Keď nieto vinníka

17. října 2017 v 19:32 | Reginahv



V tom čase prišli niektorí a rozprávali Mu o Galilejcoch, krv ktorých zmiešal Pilát s ich obeťami. Odpovedajúc Ježiš im riekol: Myslíte si, že títo Galilejci keďže tak trpeli, boli väčší hriešnici než všetci ostatní Galilejci? Nie, hovorím vám, ale ak sa nebudete kajať, všetci podobne zahyniete. Alebo si myslíte, že oni osemnásti, na ktorých padla veža v Siloe a zabila ich, boli väčší vinníci, než všetci ostatní, ktorí bývajú v Jeruzaleme? Nie, hovorím vám, ale ak sa nebudete kajať, všetci podobne zahyniete.
/Evanjelium podľa Lukáša 13:1-5/
Pokánie je niečo, keď si človek uvedomuje aký je zlý a veľmi ľutuje svoje zlé skutky. Pokánie je aj zmena mysle. Prečo zmena mysle? Hriešny človek nedokáže prijať že učinil niečo zlé, kdežto ten človek, ktorému Boh dal pokánie, uvidí sám seba v inom svetle. Uvidí všetko zlo, ktoré napáchal počas svojho života a túži z celého svojho srdca sa zmeniť. Kdežto hriešny človek miluje seba a vidí veci tak, že jemu samému ubližujú a on tým trpí. Je to obyčajná sebaláska. Človek, ktorý dostal od Boha vieru v Ježiša Krista a pokánie, ľutuje, že svojimi zlými skutkami ublížil svojmu Stvoriteľovi, ale aj blížnemu. Boh, náš Stvoriteľ, keď sa na nás díva, neskutočne trpí. On nás nestvoril pre diabla a predsa skoro všetci slúžia diablovi. Skutky človeka to dokazujú: cudzoložstvo, smilstvo, modloslužba, čarodejníctvo, nepriateľstvá, sváry, nenávisti, hnevy, závisti, opilstvá a im podobné.
No žiaľ, v mnohých prípadoch aj kresťania, ktorým sa dal spoznať Boh a sa znovunarodili v Ňom, sebaláska a milovanie peňazí, či viera v skutky, aj ak to zapierajú, je to vždy tam v niektorých. Prečo je to tak? Z môjho pohľadu je to preto, lebo títo kresťania nežijú s Kristom, zabúdajú na Neho počas dňa. Ak prídu problémy, nepýtajú sa Pána a preto im Pán neodpovedá. Sami si dávajú odpoveď. Je mi ľúto že píšem o týchto veciach, Pán mi dnes ukázal, aké je dôležité a potrebné ostávať v Ňom a činiť pokánie z každého zlého skutku, aby kresťan mohol rásť v Kristovi, aby dozrel a vedel Božiu vôľu počuť, nie tú svoju, ktorá je mŕtvy skutok. Žiaľ, stále sme vo svete, ak sa dokážeme hnevať na bratov, ak sa cítime ukrivdení. Nedokážeme bez pripomienok sa stiahnúť, aby len Kristus žil. Nevieme trpieť pre to Drahé Meno: Ježiš. Ako potom milujeme?
Jeden deň sa stalo, že sa kresťania nezhodli a sa rozišli. Žiaľ, nenašli cestu k sebe ani po dvoch rokoch. Keď jednému bratovi prišiel list od pohnevaného brata a tento sa chcel udobriť, brat, ktorému prišiel list, povedal: Tento náš brat neučinil pokánie z toho čo urobil. Preto to ani nemyslí vážne.
Priznám sa, hnevalo ma to, bolo mi ľúto toho druhého brata, ktorý písal, že je čas sa pomeriť. Až prišiel čas, keď mi Pán ukázal, že aké nesmierne dôležité je pokánie aj voči nášmu Bohu, ale aj voči tým, ktorým sme vedome ublížili svojimi slovami klamstva a iných vecí. Lebo kresťan, ktorý vidí stále len seba, seba ľutuje a klame, kým neučiní skutočné pokánie zo svojich zlých myšlienok a skutkov, v skutočnosti vôbec neľutuje svoj čin. Lebo ak naozaj milujem Kristovou láskou, mám toho človeka v úcte a ak sa mi stane že niečo poviem čo by som nemal, potom mi moje svedomie, ktoré mi otvoril Boh svedčí, že som učinil hriech proti Bohu a aj proti blížnemu.
Ak si to človek neuvedomí, ak nedokáže učiniť pokánie, potom skutočne neviem a ani nechápem, ako je to vôbec možné a kde sa stala chyba? Znovuzrodený kresťan má v srdci Ducha Božieho a miluje. No ak niekto nemiluje, potom je otázne, či sa naozaj narodil z Boha. Prosím, nikomu nechcem ublížiť a ani spochybňovať niekoho vieru v Boha a znovuzrodenie v Ňom. Ale prečo si mnohí držia nenávisť v srdciach? Bez pokánia sa nepohnú ďalej.
Ak ťa niekto kto hovorí, že je znovuzrodený kresťan a uráža ťa, klame na teba, potom neviem či stačí povedať prepáč. Potom, ak tvoje ospravedlnenie prijmem, nie je to ani odo mňa správne, lebo tým, že ty neučiníš nijakú ľútosť nad svojimi klamstvami a ja ti prepáčim, vlastne ti pomáham k zahynutiu. Lebo tvoj hriech prehliadnem, nijako ti tým nepomôžem. Chcem, aby si žil v nebeskom kráľovstve a ak sa zdá že som tvrdá, ver mi, nie je to tak. Moje srdce veľmi trpí tým, že sa zdá, že cesta, ktorou ako kresťania kráčame sa mnohorazy rozdelí pre naše hriechy, pre sebalásku. Nepokračujeme správne. Preto ak je potrebné, s obrovskou bolesťou v srdci, nemôžem prijať ospravedlnenie bez pokánia. Ďakujem Bohu že mi otvoril oči dal mi vidieť pravdu, ktorá bolí, hlavne keď sa jedná o brata či sestru v Kristu. Lebo sme jedného Ducha a Pán Ježiš nás napája živou vodou. Tak tú vodu od Pána nevylievaj, ale pi ju plnými dúškami, lebo je v nej život.


Kto v skrýši Najvyššieho prebýva,
a odpočíva v tôni Všemohúceho,
ten vraví Hospodinu:
Ó, moje útočište, hrad môj,
môj Boh, ja v Neho dúfam!
Lebo On vytrhne ťa z pasce lovca,
zo zhubného moru.
Peruťou svojou prikryje ťa,
a nájdeš útočište pod krídlami Jeho.
Štítom a pavézou je Jeho vernosť.
Postrachu noci nemusíš sa báť,
ni strely, ktorá lieta vo dne.
Ni moru, čo sa vlečie v mrákote
ni nákazy, čo napoludnie pustoší.
Po tvojom boku nech ich padne tisíc
a desaťtisíc po pravici Tvojej,
tebe sa to nepriblíži.
Len pozrieš očima
odplatu uzrieš bezbožných.
Keďže je tvoje útočište Hospodin,
postavil si si za útulok Najvyššieho,
nič zlého sa ti neprihodí,
ni rana sa ti nepriblíži stanu.
Bo o tebe dá príkaz svojim anjelom
na všetkých cestách tvojich by ťa strážili.
Na rukách ponesú ťa,
by si si nohy neurazil o kameň.
Ty budeš kráčať po levoch a po zmijách,
pošliapeš levíča i draka.
Že sa ma pridŕža, ho vyslobodím
a ochránim ho, lebo poznal moje meno.
Bude ma vzývať a ho vyslyším,
budem s ním v súžení,
vytrhnem ho a oslávim.
Ja nasýtim ho dlhým životom
a ukážem mu svoje spasenie.
Žalm 91.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama