Únor 2018

Smutné chvíle

26. února 2018 v 8:57 | Regina.hv



Veľmi veľa ľudí raz, alebo dvakrát do týždňa svoje kroky namieri do kostola, až kým nezostárnu. Kostol nikomu nezaručuje spasenie. Tento týždeň som mala rozhovor s jednou pani, ktorá síce odmieta kostol, ale odmieta aj Krista. Jej slová plné strachu zo smrti, nedokázali vôbec si vypočuť ani jednu vetu bez toho, aby neoponovala, pritom tým, že nedokázala vôbec počúvať, vlastne, nevedela by odpovedať na otázku: o čom sme sa rozprávali? Túžila som jej povedať mnoho o Ježišovi a o Jeho nekonečnej milosti k nám, ľuďom, povedala mi iba: A čo by som tu robila ? Veď už teraz mám všetkého plné zuby. Proste... Jej uši sú zastreté a srdce uzamknuté na desať západov.
Ľudia hoci hovoria: my veríme, neveria. Človek počas svojho života nepoznajúc Boha srdcom, sa stane modloslužobníkom a miesto Boha slúži tomu zlému duchovi, ktorý si tak mojká človeka, ponúka mu bohatstvo, slávu, krásu a človek nevie odolať. Nakoniec je presvedčený, že slúži Bohu, ale žiaľ, neslúži. Všetko viditeľné vo svete je len dočasné. Len neviditeľné trvá naveky.
Ľudia sa schádzajú, randia spolu, či len tak si zájdu na vínko. Staré panie sa zídu doma a dajú si čaj. Ľudia sa schádzajú, lebo pociťujú vo svojom srdci prázdnotu, no nedokážu ju nijako vyplniť. V srdci je miesto, ktoré chce vyplniť Ježiš Kristus. To miesto si tam postavil Boh. Žiaľ, koľkí uveria tomu? Koľkí otvoria svoje srdce dokorán a koľkí prosia Boha, aby vyplnil to prázno v srdci? Neprosia, až na malé výnimky, lebo neveria v nič. Radšej mnohí budú veriť bludom, evolúcii, veľkému tresku, na mimozemšťanov, ale ak prídeš k nim so správou o Ježišovi Kristovi, vtedy mnohí zmĺknu a nechcú počuť vôbec nič. Ale kým nebudú slúžiť Živému Bohu, ich uši, oči a aj srdce ostane prázdne. Skutočného Boha ak niekto zamieňa za akési sochy, obrazy, je modloslužobník. Ako môžeš sa modliť k obrázku, ak Ježiš je Živý? Kúpili ste si bohov podľa svojich túžob a takto neslúžite Jedinému Svätému Bohu, ale slúžite satanovi a vysmievate sa Bohu svojou modloslužbou.
Boh nás stvoril, aby sme Ho hľadali, veď On od nikoho nie je ďaleko. Ale modloslužobníci, ktorí nectia Skutočného Boha Jediného a urážajú Ho akýmisi fotkami kde nie je On, kým toto budú činiť, nenájdu Ho! On sa dáva nájsť, ale tým, ktorí túžia po Kristovi celým srdcom a svoje modly vyhádžu do smetí!
Všemohúci Boh miluje všetkých ľudí, ale On je Svätý a neprijíma tých, ktorých On Sám neočistil od hriechov tu, na zemi Jeho Vzácnou Krvou. Jedine vtedy, ak Otec Nebeský ti dá do srdca Ducha Kristovho a ty sa vtedy znovu narodíš z Boha, tým, že si prijal Ducha Svätého, si čistý pred Bohom a stávaš sa dieťaťom Božím. Vieš, že ťa Boh očistil od hriechov. Ako to vieš? Jednoducho to vieš, lebo ti to zjaví Boh.
Žiaľ, ani ľudia, ktorí majú veľa rokov, v skutočnosti nehľadajú Boha. Budú sa schádzať na všelijakých miestach, viesť prázdne reči o ničom, budú sa navzájom ohovárať a ešte si pripadajú aj dôležití. Och, je mi hrozne z tohoto všetkého. Túžim im hovoriť o Ježišovi ale ich tváre prezrádzajú nezáujem. To ani nechápu, lebo nechcú chápať, že ich život, teraz je to jedno, mladý či starý, je ohrozený. Tým, že neprijali Krista do srdca, nie sú spasený. Vravia, že im je to fuk. Neuvedomujú si vážnosť situácie: niekedy nás od smrti delí len pár sekúnd!
