Odpúšťanie

22. dubna 2018 v 7:39 | Reginahv

Lebo ak ľuďom odpustíte ich previnenia, aj vám odpustí váš Otec nebeský. Ale ak neodpustíte ľuďom, ani váš Otec nebeský neodpustí vám, keď sa previníte.
/Evanjelium podľa Matúša 6:14,15/

Ak odpustíš v srdci svojmu blížnemu, aj Otec nebeský odpustí tebe. Ale ak si v srdci držíš neodpustenie, ani nebeský Otec neodpustí tebe. Toto je veľmi silné slovo: Odpúšťanie. Niekedy sa dvaja ľudia pohádajú pre maličkosti, ktoré môžu vyústiť až do hriechu. Keď odpúšťanie neprichádza, lebo si navrávaš, že ty si nič neurobil a nech druhá strana sa ospravedlní tebe. Obaja ste presvedčení o svojej pravde. Toto je fakt zavádzajúce a nesprávne. Pán Ježiš Kristus hovorí každému kresťanovi osobitne, každému, kto má uši na počúvanie, aby pri všetkých hádkach a nedorozumeniach hľadal príčinu sám v sebe, nie v tom druhom.
Zvyčajne sa človek začne obhajovať a hovorí: Ja nie, to ty, ty, ty si všetkému na vine! Ale kto vie, čo ten druhý má vo svojom srdci? Aké myšlienky mu kolujú v hlave? To nevie človek, to vie len Boh a duch človeka. Lebo to, čo je v našom srdci hlboko skryté, človek sám na to nedosiahne. Vekom to zašlo a prach nasadal. To len obrazne. Nesprávne je, ak nehľadáš brvno vo svojom oku, ale ustavične hľadáš smeti v oku svojho blížneho!

Nesúďte, aby ste neboli súdení. Lebo akým súdom súdite vy, takým budete súdení a akou mierou meriate vy, takou vám bude namerané. Prečo bratovi vidíš v oku smietku, a vo vlastnom oku nebadáš brvno? Alebo ako môžeš povedať bratovi,: Poď, vyberiem ti smietku z oka, keď ty sám máš v oku brvno? Pokrytec, vytiahni najprv brvno z vlastného oka, a potom budeš jasne vidieť aby si mohol vybrať smietku z oka svojho brata.
/Evanjelium podľa Matúša 7: 1-5/

Lekár, uzdrav sám seba!: Toto príslovie použil Pán Ježiš v Evanjeliách pri inej príležitosti a to, keď začal kázať. Mne sa celkom spontánne tieto slová uložili v tomto prípade, keď píšem o odpúšťaní. My sami sa nedokážeme uzdraviť, ak by tak nechcel Boh. Ak by Boh nám nedaroval milosť z viery v Ježiša Krista, naše svedomie by v tom prípade černelo ako uhlie. V tom prípade by sme sa v hádkach posekali na drobné. Znovuzrodený človek ak počúva hlas Boha, Boh ho postupne uzdraví zo všetkých bolestí. Teraz nemyslím fyzické bolesti, ale tie, ktoré si sami spôsobujeme na duši. Asi pred tromi rokmi sa mi stalo, že som tisla na vozíku jednu babku. Tesne pred nami na chodníku zastalo luxusné auto a mladá žena z neho vystúpila. Poberala sa preč.
My sme chvíľku bezradne stáli a potom som za ňou zavolala:"Prosím vás, pani, alebo slečna, my nemáme kadiaľ prejsť, veď po hlavnej ceste sa nedá!" Bol to hlavný ťah do Blavy a autá natesno nalepené na sebe. Ten nenávistný pohľad mladej ženy a vulgárne slová mi celé ďalšie dni neschádzali z mysle. Vtedy sa mi po prvýkrát v celom mojom živote stalo, že som jej povedala toto: "Ďakujem vám za preparkovanie a nech vás žehná Pán Ježiš!" Viac som si ju už nevšímala.
Pán Ježiš Kristus odpúšťa naše hriechy. Keď Mu Lévi pripravil hostinu vo svojom dome, zákonníci a farizeji reptali proti Nemu, že užíva jedlo s colníkmi a hriešnikmi.

Ježiš im riekol: Nepotrebujú lekára zdraví, ale chorí! Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnych kajať sa.
/Evanjelium podľa Lukáša 5:31-32/

Ale kto je v tomto svete spravodlivý? Žiaľ, mnohí si nahovárajú, že sú v poriadku. Povedia si, že nepáchajú nijaké vraždy ani nijaký zločin a preto sa považujú za "dobrých". Myslia si, že spasenie si zaslúžia. No veru, nik, kto trpí samospravodlivosťou, nebude spasený! Všetci do jedného sme zlí a sme hriešnici. Človek sa už narodí s hriešnou podstatou. Ak by ľudia boli dobrí a spravodliví, Ježiš Kristus by umrel na kríži zbytočne. Ale tak sa to nestalo! Boh by neposlal na kríž Svojho Syna, ak by sme sa dokázali sami zachrániť našimi dobrými skutkami. Ale preto, lebo skrze pokánie a Kristov kríž sa mnohí môžu zachrániť, ak sa znovu narodia z Boha.
Znovuzrodenie z Boha nezažije samospravodlivý človek, lebo pokánie prichádza ako búrka a blesk na tých, ktorým Boh otvorí svedomie a človek vidí sám seba ako toho najväčšieho hriešnika, vtedy povieš Bohu: Pane, ja som veľmi zlý a nemôžem byť zachránený! Lebo ak ti Boh ukáže tvoje vnútro, vieš, že bez Pána Ježiša Krista sa nikdy nemôžeš zachrániť sám. Ja som nevedela ani to, kým sa ma Boh nedotkol tak, ako to len On vie. Preto píšem o tom, aby ste aj vy, ktorí čítate tieto slová, vedeli, že Ježiš Kristus zomrel za hriešnikov. Ale na tretí deň vstal z mŕtvych a až podnes sa dáva spoznávať všetkým, ktorí nedúfajú v seba, ale dúfajú v Boha a celým srdcom túžia po Ňom.

Lebo Boh tak miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho. Lebo neposlal Boh Syna na svet aby odsúdil svet, ale aby ho spasil. Kto verí v Neho, nebude súdený. Kto neverí, už je odsúdený, pretože neuveril v meno Jednorodeného Syna Božieho. A v tom je súd, že svetlo prišlo na svet, ale ľudia väčšmi milovali tmu ako svetlo, lebo ich skutky boli zlé. Každý totiž, kto zle robí, nenávidí svetlo a nejde na svetlo, aby jeho skutky nevyšli najavo. Ale kto činí pravdu, ide na svetlo, aby jeho skutky boli zjavené, pretože sú v Bohu konané.
/Evanjelium podľa Jána 3,16-21/

Zachrániť tvoju dušu vie len Ježiš Kristus. Ak svoje srdce k Nemu otvoríš dokorán. Uzdraví tvoje vnútro, lebo len On to dokáže, ak sa dáš Bohom premieňať a sústavne sa Mu nevzpieraš. Jedine Pán Ježiš uzdravuje človeka tak, že človek hľadá "smetie" najprv v sebe. Hľadajme v oku blížneho nie tie zlé veci, ale povzbuďme ho tými vecami, ktoré sa nám ľúbia na ňom. Viem, že aj napomínanie má svoju úlohu, ale niektorí kresťania sú už tak "dokonalí", že okrem napomínania už akoby ani nedokázali hľadať vinu v sebe, len v tom druhom. Niektorý z nás /kresťanov/ ani nechcú počuť že kresťan sám by mal hľadať príčinu v sebe, samozrejme s Božou pomocou. Lebo hádky, posudzovanie a sváry nie sú od Boha, ale od diabla.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama