Srpen 2018

Listy nášmu Bohu

29. srpna 2018 v 11:11 | Regina.hv



Nočná búrka
Po nočnej búrke každý spí,
možno aj strach z búrky človeka prešiel.
Človek nevie, lebo je hluchý-
že sila búrky je z Boha
a Jeho sila je nekonečná.
Všetko, čo deje sa vo svete,
Boh dopustí...
Pretože človek si sám chce byť bohom,
nik skoro nehľadá Syna Božieho,
ktorý Jediný je Spasiteľom!
Boh poslal Svojho Syna na zem,
aby každý, kto túži, k Nemu prišiel.
Na kríži tiekla Vzácna krv Krista,
len aby tvoja nádej v Neho bola istá.
Kristus prišiel medzi nás - ľudí,
Jeho láska na konci všetko zlé vyhubí!





Drahý Pane,
Ty si nám Bohom a Pánom!
Ty Jediný si Svätý.
My, svätí sme,
lebo Tvoj Duch býva v srdci našom,
a očisťuje nás od hriechov.
Preto túžim Ti vyznať všetky moje hriechy!
Preto túžim, nech ma vedie Tvoja vôľa,
nech žijem sväto každý jeden deň,
aby si vypočul moje slová...
V modlitbe sa túžim kajať každý deň,
slzy moju tvár nech zdobia.
Ak radostou moje srdce naplníš,
na Tvoju slávu budem volať!
Veď je tak nádherné ak nám dávaš nádej,
lebo každý život je v Tvojich rukách.
Ak viem, že moje kroky riadi Boh,
mám nádej na večný život!
Ó Pane, Ty si náš Boh!
Tvoja spravodlivosť nech už príde,
lebo národ hynie,
vráť lásku medzi nás...



Božia láska
Túžim písať na slávu nášmu Bohu,
že Jeho láska je nekonečná...
Túžim písať o Jeho milosti,
lebo milosť Božia vedie k dokonalosti.
Túžim spievať o Ježišovi Kristovi,
dáva mojej duši nádej do budúcnosti.
On, Ktorý zomrel za nás,
Zvrchovaný a Múdry Boh
počúva tvoje slová lásky,
v modlitbách ti nekladie otázky.
Vyznávam, že som veľmi slabá
túžim Pane, aby som ti
všetky starosti odovzdala!
Pane, tu sú...
Vyber ich Ty z môjho srdca,
nech ani spomienky na ne neostanú,
nebudem sa vracať späť, Láska moja...
Už nikdy nechcem plakať
pre veci obyčajné...
Ty si mojím Bohom,
pred Teba pokľaknem!

Aká je naša viera v Boha?

27. srpna 2018 v 12:00 | Reginahv


Ak kresťan dostane od Stvoriteľa a Boha do daru vieru v Neho, je to prekrásna milosť o akej nikto ani nesníva, kým ju sám nezažije. Dotyk Krista, pokánie a znovuzrodenie z Boha je ten najsilnejší a najkrajší zážitok. Budovať na skale, čo znamená stavať si nebeský príbytok s Pánom Ježišom Kristom, prísť ku krížu a dúfať v Boha, horlenie v srdci za Pána, lásku od Neho a mnoho nádhery, ktorou sýti Boh po znovunarodení človeka, je prekrásne až do takej miery, že kresťan túži po Pánovi viac a viac. Hoci viem, že každý človek si lásku vysvetľuje po svojom, teda čo má kto v srdci, viem, že Pán Ježiš Kristus znamená pre mňa úplne Všetko, no nie len pre mňa, ale pre tých, ktorí sa znovuzrodili z Boha. Nehanbím sa za to, že Boha milujem, lebo On ma miloval Prvý. Túžim Ho milovať z celého svojho srdca, z celej duše a z celej mysle. No tak, ako po znovuzrodení srdce kresťana naplní láska Kristova, niekedy mám pocit, že čím dlhšie som v Pánovi, zúfalo o tú Jeho lásku prosím.
Po celý čas verím, že kráčam s Pánom, teda od môjho znovuzrodenia v Ňom, to je šesť rokov. Bola som v Pánovom náručí, viedol ma za ruku, utiera slzy z mojej tváre a Jeho láska prevyšuje ľudské chápanie. On, Zvrchovaný a Nádherný Múdry Boh, ktorý zostúpil až k nám, aby nám priniesol radostnú zvesť, o ktorej mnohí až podnes ešte neslýchali, nech teda počujú, alebo skôr, nech si prečítajú! Lebo Boh sa narodil v tele človeka aby potom za nás všetkých zomrel. oklamal satana, a na tretí deň vstal z mŕtvych. Boh tu bol vždy, vždy aj zostane a nikdy sa nemení. To my, ľudia sa meníme, sme stále viac závislí na tomto svete, chceme vlastniť samé dobré veci, ale tak to vôbec nefunguje... Pán nás prišiel zmieriť s Bohom. Je vždy Ten istý, Ktorý bol včera, je aj dnes a bude Ten istý aj zajtra. Bohu sa páči, ak človek túži po Ňom, po Jeho dotyku a naplnení Svätým Duchom. Ale toto je možné jedine skrze Pána Ježiša Krista. Boh neumiera, lebo On je život. Nad Bohom neexistuje nijaká vyššia moc. Boh vo svojej múdrosti oklamal na kríži satana, lebo hoci sa satan tešil, koľkých, ba všetkých dostal, všetkých má vo svojej moci, nie je to pravda. Vo svojej moci má len tých, ktorí neveria v Ježiša Krista a v Jeho vykupiteľské dielo. Veríš, že Pán Ježiš sa dobrovoľne dal ukrižovať, aby všetky hriechy sveta vzal na seba, lebo vedel, že človek to nikdy nedokáže, nikdy sa sám nevie nikto z ľudí zachrániť. Prečo? Preto, lebo sme hriešnici. Ak by to tak nebolo, Pánova smrť na kríži za nás všetkých by bola zbytočná.
Mnohí sú žiaľ oklamaní satanom, až keď sa naše tváre a srdcia obrátia ku Ježišovi Kristovi, vtedy nám Boh pomôže a vidíme, uši sa nám otvoria, lebo túžime po Pánovi. Jednoducho povedané: kto bol slepý, uvidí a kto bol hluchý, počuje. Nikto nikdy si sám neuvedomí, aký je pre náš život potrebný Pán Ježiš. On je Spasiteľom všetkých ľudí, ktorí Ho poslúchajú! Nestačí vedieť o tom, že Boh je živý a Skutočný. Aj démoni veria, ale sa pred Ním trasú. Túžba po Pánovi a viera v Boha, v Ježiša Krista napĺňa človeka Jeho Svätým Duchom. Chodenie s Pánom ti zaručí, že kráčaš úzkou cestou, ktorá vedie k Bohu. Ale ako som už prv spomenula, viera v Boha musí v nás rásť a vtedy prináša úžitok. V podstate túžim napísať, že vieru v Boha musíme vnímať v srdci, duši a aj v mysli. Lebo ak poviem, že verím v Boha a kráčam vo vlastnej sile, nie v Božej, potom moja viera v Boha niekde zaškrípala ako stará brána keď ju chceme nasilu otvárať.
Ani Pán Ježiš nás nasilu neotvára, ale dáva nám možnosť aby sme sa naučili s Ním žiť, v podstate sa máme odovzdať do Jeho rúk, veď On chce nás Sám viesť. Problém je v tom, že naše veci, teda všetky problémy a starosti si uschovávame hlboko v srdci. Nedokážeme sa našich problémov vzdať. Je čas sa posunúť ďalej. Je najvyšší čas dôverovať Pánovi zemi a aj nebies. Lebo ako som už prv písala, my sami nikdy neporastieme, potrebujeme Pána, Jeho Ducha Svätého a tiež potrebujeme kresťania jeden druhého. Lebo spolu máme rásť v Ňom. Ak trpí jeden úd, či netrpíme všetci s ním? Ak sa raduje jeden úd, nemáme sa radovať z toho všetci? No my, sme sa v týchto posledných dňoch rozhodli, že však môžme rásť aj ak sme sami. Nemáme záujem o brata, ani o sestru. Nevieme, čo je nové v životoch našich bratov v Kristu, len málo z nás sa stretáva, nikdy nebudem súhlasiť s tým, že sa nemusíme stretávať. Potrebujeme Pána Ježiša Krista, lebo je nám Všetkým. Skrze Neho, lebo ak Mu dôverujem a dúfam v Neho, budú žiť mnohí, ktorí tak ako ja, Bohu odovzdali svoj život. Teraz volám z plných pľúc, so slzami v očiach, s láskou v srdci k Bohu: Pane, nauč ma žiť tak, aby Tvoje Meno bolo oslávené a mnohí túžili po Tebe, veď ma prosím podľa Tvojej vôle! Ukáž mi prosím, či dokážem porásť v Tebe aj sama! Amen!

Pokoj v duši

22. srpna 2018 v 17:04 | Regina.hv



Pokoj v duši, nerozčuľovať sa, vedieť sa povzniesť nad mnohými vecami. Načo sa rozčuľovať a prečo sa máme hnevať? Veď je úplne zbytočné chcieť niekoho naprávať. Ja, ba ani ty to nikdy nedokážeš. Všetko môžeš jedine s Pánom Ježišom Kristom. On je pokoj v kresťanovi. Ak Ho prosíš, Pán ťa naplní Jeho pokojom. Ty nikoho nikdy nedokážeš zmeniť, ale ak budeš Boha prosiť v modlitbách, ak veríš Pánovi, On tvoju modlitbu vypočuje. Veď nič také, o čom by Pán nevedel sa neudeje. Všetko vo svete sa deje s Božím súhlasom, lebo Boh to dopustí.
Sú kresťania, ktorí s dôverou sa obracajú k Bohu a prosia Ho o niečo aj viac rokov. Boh neskáče podľa nikoho inštrukcií, ale dá ti odpoveď, keď On bude chcieť, pretože je naším zvrchovaným Bohom a Pánom. Možno vtedy, keď si schopný pochopiť veci Božie, ak nehľadíš len na seba. Vtedy, ak prosíš za niekoho na kom ti skutočne záleží a prechovávaš k tomu človeku lásku. Čo sa odpovede týka, vždy to tak nie je. Veď Pán vie, kedy odpovie, nemusí to byť okamžite. Jednej kresťanke, ktorá prosila Pána Ježiša aby zmenil jej muža, v podstate túžila, aby sa spolu modlili, aspoň občas, aby hovorili spolu o Pánovi. Proste, večne hľadala na ňom chyby a keďže nečítal ani Nový Zákon, prezentoval aj svoje vlastné pochybné myšlienky, ktoré neboli nikomu na život v nebeskom kráľovstve. Aké ale bolo jej prekvapenie, keď po troch rokoch jej Boh odpovedal a vôbec nie tak, ako ona čakala. Keď jej Pán ukázal, aby vlastne začala posudzovať od samej seba, teda aby aj ona sa začala meniť a nehľadala chybu len v svojom manželovi. Veď Pán hovorí, aby sme nehľadali triesku v oku bratovom, ak my sami máme v oku obrovské brvno.
Od vtedy sa začali diať priam zázraky. Pán menil oboch manželov. Mnoho krát sa stáva, že kresťan si nedokáže priznať ani ten najmenší hriech. On síce pozná teóriu Biblie, ale žiť podľa Biblie mnohí nevieme. Pritom je to veľmi dôležité, lebo vtedy sme umreli sebe, ak túžime nosiť Bohu ovocie Ducha Svätého. Ak sa neurážame pre maličkosti, ale nevadí nám ani ak nás ohovárajú, či máme dokonca radosť z toho, že vieme potrpieť pre meno Ježiš. No myslím si, že najviac chce Pán naše splynutie v Ňom,teda, aby sme v modlitbách ostávali v Ňom a Kristus ostane v nás.
V inej rodine sa stalo, že kresťanka musela súrne ísť na operáciu srdca, bolo to úplne nečakané a hoci pôsobila osobne na mňa tak, že s Pánom zvláda všetko, žiaľ, strach ju premohol. Strach o malú dcérku a aj prirodzená túžba ktorú pozná každá matka, objať a chrániť svoje dieťa pred všetkým zlým. Pritom zabúdame, že stačí prosiť Pána a odovzdať sa do Jeho rúk. Aj rodinu odovzdať Pánovi do rúk. No my sme príliš slabí v chodení s Bohom, aby sme uvideli, o aké poklady prichádzame, o akú lásku od Boha. Stále sa spoliehame na seba, na svoje sily. Ak Pán vojde k nám a chce nám pomôcť, obyčajne Mu to ani nedovolíme. Sme veľmi slabí vo viere v Neho, inak by sme sa takými problémami nezaoberali, lebo od začiatku by sme ich odovzdali Pánovi do rúk. My stále nevieme ako ísť ďalej. Aj ak hovoríme, akí sme veriaci, naša viera v Boha kolíše. Lebo ak naozaj spoliehame na Pána, úplne Mu dôverujeme.
Každá negatívna udalosť naše myšlienky ešte viac rozosmúti, pritom by sme mali plesať na duši a volať Bohu na slávu za všetko, čo prežijeme počas každého jedného dňa. Veď všetky udalosti, ktoré kresťan zažíva, sú od Boha, určené na našu výchovu. Určite mnohí z nás sa modlia k Bohu za to, aby nás Pán vyučil, posilnil náš charakter, aby sme sa neklátili sústavne ako nedospelé a fňukajúce deti. Komu sa Pán dal poznať, ten kresťan túži po láske Kristovej, ktorá prevyšuje každý ľudský rozum. Netvrdím, že každý kresťan to musí takto vnímať. Ale ten, koho si vyučuje Pán, pokračuje s Pánom v láske a nedá sa vyrušovať svetom. Svet hynie. No počula som kázeň a v podstate nemôžem nesúhlasiť, kde kazateľ spomínal vo svojej kázni, že vo svete nie je všetko úplne zlé, lebo Boh dopustí na svet mnohé skúšky a mnoho krát sa Pán oslavuje skrze kresťanov vo svete, ktorý Sám stvoril. A existuje mnoho vecí vo svete, ktoré stále riadi Pán Ježiš Kristus a preto nemôžeme hovoriť o tom, že je to zlé. Napríklad vedie svoju cirkev úzkou cestou. Otec odovzdal do rúk Pánovi Ježišovi všetku vládu a všetku moc. Ani len lístok nepadne zo stromu na zem, aby o tom On nevedel. Aj všetky vlasy na tvojej hlave Boh spočítal, od nikoho nie je vzdialený, všetky prosby aj sťažnosti počuje.
No určite nebude odpovedať, ak neveriaci človek Mu nepekne a drzo hovorí. Boh vie, kedy aj tá drzosť pramení zo srdca a môže sa stať, že Pán odpovie aj tu. Lebo človek môže zúfalo hľadať Boha a túžiť po Ňom. Ak naozaj hľadá pravdu, Pán ho počuje a učiní podľa Svojej vôle. Koho Boh vypočuje, je na dobrej ceste stretnúť sa s Ním. Túžba v srdci človeka, či hlad po Bohu, Pán rozozná a vždy čaká na tvoje úprimné vyznanie. Pána Ježiša Krista nikto nasilu neukrižoval. Ak by Pán nechcel, nikdy by sa nedal ukrižovať pre ľudí, ktorí si to ani nezaslúžime, lebo aj naše vlastné myšlienky svedčia o našej nedokonalosti a hriechu. Pán nás miluje až za hranice chápania, ktoré človek nedokáže pochopiť a prijať. Všetko záleží na našom Stvoriteľovi, ktorý skúma srdce človeka a ktorý dáva milosť z viery v Neho, Krista Ježiša, nášho Pána. Všetko je skrze Neho a pre Neho. Bez Pána, bez túžby po Ňom, bez toho, aby si sa menil k lepšiemu skrze pokánie, nepoznáš Boha a nemôžeš byť spasený. Lebo Pán zomrel za hriechy ľudu tých, ktorí túžia po Bohu a veria v Neho. Teda, ak v tvojom živote sa nič nemení, ty sám už vôbec sa nemeníš, netrápi ťa hriech, nemáš život. Potrebuješ osobne prísť ku Pánovi. A prídeš jedine tak, že sa začneš rozprávať s Bohom.

O vytrvaní a láske

9. srpna 2018 v 8:17 | Regina.hv


Vytrvať v láske k blížnemu a nezlyhávať, patrí medzi najväčšie prianie v mojom živote. Vytrvať denne na modlitbách a pýtať sa Pána, trpezlivo čakať na odpoveď...Ak sa nakopí množstvo práce, som s Pánom, no nie tak, ako túžim. Stane sa, že si večer spomeniem na modlitbu, ale sotva poviem Bohu dva vety a oči mi klipkajú, zaspávam. Neviem sa sústrediť a preto mi je zbytočné sa takýmto spôsobom modliť. Pán povedal, že telo nič neosoží, napriek tomu ma telo zradilo, bolia ma nohy, chrbtica, mám závraty. Ako si to nevšímať a ísť za Pánom, ešte sa aj radovať? Hoci Pána prosím aby ma posilňoval, predsa sa cítim príliš ubolená, unavená a preto sa vnímam, že som sebecká. Myslím na seba, na svoje bôle a starosti ma zavalili svojou intenzitou, neumrela som sebe, aby len Kristus žil vo mne.
Moja viera v Boha je ťažko skúšaná. Viem, že Pán Ježiš je Jediný Živý Boh a je cesta, pravda a život. Pán Ježiš Kristus, ktorý zomrel za nás a naše hriechy pribil na kríž. Pán, ktorý je Ten, čo mnohým klope na srdcia a chce viesť mnohých v tomto živote. On, alfa a omega, počiatok aj koniec, náš Boh a Pán, ktorý nás miluje a vychováva, viem, že sa chce osláviť v živote mnohých kresťanov. Viem, že je Skutočný a verím všetkému, čo píše Biblia. Ale je mi problémom, aby som si konečne uvedomila, že modlitby hovorené k Otcovi Nebeskému v duchu a v pravde, ak prosím s úprimným a čistým srdcom, už vopred ich Boh naplní, lebo On vie vopred, o čo chcem prosiť a čo ma trápi. Srdce mi očistil On Sám, vymenil a dal mi Jeho srdce, mäsité a láskavé. Únava činí však svoje, keď človek sa "zabudne" spoliehať na Pána, keď kráča vo vlastnej sile.
Ak sa dá človek viesť Pánom, nemôže zlyhávať, Sám Boh posilňuje každého, kto Ho miluje a poslúcha Pána, kto dá sa viesť Pánom. Božia vôľa je nad každým, nad človekom aj nebeskou bytosťou. Stvoril totiž všetko živé aj neživé. Súženie nie je súžením, ak kráčam s Bohom. Súženie Pán obráti v radosť. Túžim sa radovať z každej veci, lebo všetko v živote kresťana vedie Boh. Túžim, no nie vždy sa mi to podarí - zlyhávam a to ma trápi.
Súženie ma má povzbudiť aj posilniť na vnútornom človeku. Má vyvolať vo mne radosť. Túžim po tejto dokonalej radosti, keď človek nemyslí na seba. Vtedy je kresťan šťastný, ak slúži iným. Ak ho vedie Pán. Ak stretneš niekoho kto má veľmi chorú dušu a verí len sebe, vari nebudeš prosiť Boha, aby mu otvoril srdce celé? To naplňuje skutočnou radosťou srdce kresťana, ak niekto uverí v Boha skrze toho, čo ti Pán dáva hovoriť. No viera v Boha nie je daná všetkým, hovorí Pán a o tom sa presvedčujeme denno- denne pri tých najobyčajnejších stretnutiach s ľuďmi. Nechápem, ak niekto uprednostňuje pred vlastnými deťmi svoje sebectvo, keď sa nevie radovať z radosti svojich detí. Rozžiarené očká detí a smiech úprimný je nado všetko pred Pánom Ježišom. Keď sa nikto nehrá falošnú hru, ale je prostý a úprimný ako dieťa... Nechápem, keď rodičia uprednostňujú pred vlastnými deťmi peniaze a pre peniaze sú schopní zanedbávať vlastné deti. Deti sú deti a ja som s vnúčatkami vlastne druhý mesiac. Prerušila som PN, aby som pomohla. Verím, že som sa celá odovzdala im všetkým, od najstaršej vnučky až po najmladšieho vnúčika, ktorý vyzerá úplne ako môj syn keď bol malý. Chvála a obrovská vďaka môjmu Bohu, lebo On mi ukázal mnoho vecí, za ktoré sa túžim modliť.
No hlási sa únava z prežitých okamihov. Keď od rána do večera som celý mesiac bdela nad vnúčikom, ktorý je autista. Niekedy som si od únavy až zúfala a mala som pocit, že rodičom zamestnávatelia predĺžili hodiny, pretože čím ďalej, chodili domov pozdejšie. Potom, keď odídu už všetky domov, keď sa dvere zatvoria za posledným, obyčajne sa doma rozplačem. Je mi ich tak veľmi ľúto! Nechcú prísť k Pánovi aby sa dali uzdraviť Ním, vnúčatá sú ešte malé a moje deti? Moje deti! Koľko nocí som prebdela pri nich a všetku lásku som chcela zabaliť im do srdca a aj do batôžka. Vtedy, keď odišli za prácou a ostali tam už bývať navždy. Odišli takmer pred osemnástimi rokmi a vtedy znamenali pre mňa všetko. Odišli a teraz, keď mám možnosť s nimi byť, vlastne zisťujem, že ich nepoznám. Zmužneli, ale ich myšlienky, povaha... sú iní. Nie, nehnevám sa na nich že pomaly zabúdajú na mňa. Je to tak správne. Muž opustí svojho otca aj mater a priľne k svojej žene, a budú jedno telo. Je mi len ľúto, že nevedia prísť k Pánovi Ježišovi, lebo Pán nám dáva život, ak aj zomrieme- budeme žiť. Po pár dňoch si znova spomeniem a zatúžim po svojich milovaných vnúčatkách, po ich úprimných a detských srdiečkach, po hre na poštu, či predavačky. Boh chce, aby sme boli ako deti, aby sme ostávali v Jeho láske, aby sme neriešili nič, čomu nerozumieme. Aby sme nikoho neposudzovali a ani neodsudzovali. Aby sme sa v srdciach radovali úplne zo všetkého. Všetko kresťan zvládne, ale len s Pánom Ježišom Kristom. Lebo Kristus je pre nás nádejou a láskou, je pre nás Všetko. Zveriť sa do Božích rúk a srdcom veriť v Neho, nespoliehať sa na seba, čo nechápe mnoho ľudí. Zabúdajme na tie zlé veci a dobré veci sa ohlásia samé. Lebo všetko je od Neho: Od nášho Kráľa všetkých kráľov a Pána všetkých pánov, od Ježiša Krista. Jemu sláva a večná chvála naveky- vekov!