Jedine úprimné a otvorené srdce dokáže hľadať a nájsť Boha, lebo Ježiš Kristus sa tým, ktorí túžia po Ňom, sa dáva nájsť. Stalo sa mi, že ma počúvali bez prerušenia, a hoci nijaká reakcia sa neudiala, ani to ešte neznamená, že ten konkrétny človek túži do srdca prijať Krista, lebo mnoho krát sa cíti taký človek spravodlivý a nechápe, načo mu to rozprávam. Dáva sa viesť tradíciou,verí na očistu a je o tom presvedčený. Pritom by stačilo tak málo, aby ti Boh ukázal pravdu. Obrátiť sa k Nemu celým svojim srdcom, zbaviť sa modiel, ktoré nepočujú a ani nevidia.
Dnes mi Pán ukázal, aký sme zraniteľní a slabí. Zároveň, akí sme všetci, bez jedinej výnimky závislí na Pánovi. Niekedy nás od smrti delí sekunda a nič tomu nemusí nasvedčovať. Bránila som ju celým srdcom, prosila som Pána, aby nezomrela. Odišla som len na dve minútky a keď som sa vrátila, prv som si myslela že zaspala. Boli to len sekundy. Volala som: pozvite do svojho srdca Pána Ježiša! Neviem či ma ešte počula. Smutné chvíle. Koľkokrát som jej túžila hovoriť o Pánovi a koľkokrát chcela počúvať s otvoreným srdcom? Tak veľmi túžim, aby odpoveď bola: vždy!
Pane, čo chceš aby som činila? Bol to pre mňa obrovský šok. Keď ju odviezla sanitka, začala som plakať a triasla som sa celá. Trvalo to chvíľu. Pán mi do srdca vrátil pokoj.
Preto vás všetkých, ktorí si čítate tento môj blog, prosím: Zmierte sa s Bohom! Prijmite do svojho srdca Pána Ježiša, alebo aspoň mu vyznaj, že chceš, ale nevieš sám k Nemu prísť. Aby ťa viedol! Ak ústami vyznávaš Krista a v srdci veríš že Ho Boh vzkriesil z mŕtvych, budeš spasený. Kresťan je ten, kto verí, že Kristus zomrel na kríži za nás, za všetky naše hriechy. Pretože to my sme hriešnici a na tom dreve sme mali visieť my, Ježiš Kristus bol bez hriechu. Ježiša Krista nemajú v sebe ľudia, ktorí uctievajú sochy, fotky. Snažia sa Ho zobraziť. Ale Pán je Skutočný a je Živý. Komu nestačí Živý Kristus, Boha vôbec nepozná a nemá v srdci Jeho Ducha.
Boh dáva pri znovuzrodení pokánie. Pokánie je úplná zmena mysle a človek si uvedomuje svoje zlé skutky. Boh mu totiž otvorí svedomie. Je to zmena v srdci človeka, keď človek sa hanbí za svoje hriechy pred Bohom.
Evanjelium je Božia moc, ktorá vyslobodzuje z temna. Evanjelium je slovo o kríži, je to aj dobrá zvesť, ale neprijíma ju každý človek. Pre slepých je Evanjelium na pohoršenie. Evanjelium je aj na život a na spásu. Všetci sme sa narodili bez Boha a potrebujeme záchranu. Čo má človek robiť? Veriť v Krista!
Pán Ježiš Kristus zostáva s nami naveky, zastáva kňažský úrad, ktorý neprechádza na nikoho iného. Je to náš Veľkňaz, Svätý, Nevinný, oddelený od hriešnikov a vyvýšený nad nebesá. Nepotrebuje deň čo deň prinášať obete za svoje hriechy a za hriechy ľudu. Urobil to raz navždy, keď samého Seba obetoval. Božie Slovo je jediný zdroj Pravdy.
Ježiš Kristus prišiel na svet, aby spasil hriešnikov, teda všetkých, ktorí skrze pokánie sa znovuzrodili v Kristovi, našom Pánovi, ktorí uverili v Neho a v láske a túžbe Mu slúžia, počúvaju Jeho nariadenia- Hlásať Evanjelium Kristovo, či svedectvo o Živom Bohu. Lebo sme milosťou spasení z viery v Ježiša Krista, nie zo skutkov, aby sa nikto nechválil.

