O láske nielen tej ľudskej

1. února 2018 v 16:28 | Reginahv


Asi pred mesiacom som kráčala po sídlisku plnom rôznych psov a veru, nebolo mi všetko jedno, už aj preto, že v taške som niesla mäso. Keď som vošla do vchodu, konečne som si vydýchla. No len na malú chvíľku, keď som za sebou začula ako sa otvorili vchodové dvere a o chvíľočku mi tašku oňuchával veľký pes bez náhubku. Vtom sa ozval psí majiteľ: Nebojte sa, on nie je zlý. Hovorím: Ani vtedy, keď mám v taške mäso? Aach, to je niečo iné: Hovorí majiteľ toho psa. S malou dušičkou som vyšla na tretie poschodie, očakávajúc, z ktorých dverí sa vyrúti ďalší pes, psi sú v dnešnej dobe v každej druhej domácnosti. No chvála Pánovi v ten deň som už nestretla nijakého psa. Ale potom sa stalo čosi, čo ma prinútilo premýšľať nad sebou a nad mojou láskou k Jedinému Živému Bohu.
Veď dokonalá láska vyháňa strach a Boh mi nedal skleslého a bojazlivého ducha, ale do môjho srdca vložil Dokonalého, Svätého, Odvážneho, Pokorného, Milujúceho Ducha Božieho, ktorý je Ten najodvážnejší. Preto som v modlitbe prosila Pána Ježiša Krista, aby ma On viedol aj v mojich skutkoch, ba aj v myšlienkach. Prosím Pána, aby moju vieru v Neho zdokonalil a aby Jeho Slovo vo mne rástlo a prinášalo úžitok nie mne, ale tým, ktorí ešte nepočuli radostnú správu o Ježišovi Kristovi, o Jeho láske k nám, ktorá je pre človeka nepochopiteľná. Lebo On, Boh zomrel za hriechy ľudu, aby zmieril s Bohom všetkých, ktorí srdcom uveria v Neho.
Po mesiaci som sa pobrala opatrovať jednu pani, keďže posledný klient zomrel. Hneď, ako som otvorila dvere, vyrútil sa na mňa pes! Skákal po mne a očakával odo mňa že ho pohladkám a možno mu dám aj nejaký ten keksík. No ja s malou dušičkou som ho ani nepohladkala, ak, tak len trošku po hlave. Pani sa mi páčila od samého začiatku. Taká krásna pani so zmyslom pre všetko, ako je poriadok, vzájomné vzťahy. Priateľská a úprimná. Dostala mozgovú príhodu a život sa pre ňu na chvíľku zastavil. Dovtedy vo vysokom veku jej nerobilo problém ani byciklovanie a chôdza, teraz je pripútaná na lôžko a problém má aj s komunikáciou aj s chôdzou, keďže ľavú stranu má postihnutú. Chcela som chvíľu počkať, ale Pán mi otvoril ústa hneď ako som došla. Hovorí mi: Ja som veriaca, mne nemusíte hovoriť. Ale mne dal Pán predsa jej povedať, ako veľmi ju miluje a zomrel aj za jej hriechy, aby Ho hľadala a prijala do svojho srdca Jeho Ducha. Lebo také obrovské zasľúbenie máme od Boha! Kto uverí srdcom že Ježiš Kristus je Syn Boží a dá sa pokrstiť, prijme od Boha Ducha Svätého.
Potom som vošla do kuchyne.
Začala som pripravovať večeru a Edo, tak sa ten pes volá, neustále sa mi plietol pod nohy vyžadujúc si pozornosť od človeka. Hovorím mu: Choď preč, nevidíš že mám prácu? No Edo je tvrdohlavý až neuveriteľne. Raz sa rozhodol mi skákať až dobre že nie do náručia, celú ma poslintal a ja som v duši zúrila. Tak som mu otvorila dvere a hovorím: Choď, pobehaj si! Edo vybehol a tu sa zastavil. Zbadal, že som nešla s ním, dokonca som ho vymkla za dverami, mysliac si, prečo majú ľudia v bytoch psov? Veď to je týranie zvierat! Pes má byť von, pred domom. Ale prečo ich ľudia chovajú v byte? Asi po hodine som otvorila dvere a Edo vbehol dnu. Zaútočil na mňa a skákal po mne, chcel ma pokúsať. Toto sa stalo asi tri krát, obyčajne vtedy, keď som chcela umyť podlahu, lebo slintal všade. Po chvíli sa ukľudnil a mne bolo z toho špatne. Posťažovala som sa pani a ona mi prikyvovala že chápe.
Pani som každý jeden deň hovorila o Pánovi, moju túžbu Boh naplnil. Dal mi uši na počúvanie. Čítala som jej Evanjelium podľa Jána. Znova a znova mi Pán dával túžbu o Ňom svedčit a pripájala som aj svedectvá o Živom Bohu, hlavne o tom, ako mi Pán Ježiš vzal fajčenie, keď som počula Jeho Hlas, jediné Slovo Boh povedal a vedela som, že už si nikdy nezapálim. A aká veľká bola moja bázeň pred Bohom, keď mi zjavil, aby som si čítala Bibliu- Nový Zákon. To sa stalo tri dni po mojom znovuzrodení v Ňom. Pani ma počúvala so slzami v očiach, ale nič nehovorila, ani sa na nič neopýtala. Takto to trvalo až do konca, jedine to sa zmenilo, že na začiatku sa na mňa nedívala a ku koncu mi hľadela do tváre s veľkým otáznikom na jej perách.
Potom začala robiť úžasné pokroky. Vedela sama posedieť na kraji postele, v kresle posedela aj štyri hodiny, jazyk sa jej znova rozviazal, dokonca začína aj pomaly chodiť. Veľmi som si ju obľúbila, aj ona mňa. Je to všetko na chválu a Slávu nášmu Bohu, lebo v Jeho rukách je všetko čo bolo stvorené aj to, čo pretrváva. Predposledný deň pred mojim odchodom som Eda znova vymkla, lebo som chcela poumývať kuchyňu a samozrejme všetko, čo bolo potrebné umyť. Stál za dverami hodinu aj pol a vbehol ako besný pes. Aby som sa mu ubránila, vzala som do rúk metlu a s tou som mu hrozila. No jeho zúrivosť bola veľká. V zúfalstve som zavolala: Edo, ak sa nevrátim, ty budeš tou príčinou! Zabuchla som za sebou dvere a vtedy mi Pán ukázal, že nepostupujem dobre. Veď sama som Ho prosila, aby ma zblížil so zvieratami, aby ma naučil s nimi existovať a On ma vypočul. Zabudla som sa spoliehať na Pána, pýtať sa Jeho, ako mám pristupovať k tomuto psíkovi? Tak to na mňa doľahlo. Veď keď som odchádzala domov, prišiel ku mne a chcel pohladkať, on ma má rád, až k dverám za mnou šiel, vedel že odchádzam. To ja mám problém s ním, nie on so mnou. Nemyslím na to že sa nevrátim, potrebujem poraziť v sebe strach pred zvieratami. A ja dôverujem Pánovi Ježišovi, že On sa postará nie len o mňa, ale o všetky svoje deti, aby sme bez strachu rástli v Ňom. Lebo len vtedy, ak Mu budeme vo všetkom pevne dôverovať a spoliehať sa na Neho, len vtedy ak Mu odovzdáme do Jeho Svätých rúk úplne všetko, vtedy naša viera v Boha porastie a našu lásku nemôže nič ohroziť. Nijaký strach a ani obavy... Lebo v našom srdci býva Ježišov Duch a On je Víťaz nad všetkým!
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama