, toľko je tvojich bohov, ó Júda!
/Jeremiáš, 2:26-28/

Na tieto stránky som veľmi túžila priniesť Skutočného Boha: Otca-Syna a Svätého Ducha v Jednej Osobe. On od nikoho nie je ďaleko, pretože je v Ňom taká obrovská láska, ktorou chce zachrániť a Spasiť mnohých. Ale človek je hriešny tvor a nikdy sa sám nezachráni pred večným ohňom. Na to, aby sa zachránil, potrebuje ešte kým žije prísť ku Pánovi Ježišovi. Ja verím všetkému čo píše Sväté písmo. Je to písané svätými prorokmi nám- všetkým ľuďom, aby sme spoznali Boha a celým srdcom túžili po Ňom. Aby sme Ho hľadali. Nový zákon stále platí a aj bude platiť, kým táto generácia nepominie.
Lebo ameň vám hovorím, že dokiaľ nepominie nebo a zem, ani len jediné jota alebo jeden punktik nepominie zo zákona, dokiaľ sa všetko nestane./Ev.Sv.Matúša,5:18/
Túžila som vniesť do mnohých sŕdc túžbu po Pánovi. Niekde v kútiku svojho srdca verím, že niektorí premýšľajú v srdci o Bohu, lebo len skrze Neho/Boha/ žijeme, dýchame a hýbeme sa. Skrze Pána je život aj vtedy, ak zomrieme. On má moc nás vzkriesiť, aby sme ako anjeli Boží boli blízko Neho. Preto som písala niektoré svedectvá o Jedinom Živom Bohu, ako nás miluje a vedie po úzkej ceste spravodlivosti a nádeje. Ako človek vníma Boha. Veď práve preto túži po Ňom. Chcem napísať, že v mojom srdci bolo, aby ste všetci túžili po Bohu, úplne všetci! Verím, že nikto nezamýšľal v srdci o tom, že píšem v pýche a chválenkárstve. Samu seba neoslavujem! Moja radosť v Pánovi je skutočná. No pripúšťam, že stále myslím ako veľké decko, ak si namýšľam, že niekto aj číta tieto riadky. Už len na záver a končím.
Všetko je z Neho a pre Neho, pre Pána Ježiša Krista. Ale človek potrebuje Bohu vyznať svoje hriechy, celé vnútro ktoré je vo mne. Samého seba zaprieť a Ježiša Krista vo svojom srdci vyvýšiť nad všetko, nad úplne všetko v tomto živote. Lebo všetko viditeľné sa pominie a ostanú len veci, ktoré nevidíme...
Čo je viera? A viera je podstatou toho, na čo sa človek nadeje, presvedčením o veciach, ktoré sa nevidia.
/Ep.Sv.Pavla Židom11-1/

Najozajstné uctievanie má korene v pokornom sústredení mysle i srdca na Zvrchovaného Živého Pána Ježiša Krista, ako nám Ho zjavuje Božie Slovo. Pri takom uctievaní kresťan padá k Pánovým nohám a s pokorným srdcom sa znovu vydáva Bohu./ Z knihy Richard A. Bennet, Duchovný pokrm/

Opatrovanie alebo služba

26. října 2018 v 11:11 | Reginahv


V poslednom čase neustále pribúda povolanie opatrovateľov. Je to aj preto, lebo práca, ktorú sme vykonávali prv, napríklad v nejakom závode, zanikla. Ak aj existuje, lebo v niektorých regiónoch určite áno, pracuje len málo ľudí, nech ich Pán požehná a dá im túžbu do srdca po Ňom. Môj manžel hovorí, že do každej jednej práce človek ak nevloží aj svoje srdce, potom tá práca nestojí za nič. Má pravdu. Ak niekto opatruje chorého človeka, do práce by mal vložiť nielen kúsok, ale úplne celé srdce. Nemožno opatrovať človeka, ak s ním necítim, ak mi je ľahostajný alebo ak idem opatrovať len preto, aby som dostal zaplatené. No možno sa stávajú aj takéto prípady.
Ak nás práca napĺňa radosťou, ak pritom túžim pomáhať ako len vládzem, lebo vládzem preto, že tak ma vedie Pán, a všetko čo nás napĺňa radosťou je od nášho Boha. Mnoho krát sa stáva, žiaľ, že miesto zdravotnej sestry posielajú opatrovateľku na miesta, ktoré by nemala vykonávať, teda stalo sa také niečo aj mne a som veľmi smutná z toho. To, čo zdravotné sestry študujú roky, opatrovateľ to má zvládnuť čo najskôr, ale ja sa s tým nestotožňujem, pretože každý by mal byť zodpovedný za svoju prácu a učiť sa na pacientovi niečo čo nie je v mojej kompetencii, ak to zbabrem, kto bude za to zodpovedný? Myslím si, že je chybou opatrovateliek, ak súhlasia vykonávať prácu zdravotnej sestry a oni nemajú ani najmenšie skúsenosti s určitou diagnózou.
Niektoré rodiny ale neviem z akého dôvodu odmietajú odborníkov, ako pán, ktorého momentálne opatrujem. Zbytočne mu hovorím, aby neodvolával odborníkov, lebo je na nich odkázaný, pretože úkon, ktorý potrebuje každý jeden deň aby sa na ňom vykonal, nemôže vykonávať opatrovateľka. Moja úplne prvá cesta k nemu bola pre mňa prekvapením že ma sem poslala agentúra, dokonca sa vyjadrili, že však sa to naučíte! To bol šok! Ak by som nebola presvedčená o tom, že ma tam poslal Boh, zvrtnem sa na opätku a okamžite odídem. No v mojom srdci je túžba zvestovať Evanjelium a chváliť Pána každý deň, aby všetci túžili po Ňom, veď On miluje všetkých ľudí.
Mnohí ani netušia, aké je pre človeka veľmi dôležité prijať do srdca Pána Ježiša Krista, Jediného Spasiteľa a zmieriť sa s Bohom. Mnoho ľudí je presvedčených o svojej spravodlivosti a dobrote a nemyslia si, že aby boli zachránení, potrebujú Pána Ježiša. Hovoria: Veď je to len Syn Boha Najvyššieho, Otec je dôležitý! Samozrejme že vôbec nič nechápu, majú zaslepené oči aj uši. Sám Boh hovorí: Kto nectí Syna, nectí ani Otca. Niektorí sú presvedčení, že po smrti budú očistení od hriechov, čo tiež nie je pravda. Moja práca, ktorú vykonávam z celého srdca, ma napĺňa láskou Pána Ježiša Krista. Radosť, ktorú vnímam, ak klient túži po Pánovi Ježišovi, je tak silná, že nie jedenkrát sa v radosti usmievam a vôbec mi neprekážajú poznámky nášho obyvateľstva. Žehnám všetkým, aby aj oni pocítili tú nefalšovanú radosť, ktorá plynie zo srdca človeka.
Teda, aj tentokrát ma poslali kam chceli, do tej najkomplikovanejšej rodiny. Pred asi tromi mesiacmi mi síce sľúbili, že mi nájdu ľahšiu prácu, ale to mi asi nehrozí. Komu by sa páčilo spávať po dve-tri hodiny? Tak ma manžel odviezol na uvedenú adresu. Ešte ani dvere sme nestihli otvoriť a pani domu mi jasne dala pocítiť, ako ma tam nepotrebuje. Veď jej nikto nikdy nepovedal, že príde opatrovateľka a okrem toho, nemá ju kam ani uložiť. Ani posteľ, ani skriňu, okrem toho, som cudzia a tak ako môže niekomu cudziemu dôverovať? Posilnená Pánom Ježišom som jej dookola hovorila, že ja som jej prišla pomôcť, nie posedávať. Len ma mrzí, že mi nik nedal vedieť, že tu nie je posteľ, z domu by som si priniesla matrac. Na to sa pani trochu zháčila, avšak tá nervozita, ktorá z nej sálala, ďakujem Bohu, že mi dal taký pokoj do srdca, aký dáva len náš Pán.
Chápem aj pani. Veď som vlastne narušila jej súkromie, ešte totiž nikto cudzí u nich nebýval. A že zvládala sa starať o svojho syna pol roka, ona, skoro deväťdesiat ročná, tak naozaj to pochopí len človek, ktorý jej príde pomôcť, lebo chvíľku pokoja sme nemali. Tak sa stalo o pár dní, že pani si konečne uvedomila, že si môže oddýchnuť, pospať si nie tri hodiny, ale aj celú noc. Pán nám dával pokoj všetkým. No asi po desiatich dňoch sa satanovi prestalo páčiť naše pokojné spolužitie a nanovo zasial pochybnosti a lži do srdca panej domu. Tak som nechtiac aj ja vybuchla a v tej chvíli boli všetci ticho. Nepokoj vznikol pre jedne nohavice, ktoré bolo treba zašiť. No pani ich niekam tak odložila, v nádeji, že jej potomok na ne zabudne. Podarilo sa mi ich nájsť a ešte v ten deň som ich zašila. No vnímala som, že sa všetkým musím ospravedlniť a tak som to urobila. Pani mi povedala slová, na ktoré nikdy nezabudnem: Buďme ako doteraz, aj vy mne odpustite. Únava sa totiž podpíše pod nečakané výbuchy. Buďte našou láskou Kristovou, ako ste boli doteraz, prosím vás o to. Môj syn a aj ja vás milujeme.
Už sme nemohli zadržiavať slzy ani jeden z nás. Jednoducho sme plakali a zároveň som chválila Pána, že ten zlý, ten satan, nemá miesto v tomto dome. Naša reč je o láske k Bohu a k blížnemu a ja z celého srdca ďakujem Pánovi za to, že dal túžbu do srdca po Bohu pánovi na lôžku, jeho tete, a verím, že aj jeho matka kdesi v kútiku srdca túži po Pánovi.
Tak opatrovateľky zažívajú mnohé udalosti, aj my sme ľudia a niekedy je veľmi ťažké vojsť niekomu do domu, ak vás nechce prijať. Ale verím, že Pán otvorí srdcia ešte mnohých spoluobčanom, aby opatrovateľ seniorov neutekal do zahraničia, ale aby pomáhal doma. Veď aj doma máme mnoho chorých, ktorí sú odkázaní na našu pomoc.

Kde je tvoje srdce?

5. října 2018 v 8:33 | Regina.hv



My, ľudia, zvykneme hovoriť: Deti sú na prvom mieste! Moja rodina je na prvom mieste! Milujeme len tých, ktorí milujú nás a ak je niekto proti nám, veľmi ťažko to prehltneme. Priznať si, že som urobil niečo zlé, pokorne, už ani neviem či ešte niekto vie. Skôr v pýche sa človek chváli takými absurditami, že ani tento papier by to nezniesol. Mnohí, ktorí hovoria, že sú deti na prvom mieste, žiaľ, v mnohých prípadoch to tak nie je. Tí, ktorí sa na verejnosti príliš k sebe túlia, v súkromí prežívajú hádky na dennom poriadku. To je to pokrytectvo, o ktorom hovorí Pán Ježiš. Ľudská pýcha, ktorá prerástá až nad samotného človeka. No kto túži po Bohu, a komu sa Pán dá spoznať, vie, že Ho milovať z celého srdca, z celej duše a z celej sily, aj z celej mysle, je viac, ako všetky zápaly a obete. Lebo skrze Neho /Boha/žijeme, dýchame, hýbeme sa. Boh nikdy neoklame nikoho, lebo je Jediný Spravodlivý, Svätý, v Ňom nieto lži, ako v človeku. Ten však, kto neverí že Boh je Živý a Skutočný, nikdy Ho nespozná, lebo vierou pristupujeme k Nemu, s túžbou v srdci po všetkom, čím nás On kŕmi a napája.
Je na život človeku, ak verí, že Pán Ježiš Kristus zomrel aj za teba, za tvoju rodinu, za tvoje deti, priateľov. Vzal na seba aj tvoje hriechy, vyniesol ich na kríž, aby ty, ak veríš v Neho, si ostal žiť.Lebo aj On je Živý a volá všetkých k Sebe. Slová Pána sú pravdivé a znamenajú život. Ak si prežil pokánie od Boha a znovu si sa narodil z Neho, neznamená, že od teraz budeš svoje deti milovať menej ako doteraz. Lebo ich miluješ láskou Krista, ktorú do teba vložil On Sám. No ty, ako znovuzrodený z Boha, vidíš, lebo skrze Jeho Ducha vidíš a aj počuješ, aj Pán ti tak ukazuje, že tvoje rodiny, deti, tvoji priatelia aj blízky, sú v nebezpečenstve, lebo každý, kto neslúži Bohu, slúži tomu zlému. Človek, ktorý nie je znovu narodený z Boha, je v moci satana. Nemôžme slúžiť dvom pánom, Bohu aj mammone!
Koľkí si povedia: Veď ja nič zlé nerobím, chodím aj do kostola, modlím sa, o rodinu sa starám, určite do pekla nepôjdem! Potom, ak neveríš nám, prečo si nečítaš Bibliu? Prosím, daj si konečne vysvetliť, že Pán je Skutočný a je Živý! Je Bohom živých ľudí, nie mŕtvych. Tých, ktorí zomreli, už im modlitby nepomôžu, lebo oni už poznajú pravdu a ak neprijali do svojho srdca Kristovho Ducha, znamená, že neuverili Bohu, nekajali sa z hriechov, boli pyšní, rúhaví, smilnili...
Ak nie si Pánov, súd nad tebou bude hrozný, neuveril si počas celého života Ježišovi Kristovi, ktorý dal dobrovoľne svoj život za mnohých, vzal na seba všetky hriechy nás, ľudí, aby skrze Neho a skrze pokánie mali večný život v kráľovstve Božom. Mnohí sú falošne ubezpečení, že sú na správnej ceste. Ale ak si sa ničoho v živote nevzdal, ak si neustále robíš čo sa tebe páči, nemeníš sa, potom nemôžeš byť Pánov. Buď k sebe úprimný a vyznaj Bohu svoje pochybnosti! Lebo On každému klope na dvere srdca, miluje ťa a volá k tebe. Ty sám musíš prísť k Nemu, nie skrze tretej osoby! Len ty a Ježiš, každý buduje svoj vzťah s Pánom sám. Nedaj sa už klamať!
Dnes mnohé cirkvi tvrdia, že práve oni hlásajú čistú pravdu. Mnoho falošných prorokov vyšlo do ulíc a chcú presvedčiť mnohých o "tej ich pravde, ktorá je na smrť". Každý, kto túži po Bohu, Boh ho pozná a povedie si ho po vyrovnaných chodníkoch a po úzkej ceste. Pán povedal: Moje ovce počujú môj hlas. Naša krajina nie je chudobná, hoci sme sa ocitli na chvoste vo výskume: ktorý štát má koľko bohatých ? Nie sme hladní, máme strechu nad hlavou, vďaka Pánovi vieme, že človek nie je len chlebom živý, ale každým slovom, ktoré vychádza z Božích úst. Preto žiaľ, mnohí nehľadajú Pána, lebo sa majú dobre. Ale musím povedať, čo ak sa už zajtra niečo stane a ty, pôjdeš pred Boha a preto, že si celý život Boha nectil, nemiloval, netúžil si po Ňom, pôjdeš rovno do pekla, lebo ak Mu neveríš, tam je tvoje miesto a ja veľmi túžim, aby to nebolo tak.
Mnoho ľudí ani netuší, že má hľadať Pána Ježiša Krista aby ostal žiť, aj ak umrie. Lebo veď Pán každému klope na srdce, túži po každom z nás. Jeho láska nemá nijakých hraníc, aj od človeka chce Pán aby svojho Boha miloval. Človek, ktorý nepozná Boha, nepozná svoje hriechy a mnohé nevie ani pomenovať, lebo ich jednoducho nevidí. Pán otvára oči, ktoré sú slepé a uši, ktoré nepočujú, kým sa človek znovu nenarodí z Boha. Duch Boží, ktorého ti pošle Boh, si ťa vedie, vychováva a svedčí o tvojich hriechoch. Uzdravuje tvoju dušu, lebo len ak si zdravý a očistený už počas života na zemi, len vtedy ťa Boh prijme. Ak človek naďalej hreší, žije hriešnym životom, cudzoloží a smilní so svetom, nemohol prežiť pokánie a nemohol sa ani znovu narodiť z Boha. Ak si to človek nevie, alebo nechce priznať, je veľmi pyšné jeho srdce a bez pokory a bázne pred Bohom.
Ak niekto nemiluje brata ktorého vidí, ako môže povedať, že miluje Boha, ktorého nevidí? Ak začne v človeku pracovať démon lží, veľmi ťažko sa ho sám človek zbaví. Mnoho ľudí pochybuje o Bohu, pripisujú Mu rôzne situácie, kde človek zlyhá a vôbec už ťažko pochopia slepé oči, že aj satan dokáže mnohé veci, čím mnoho ľudí zvádza k sebe a mnohí satana žiaľ aj nasledujú.

On nás uspôsobil, aby sme boli služobníkmi Novej Zmluvy, nie litery, ale Ducha. Lebo litera zabíja, ale Duch oživuje. Ak už služba smrti literami do kameňa vyrytá, bola taká slávna, že synovia izraelskí nemohli hľadieť do tváre Mojžišovej, pre jas jeho tváre, ktorý bol pominuteľný. Akože by služba Ducha nebola omnoho slávnejšia? A keď už služba odsúdenia bola slávna, o čo slávnejšia je služba ospravedlnenia? Lebo aj to, čo bolo slávne, stráca slávu v porovnaní s touto prenesmiernou slávou. Veď keď je slávne, čo sa pominie, omnoho slávnejšie je, čo zostáva. Keď teda takúto nádej máme, počíname si celkom otvorene, a nie ako Mojžiš, ktorý si položil závoj na tvár, aby synovia izraelskí nehľadeli na koniec toho, čo bolo pominuteľné. Ale ich myseľ sa zatvrdila. Ten istý závoj ostáva totiž až do dnešného dňa, pri čítaní Starej Zmluvy a neodkrýva sa, lebo ho odstraňuje len Kristus. Až podnes, pri čítaní Mojžiša, leží im závoj na srdci. Ale hneď, ako sa človek obráti k Pánovi, závoj padne. Veď Pán je Duch, a kde Duch Pánov, tam sloboda.
/Druhý list Korintským, 3:6-17/