Odstráň mrzutosť zo svojho srdca, odvráť zlo od svojho tela, lebo mladosť i vek čiernych vlasov je márnosť...
/Kazateľ, 11:10/

Chrámy a srdcia

20. února 2018 v 8:28 | Reginahv



Keď kráľ Dávid ostarel, jeho syn Adónija začal kraľovať sám, bez požehnania. Obetoval mnohé zvieratá Hospodinovi a pozval si aj bratov, okrem Šalamúna. Kráľ Dávid o tom ale nič nevedel. Keď prorok Nátan vstúpil k Dávidovi a mu oznámil, že jeho syn Adónija začal svojvoľne kraľovať, vtedy Dávid oznámil, že kráľom sa stane jeho syn Šalamún. Potom kňaz pomazal Šalamúna olejom a všetok ľud volal kráľovi na slávu. Ľudia sa tak radovali, že z ich hlasu pukla zem. Tak Šalamún začal kraľovať, upevňoval kráľovstvo a miloval Hospodina, Boh bol s Ním. V Gibeóne sa vo sne ukázal Hospodin Šalamúnovi a pýtal sa ho, čo mu má dať. A Šalamún odpovedal takto:
Ty, Hospodine, Bože môj, si učinil kráľom svojho služobníka po mojom otcovi Dávidovi. Ja som však mladý človek. Neviem vychádzať, ani vchádzať. Tvoj služobník je uprostred Tvojho ľudu, ktorý si si vyvolil, mnohého ľudu, ktorý nemožno zmerať a ani spočítať pre množstvo. Daj svojmu sluhovi poslušné srdce, aby spravoval Tvoj ľud, aby mohol rozoznávať dobré od zlého, veď kto bude môcť spravovať tento Tvoj mohutný ľud?
Pánovi sa zapáčilo, že si Šalamún žiadal toto. Vtedy mu Boh riekol: Pretože si si žiadal toto, a nežiadal si si ani dlhý život, ani bohatstvo, ani životy svojich nepriateľov, ale si si žiadal schopnosť porozumieť a poslúchnuť právo, hľa, učiním podľa tvojej žiadosti. Dávam ti múdre a chápavé srdce, takže tebe rovného nebolo ani pred tebou, ani po tebe nepovstane taký, ako si ty. Dám ti aj to, čo si nežiadal- bohatstvo i slávu. Takže za všetkých tvojich čias nebude ti medzi kráľmi nikto rovný. A ak budeš chodiť po mojich cestách, teda budeš zachovávať moje ustanovenia a príkazy, ako chodieval tvoj otec Dávid, predĺžim aj tvoje dni.
/Prvá kniha kráľov, 3:7-15/
Potom sa začali prípravy na stavbu chrámu pre Hospodina- Boha. Tento chrám bol veľkolepý a celý okrem iného bol obložený zlatom. Uplne celý bol obložený zlatom. Śtaval ho sedem rokov. Tento chrám bol symbol života. Nijaké modly sa v ňom nenachádzali, ako je to dnes v chrámoch.
Veď či môže prebývať Boh na zemi? Hľa, ani nebesá a nebesá nebies Ťa nemôžu obsiahnúť! /Prvá kniha kráľov, 8: 27/
Kráľ Šalamún ale v starobe prepadol modlárstvu a jeho srdce nepatrilo Hospodinovi celé.
Človek stavia Bohu chrám, mnohí ale nevedia, že keď Pán Ježiš Kristus sa dobrovoľne obetoval nakríži za nás, priniesol nám Novú Zmluvu, kde chrám stavia Sám Boh. On je Staviteľ a my/kresťania/ sme živé tehly Jeho chrámu.
Chrám postavený z tehál ľudskou rukou a plný obrazov a sošiek, neslúži v skutočnosti Bohu. Veď aj Šalamún Hospodinovi postavil dom. Ale Najvyšší nebýva v chrámoch rukou vybudovaných, ako hovorí prorok: Nebesá sú mi trónom
a zem podnožím. Aký mi teda vystavíte dom- hovorí Pán. Alebo, kde je aké miesto pre môj odpočinok? Či to všetko neurobila moja ruka? /Skutky ap.7: 48-50/
Ján Krstiteľ krstil vodou, potom prišiel Pán Ježiš Kristus, Boží Syn, On krstí ohňom a Duchom Svätým. Boží chrám si Boh stavia v srdci človeka. Pavol píše: Či neviete, že ste chrám Boží a Duch Boží prebýva vo vás? Kto kazí chrám Boží, toho skazí Boh, lebo chrám Boží je svätý a tým ste vy!/Prvý list Korintským, 3: 16-17/
Boh, ktorý stvoril vesmír a všetko čo je v ňom, pretože je Pánom neba a zeme, nebýva v chrámoch rukami vybudovaných, a nedá si slúžiť ľudským rukám, akoby dačo potreboval. Veď On Sám dáva život, dýchanie a všetko. On urobil z jednej krvi všetky pokolenia ľudské, aby obývali celý povrch zeme, stanovil určité časy a hranice ich prebývania, aby hľadali Boha, či by Ho azda nenašli a nenahmatali. Veď On predsa nie je ďaleko od nikoho z nás, lebo Ním žijeme, hýbeme sa a trváme. / Skutky ap. 17: 24-28/
Veď nič sa neudeje ani vo svete, ba ani v nebi, aby Boh o tom nevedel.
Kráľovstvo Božie nie je jedenie a pitie, ale spravodlivosť, pokoj a radosť v Duchu Svätom./List Rímskym,14:17/
Keď teda máme takú nádej v Kristovi, počíname si celkom otvorene. Nie ako Mojžiš, ktorý si položil závoj na tvár, aby synovia izraelskí nehľadeli na koniec toho, čo bolo pominuteľné. Ale ich myseľ sa zatvrdila. Ten istý závoj totiž ostáva až do dnešného dňa pri čítaní Starej Zmluvy a neodkrýva sa, lebo ho odstraňuje len Kristus. Až podnes, ktokoľvek číta Mojžiša, leží im závoj na srdci. Ale hneď, ako sa obrátia k Pánovi, závoj padne. /Druhý list Kor.3:12- 15/
Kto nectí Pána Ježiša Krista ako Boha, ostáva mu závoj na srdci a ostáva slepý. Lebo nebolo dané iné meno na zemi, len Meno Ježiš Kristus, On nás zmieruje s Bohom a je Spasiteľ ľudstva. K Nemu sa utiekajte a Jeho chváľte a velebte Jeho Sväté Meno! On do srdca pošle Jeho Ducha, Tešiteľa a Radcu. A vy, ktorí sa pýtate, kto je našim vodcom? Našim vodcom nie je nik iný, ako Pán Ježiš Kristus. On je Živý Boh. Každý človek by mal za života prísť ku Kristovi, inak nebude spasený. Boha možno zažiť, ako kedysi, keď sa prihováral prorokom a kráľom. K Bohu prísť nemusí byť ťažké, ak tvoje srdce po tom skutočne túži, ak tvoja túžba je túžba Ho nájsť. Samozrejme, ak to vzdáš predčasne, potom tvoja túžba stretnúť Pána nepramenila z tvojho srdca a Boh o tom vie. A na záver:
Neťahajte cudzie jarmo s neveriacimi! Lebo čo má spravodlivosť spoločné s neprávosťou? Alebo aké je spoločenstvo svetla s tmou? Aká zhoda medzi Kristom a Beliálom? Alebo aký podiel medzi veriacim a neveriacim? Aké je spojenie medzi chrámom a modlami? A my sme predsa chrám Boha živého, ako povedal Boh: Prebývať budem v nich a prechádzať sa, a budem im Bohom a oni mi budú ľudom. Preto vyjdite spomedzi nich a oddeľte sa, hovorí Pán. Nečistého sa nedotýkajte, a ja vás prijmem, budem vám Otcom a vy mi budete synmi a dcérami. hovorí Všemohúci Pán.
/ Druhý list Kor.6:14- 18/

Jagavé hviezdy

16. února 2018 v 11:02 | Reginahv



Hviezdy na oblohe žiaria-
sú ako diamanty neba,
ako láska,
ak ju Pane vnímam z Teba,
ako oheň, ktorý páli.
Ak moje srdce túži
uzrieť tvár Krista.
Vkladám do Neho nádej,
ktorá je viac ako istá.
Keď Tvoja Sláva pri mne žiari...
Keď moje srdce v bázni
šeptá Ti slová lásky.
Ó Pane! Láska moja!
Prosím vráť sa mi do snov
a zjav sa mi znova!
Tvoja sláva nech pri mne svieti
sťa nádherná lúka kvetín.
Ja v pokore a veľkej bázni
túžim pred Tebou padnúť.
Túžim Ti básniť slová lásky:
Môj Milý, môj Milý!
Ako Ťa Pane milujem...
Tvojou láskou ma objímaš
Tvoj pokoj mi dušu lieči.
Vzývam Tvoje Meno,
Meno Boha Jediného,
túžim splynúť s Tebou
až do poslednej bunky.
Ty si stvoril nebesá aj zem
a dávaš život ľuďom,
zveri a aj vtákom nebeským.
Tým, ktorí milujú Tvojho Syna
si Otcom a Bohom Svätým!
Budem Ťa vzývať a Tvoje Meno túžim chváliť.

Ďakovanie Bohu-Otcovi

15. února 2018 v 19:26 | Reginahv

Hospodin-Boh, ktorý stvoril svojim Mocným Slovom nebesá a aj zem a aj všetko, čo nebesá a aj zem napĺňa. Všetko, čo prírodu robí krásnou, čo je v človeku to krásne, je od nášho Boha, ktorý si človeka a aj svet zamiloval. Boh si zamiloval človeka až tak, že núka milosť z viery v Ježiša Krista, nášho Pána a Boha. To že Boh miloval svet, znamená, že svet miloval ako ho stvoril, bez poškvrny a bez vládnuceho satana v ňom. Lebo hriech kráča proti Svätému Bohu. Hriech je od diabla. Kto miluje svet a hriech v ňom, kráča v ústrety tomu zlému. Myslím si, že prví ľudia mali v srdci oveľa väčšiu bázeň pred Bohom ako máme dnes my. Je to smutná realita dnešnej prázdnej doby, prázdnych rečí ba aj prázdnych sŕdc. Boh stvoril človeka na svoj obraz. Teda aj s citmi a s láskou v srdci. Kto pozná Boha, či správnejšie znie, komu sa Pán Ježiš dal spoznať, ďakuje Bohu Otcovi za to, že vie, že už je spasený a prešiel zo smrti do života. Vďaka Ti, Milovaný Otče Svätý, že dal si mi milosť a Tvoj Duch prebýva teraz v mojom srdci. Vďaka Pane za Tvoju Lásku, za to, že ma vedieš životom. Učíš ma pokore a zákony mi vpisuješ pomaly do môjho srdca. Vďaka Ti Pane, že Ty si Skutočný a Mocný Živý Boh a jedného dňa prídeš a urobíš na zemi poriadok a bude spravodlivosť vládnuť na zemi. Nik viac sa už nebude nad nikoho povyšovať, ale všetci budú hľadať Ježiša Krista, lebo len Ty si Pane cesta, pravda a život. Vdaka Bože za to, že Ty si!
V živote kresťana nadíde jeden deň čas, keď sa začne pýtať Boha: Pane, čo chceš, aby som urobil? A Boh kresťanovi odpovie skrze kresťanovo srdce a skrze Božieho Ducha niečo krásne úžasné. Kresťan pocíti túžbu Boha velebiť, chváliť a ďakovať za úplne všetky veci, ktoré sa kresťanovi v živote dejú. Boh otvára náruč, dáva všetkým ľuďom ešte nádej, aby človeka mohol spasiť. V Biblii sa prihovára Hospodin Jákobovi, synovi Izáka, cestou do Cháránu, kde usnul na posvätnom mieste. Text je nádherný. A aká veľká je Láska Boha!

Teraz však takto vraví Hospodin: Tvoj Stvoriteľ, ó Jákob, tvoj Tvorca, ó Izrael! Neboj sa, lebo som ťa vykúpil, povolal som ťa tvojim menom, môj si ty! Keď pôjdeš cez vodu, budem s tebou, a keď cez rieky nezaplavia ťa, keď budeš kráčať cez oheň, nezhoríš, ani plameň ťa nespáli, lebo ja, Hospodin som tvoj Boh, Svätý Izraela, tvoj Spasiteľ. Ako výkupné dal som za teba Egypt, Kúš a Sebu namiesto teba, pretože si bol drahý v mojich očiach, vzácny si bol, a miloval som ťa. Aj ľudí dám za teba, i národy za tvoj život. Neboj sa, lebo ja som s tebou! Privediem od východu tvoje potomstvo, a zhromaždím ťa od západu. Severu poviem: Vydaj! A juhu: Nedrž v zajatí! Zďaleka priveď mojich synov, od konca zeme moje dcéry, každého, kto sa volá mojim Menom, koho som stvoril na svoju slávu, koho som sformoval a učinil!
/Izaiáš, 43/

Všetci tí, ktorí poslúchali Boha, teda proroci, králi, apoštoli, ale aj dnešní kresťania, boli srdcom veľmi pokorní a milovali svojho Boha. K tomu odstavcu hore už len toľko: Izák a jeho potomstvo sú deťmi zasľúbenia. Tí, ktorí sme uverili Bohu a Jeho Slovo je pre nás Sväté čiže sme ospravedlnení z viery v Ježiša Krista. Keďže písmo predvídalo že Boh z viery ospravedlňuje pohanov, vopred oznámilo Abrahámovi radostnú zvesť:
V tebe budú požehnané všetky národy. Tým, čo sú z viery, sa teda dostáva požehnanie s veriacim Abrahámom.
/List Galatským, 3: 8-9/

Ďakovanie nášmu Otcovi Svätému skrze Pána Ježiša Krista, za všetko, je stále málo, ak nám Pán ukáže, čo všetko učinil pre svoje deti, veď nás tak miluje, že život položil za nás, na kríži. Mnohé učenia ani dnes nechápu, že Kristus sa dobrovoľne obetoval za hriechy ľudu, aby nás zmieril s Bohom a my aby sme mali večný život. Pán Ježiš je predsa tu, je v nás, On zostáva naveky a Jeho milosť je tu pre všetkých, ktorí túžia po Kristovi. Preto ďakujem Otcovi Svätému, skrze Pána Ježiša Krista, za tak obrovskú milosť a spasenie, veď sám Otec poslal Syna na zem aby sme my mohli žiť. A všetci, ktorí sme skrze Evanjelium uverili Bohu, túžime Pánovi slúžiť horlivo, veď sám Duch Svätý nás vedie. Skutočne, ak kresťan túži celým srdcom po milovanom Kristovi, chvály a žalmy túži spievať, lebo veľká je Sláva Otcova! Aj ak máš hlas ako starý hrniec, túžba po Bohu to prekonáva. Tak chváľme Pána, lebo Jeho milosť trvá naveky!

Nemýľte sa! Boh sa nedá vysmievať! Čo človek rozsieva, to bude aj žať! Pretože, kto rozsieva svojmu telu, z tela bude žať skazu. Kto rozsieva Duchu, z Ducha bude žať večný život.
/List Galatským, 6:7-8/

Ďakovať Pánovi za všetko, znamená ďakovať od rána do rána za všetko. Za jedlo, za pomoc v určitej chvíli, za modlitbu, ktorú ti dal na pery Boží Duch. Lebo veľmi ľahko človek zistí, či to bola vôľa Pánova, alebo ty sám chceš niekde hlboko v srdci nájsť tie správne slová, myšlienky na ďakovanie. Lebo ak je moje chcenie zo mňa, nič zmysluplného nedokážem povedať ba ani napísať. Boh totiž čaká, aby Jeho deti boli stále k Nemu obrátené a s vďakou Ho vzývali po celý deň. Modlitbu ak kresťan túži povedať, mal by prosiť Otca Svätého v Mene Ježiša Krista, aby celá modlitba sa niesla v duchu pravdy, lebo len tú Otec vypočuje a len takých modlitebníkov Otec hľadá, ktorí vzývajú Boha v duchu a v pravde. Vyznať Bohu lásku je krásne, pretože Boh odpovedá láskou tiež. Tak za to patrí Bohu obrovská vďaka, že Jeho Lásku nám zjavuje v podobe objatí Duchom Svätým.
Naša schopnosť vo všetkých oblastiach nie je z nás, ale je z Boha, preto Ho budem zvelebovať a budem chváliť Jeho Sväté Meno, lebo je nad každé iné meno. Boh nás uspôsobil ako služobníkov Novej Zmluvy, nie litery, ale Ducha. Lebo litera zabíja, ale Duch oživuje. A tak aj apoštol Pavol píše, že služba Ducha je omnoho slávnejšia, lebo je napísaná nie na kamenné dosky, ale na mäsité dosky sŕdc. Veľká chvála a obrovská vďaka za toto všetko patrí nášmu Bohu, lebo pre Neho nič nie je nemožné.

O láske nielen tej ľudskej

1. února 2018 v 16:28 | Reginahv


Asi pred mesiacom som kráčala po sídlisku plnom rôznych psov a veru, nebolo mi všetko jedno, už aj preto, že v taške som niesla mäso. Keď som vošla do vchodu, konečne som si vydýchla. No len na malú chvíľku, keď som za sebou začula ako sa otvorili vchodové dvere a o chvíľočku mi tašku oňuchával veľký pes bez náhubku. Vtom sa ozval psí majiteľ: Nebojte sa, on nie je zlý. Hovorím: Ani vtedy, keď mám v taške mäso? Aach, to je niečo iné: Hovorí majiteľ toho psa. S malou dušičkou som vyšla na tretie poschodie, očakávajúc, z ktorých dverí sa vyrúti ďalší pes, psi sú v dnešnej dobe v každej druhej domácnosti. No chvála Pánovi v ten deň som už nestretla nijakého psa. Ale potom sa stalo čosi, čo ma prinútilo premýšľať nad sebou a nad mojou láskou k Jedinému Živému Bohu.
Veď dokonalá láska vyháňa strach a Boh mi nedal skleslého a bojazlivého ducha, ale do môjho srdca vložil Dokonalého, Svätého, Odvážneho, Pokorného, Milujúceho Ducha Božieho, ktorý je Ten najodvážnejší. Preto som v modlitbe prosila Pána Ježiša Krista, aby ma On viedol aj v mojich skutkoch, ba aj v myšlienkach. Prosím Pána, aby moju vieru v Neho zdokonalil a aby Jeho Slovo vo mne rástlo a prinášalo úžitok nie mne, ale tým, ktorí ešte nepočuli radostnú správu o Ježišovi Kristovi, o Jeho láske k nám, ktorá je pre človeka nepochopiteľná. Lebo On, Boh zomrel za hriechy ľudu, aby zmieril s Bohom všetkých, ktorí srdcom uveria v Neho.
Po mesiaci som sa pobrala opatrovať jednu pani, keďže posledný klient zomrel. Hneď, ako som otvorila dvere, vyrútil sa na mňa pes! Skákal po mne a očakával odo mňa že ho pohladkám a možno mu dám aj nejaký ten keksík. No ja s malou dušičkou som ho ani nepohladkala, ak, tak len trošku po hlave. Pani sa mi páčila od samého začiatku. Taká krásna pani so zmyslom pre všetko, ako je poriadok, vzájomné vzťahy. Priateľská a úprimná. Dostala mozgovú príhodu a život sa pre ňu na chvíľku zastavil. Dovtedy vo vysokom veku jej nerobilo problém ani byciklovanie a chôdza, teraz je pripútaná na lôžko a problém má aj s komunikáciou aj s chôdzou, keďže ľavú stranu má postihnutú. Chcela som chvíľu počkať, ale Pán mi otvoril ústa hneď ako som došla. Hovorí mi: Ja som veriaca, mne nemusíte hovoriť. Ale mne dal Pán predsa jej povedať, ako veľmi ju miluje a zomrel aj za jej hriechy, aby Ho hľadala a prijala do svojho srdca Jeho Ducha. Lebo také obrovské zasľúbenie máme od Boha! Kto uverí srdcom že Ježiš Kristus je Syn Boží a dá sa pokrstiť, prijme od Boha Ducha Svätého.
Potom som vošla do kuchyne.
Začala som pripravovať večeru a Edo, tak sa ten pes volá, neustále sa mi plietol pod nohy vyžadujúc si pozornosť od človeka. Hovorím mu: Choď preč, nevidíš že mám prácu? No Edo je tvrdohlavý až neuveriteľne. Raz sa rozhodol mi skákať až dobre že nie do náručia, celú ma poslintal a ja som v duši zúrila. Tak som mu otvorila dvere a hovorím: Choď, pobehaj si! Edo vybehol a tu sa zastavil. Zbadal, že som nešla s ním, dokonca som ho vymkla za dverami, mysliac si, prečo majú ľudia v bytoch psov? Veď to je týranie zvierat! Pes má byť von, pred domom. Ale prečo ich ľudia chovajú v byte? Asi po hodine som otvorila dvere a Edo vbehol dnu. Zaútočil na mňa a skákal po mne, chcel ma pokúsať. Toto sa stalo asi tri krát, obyčajne vtedy, keď som chcela umyť podlahu, lebo slintal všade. Po chvíli sa ukľudnil a mne bolo z toho špatne. Posťažovala som sa pani a ona mi prikyvovala že chápe.
Pani som každý jeden deň hovorila o Pánovi, moju túžbu Boh naplnil. Dal mi uši na počúvanie. Čítala som jej Evanjelium podľa Jána. Znova a znova mi Pán dával túžbu o Ňom svedčit a pripájala som aj svedectvá o Živom Bohu, hlavne o tom, ako mi Pán Ježiš vzal fajčenie, keď som počula Jeho Hlas, jediné Slovo Boh povedal a vedela som, že už si nikdy nezapálim. A aká veľká bola moja bázeň pred Bohom, keď mi zjavil, aby som si čítala Bibliu- Nový Zákon. To sa stalo tri dni po mojom znovuzrodení v Ňom. Pani ma počúvala so slzami v očiach, ale nič nehovorila, ani sa na nič neopýtala. Takto to trvalo až do konca, jedine to sa zmenilo, že na začiatku sa na mňa nedívala a ku koncu mi hľadela do tváre s veľkým otáznikom na jej perách.
Potom začala robiť úžasné pokroky. Vedela sama posedieť na kraji postele, v kresle posedela aj štyri hodiny, jazyk sa jej znova rozviazal, dokonca začína aj pomaly chodiť. Veľmi som si ju obľúbila, aj ona mňa. Je to všetko na chválu a Slávu nášmu Bohu, lebo v Jeho rukách je všetko čo bolo stvorené aj to, čo pretrváva. Predposledný deň pred mojim odchodom som Eda znova vymkla, lebo som chcela poumývať kuchyňu a samozrejme všetko, čo bolo potrebné umyť. Stál za dverami hodinu aj pol a vbehol ako besný pes. Aby som sa mu ubránila, vzala som do rúk metlu a s tou som mu hrozila. No jeho zúrivosť bola veľká. V zúfalstve som zavolala: Edo, ak sa nevrátim, ty budeš tou príčinou! Zabuchla som za sebou dvere a vtedy mi Pán ukázal, že nepostupujem dobre. Veď sama som Ho prosila, aby ma zblížil so zvieratami, aby ma naučil s nimi existovať a On ma vypočul. Zabudla som sa spoliehať na Pána, pýtať sa Jeho, ako mám pristupovať k tomuto psíkovi? Tak to na mňa doľahlo. Veď keď som odchádzala domov, prišiel ku mne a chcel pohladkať, on ma má rád, až k dverám za mnou šiel, vedel že odchádzam. To ja mám problém s ním, nie on so mnou. Nemyslím na to že sa nevrátim, potrebujem poraziť v sebe strach pred zvieratami. A ja dôverujem Pánovi Ježišovi, že On sa postará nie len o mňa, ale o všetky svoje deti, aby sme bez strachu rástli v Ňom. Lebo len vtedy, ak Mu budeme vo všetkom pevne dôverovať a spoliehať sa na Neho, len vtedy ak Mu odovzdáme do Jeho Svätých rúk úplne všetko, vtedy naša viera v Boha porastie a našu lásku nemôže nič ohroziť. Nijaký strach a ani obavy... Lebo v našom srdci býva Ježišov Duch a On je Víťaz nad všetkým!