Nie som tvoj nepriateľ!

24. listopadu 2017 v 14:15 | Reginahv


Posadali si všetci okolo stola a túžili po jednom: Hovoriť o Kristovi, chváliť Ho a vyvyšovať Jeho Sväté meno, ktoré je nad každé iné meno. Tu si posadali Božie deti a modlitbami sa túžia k Bohu priblížiť. Túžia vnímať Jeho lásku v srdci, Jeho objatie, ktoré je nádherné. Stretávajú sa málo, ale Duch Pánov v nich pôsobí a mení ich charektery podľa Božej vôle. Všetci túžia k Pánovi prísť s čistým srdcom a uzrieť Jeho tvár. Ich úmysly sú čisté, lebo Boh je v nich samotných.
Spočiatku bol každý zvedavý na to, ako sa všetci majú, či sú zdraví, v pohode, či nepotrebujú pomoc. Dva mladé páry a jeden starší pár, všetkých spojil Boh do manželského zväzku a teraz Pán bdie nad ich starosťami, aj nad celým životom. Sám Boh sa chce o nich starať, aj ak sa stane, že niektorý padne na nos a poriadne to krváca, predsa je v tom stretávaní neobyčajná láska, ktorou ich miluje Boh. Niekedy Pán prevádza kresťanov cez veľké súženie, keď vlastne napráva krivý charakter človeka, aby mohol rásť kresťan v Ňom. Uzdravuje dušu človeka, veď Sám Pán povedal, že telo nič neosoží, duša človeka pôjde pred svojho Stvoriteľa, Spasiteľa a Sudcu všetkých ľudských duší. Všetci sa totiž postavíme pred súdnu stolicu Božiu. Preto sa stane, že ak kresťan hovorí o sebe, že sa znovu narodil z Boha, všetko, čo povie, majú byť vety hovorené v pokore a v láske, v Božej pravde. Pravda má ísť zo srdca, veď Pán vie o nás všetko, pozná aj naše skryté myšlienky.
Jožo sa ozval ako prvý: Chcem len sa opýtať tuto Jana, prečo mu vadí, ak Jožka niekedy príde k nám. Veď čoho sa bojíš? O tvoju ženu sa stará Pán. Ona má slobodu v Kristovi.
Jano: Prečo by mala sem chodiť každý deň, ak ja prídem domov z práce, mám byť doma sám?
Všetci ostali prekvapení, až sa ozvala Hanka: Nie, nechodí každý deň, prečo hovoríš tieto veci?
Jano: Ale vtedy bola u vás po sebe štyri razy! A čo ja? Načo som sa ženil, ak mám byť doma sám?
Hanka: Ale veď aj ty môžeš prísť, ale ty neustále hovoríš, aký si unavený. My ti to dávame za pravdu, veď sa narobíš v práci a tiež máš svoj vek.
Jožka: Povedz mi, prečo ťa mám doma vyčkávať? Veď ty prídeš domov a naješ sa, potom si zapneš telku a mňa si nevšímaš. Tak prečo? Veď Pán mi dáva slobodu v Ňom a ja túžim byť s Pánom a so súrodencami v Kristu. Ty vravíš, že si Pánov ale tvoje správanie to nenaznačuje. Pánovi predsa nevenujeme nejakú pol hodinku, ale svoj život. Uplne celý a dvadsaťštyri hodín každý jeden deň.
Jožo: Ale tvoja žena nič zlé nerobí. Nechaj ju, ak túži po Cirkvi, nemôžeš ju predsa držať doma nasilu. Chápeš? Jej srdce potom nie je v pohode, ale trpí. Veď Pán hovorí, že kde sa stretneme v Jeho Mene, On je s nami.
Jano: Ja budem určovať čo moja žena smie a čo nie. Teba sa nikto nepýtal. A okrem toho, je dosť hodín, pomaly pôjdeme. Idem sa zatiaľ vyvetrať von.
Hana: Chápeš, my ti nechceme zle, ale túžime ti pomôcť. Prečo svoje hriechy nedávaš na svetlo a pred bratov, aby ich Pán Ježiš mohol liečiť? Prečo sa urážaš pri každej otázke?
Jano: A ty prečo mlčíš o tých svojich hriechoch? Ale ty svoje hriechy zvaľuješ na svojho syna, že on je vinný za hádky u vás.
Tina: My všetci potrebujeme Pána Ježiša, potrebujeme dávať veci na svetlo. Potrebujeme sa navzájom otvárať a nenechávať svoje hriechy v tme. My všetci, nielen ty Janko.
Jožka: Mnohokrát som mu hovorila o týchto veciach, o tom, že je zlé sledovať televízne noviny, kde je samé násilie a v Biblii sa píše, že čo požívam počas dňa, toho som aj naplnený. Ak sledujem telku každý deň, polickou situáciou som naplnený a predsa nie som s Pánom, ale to, čo sledujem, o tom hovorím. Lebo kedy? Celý deň si v práci, prídeš domov a kukáš telku, na ktorej zaspíš. Alebo hneď po televíznych sa poberieš do postele. Kedy si s Pánom? Tvoje pery skoro nikdy o Ňom nehovoria. Nikdy si neprišiel s myšlienkou, aby sme sa spolu modlili k Pánovi. Za celých päť rokov!
Po tomto rozhovore sa Jano pobral von. Urazený a nešťastný. Vôbec nepochopil podstatu toho, z čoho bol napomenutý. Martin sa vybral za ním. Ostatní v izbe sa rozprávali o tom, ako mu pomôcť, lebo je možné, že je oklamaný. Myslí si, že mu Boh dal Jeho Ducha, ale od začiatku nekráča s Pánom, ale sám si je bohom. Niekedy sa to nedá počúvať. Sám poučuje iných zo svojich myšlienok, nie z Božích. Bibliu nečíta, vlastne ju číta preto, lebo ho napomenuli súrodenci v Kristu. Koľkí túžia po Biblii, žiaľ, nesmú ju vlastniť, myslím, v niektorých krajinách, kde vládne komunistický režim. Tu, v našom kraji môže každý slobodne čítať a napriek tomu sa zdráha. Pritom to je Božie Slovo vdýchnuté Duchom Svätým a napísané rukami prorokov. Potom sa Jano vrátil a sadol si na svoje miesto. No jeho urazená pýcha sa nedala prehliadnúť. To je tiež náznak, že niečo tu nesedí. Prečo je to tak? Nám je Kristus všetkým a urážanie sa nie je na mieste. Lebo Pán Ježiš Kristus trpel omnoho väčšmi ako my všetci. Keď človek prijme Ducha Božieho, od tej chvíle by mal slúžiť Bohu celým svojim srdcom, celou svojou mysľou a celou dušou. Kresťan túžbou po Kristovi umrie svojmu Ja, aby len Pán Ježiš žil. Otázne ale ostáva, či kresťan skutočne prijal Ducha Pánovho, lebo ak Ho neprijal, nemôže porozumieť Božím veciam, alebo ich chápe mylne.
Jožo prečítal z nejakej knihy a bolo to nádherné. Písalo sa tam, ako jeden chlapec strašne túžil po Biblii a po mesiaci niekto zaklopal na ich dvere a priniesol mu Bibliu. Tento chlapec v modlitbách a pôstoch, na kolenách prosil Pána o Jeho Slovo, o Bibliu. Jeho matka uverila v Pána Ježiša Krista a Boh uzdravil jej muža, ktorý bol chorý na smrť. Potom táto žena kázala v tej dedine o Kristovi, hoci dovtedy nemali nijakú Bibliu. Aký musel byť nádherný jej vzťah s Pánom a ako sa Ním dala viesť! Aká silná bola ich túžba po milovanom Kristovi! Jožo dočítal a my sme boli vďační za tieto krásne slová.

Títo šiesti kresťania sa z času na čas stretnú a rozsudzujú svoje myšlienky, chovanie a aj túžbu po Kristovi. Napomenutie je od Pána a netreba za tým hľadať ľudský zámer chvály svojej osoby a pýchy už vôbec nie. Kresťan má v úcte iných ľudí a nikdy sa nemá povyšovať nad nikoho. Je pravda, že mnohí kresťania si stále žijú po svojom, bojím sa, aby sme aj my počúvali nášho Pána a kráčali podľa Božej vôle. Kresťan počúva srdcom svojho Pána, ktorý túži po nás, veď svoj život položil za nás hriešnikov, aby nám dal všetko v nebi. Jemu sláva na veky vekov!
Tak túžia títo kresťania zotrvávať na modlitbách k nášmu Jedinému Živému Bohu, aby sme žili Božiu vôľu, nie tú svoju. Aby Boh ukázal Jankovi, že ho ľúbia a nie sú jeho nepriatelia. Veď prečo iné by sa kresťania stretávali, ak sú rôzneho veku, ak nie pre Ježiša Krista? Preto nás všetkých Kristus spája, veď sme naplnení Jeho Duchom a naša myseľ je naplnená Ježišom Kristom.

V Ňom máme vykúpenie, odpustenie hriechov. On je obrazom neviditeľného Boha, prvorodený pred všetkým stvorením, lebo v Ňom bolo stvorené všetko, čo je na nebesiach, aj na zemi, viditeľné aj neviditeľné, tróny, panstvá, kniežatstvá, mocnárstva, všetko je stvorené skrze Neho a pre Neho. On je nad všetkým, a všetko spolu má v Ňom svoje bytie. On je hlavou tela, Cirkvi, On počiatok, prvorodený z mŕtvych, aby Jeho bolo prvenstvo vo všetkom. Lebo Boh za dobré uznal, aby v Ňom prebývala všetka plnosť a aby Ním zmieril so sebou všetko, aj čo je na zemi, aj čo je v nebesiach a priniesol pokoj v krvi Jeho kríža.
/List ap. Pavla Kolosenským 1:14-20/
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama