O čom je život? 5

30. dubna 2017 v 21:32 | Reginahv



Wilhelm Busch
Bezo mňa!



Ach, priatelia moji, väčšina hovorí" Bezo mňa"! Na nesprávnom mieste.
Predo mnou stojí mládenec skutočne"chlap na mieste", ako zvykneme hovoriť. Vravím mu: Človeče, čo by z teba mohlo byť, keby si sa rozhodol odovzdať svoj život Živému Bohu? Nie!- Odpovedá mi, Bezo mňa! My zaobchádzame s Bohom ako...Dovoľte mi tu použiť jeden príklad: Lekár mi odporúčal prechádzať sa hodinu každý deň. Idem teda nedávno v Essene cestou pozdlž južného nádražia a zrazu vidím, že tam uprostred cesty stojí pohovka. Ľudia ju už ďalej nemohli používať, a tak v noci za súmraku ju jednoducho postavili do parku. Nech sa mesto postará, aby zmizla. Viem si dobre predstaviť históriu tejto pohovky. Možno ju niekto zdedil po starej mame, ktorá práve zomrela. Mladí ľudia chcú dnes mať v moderných domoch aj moderný nábytok. Povedali si: Čo urobíme s tou starou pohovkou? Tá veru už nepatrí do nášho životného štýlu. A ktovie, čo všetko, aký škodlivý hmyz sa v nej zdržiava. Tak ju vyhodíme von! Tak ju postavili do parku.
A práve tak to robí dnešný človek so Živým Bohom. Boh sa už nehodí do nášho životného štýlu. Boh sa nehodí do našej modernej spoločnosti. Boh sa nehodí do nášho terajšieho zmýšľania. Čo by sme si dnes ešte počali s Pánom BOHOM?
Odložme tú starú pohovku jednoducho do kostola! Ten je tak či tak po celý týždeň zatvorený!
Priatelia moji! Živý Boh nie je nijakou starou pohovkou. Je to jasné? Živý Boh nie je nijakým kusom nábytku, ktorý by sme podľa chuti, lebo sa stal nemoderným, mohli vyradiť zo svojho života.
Máte aspoň trochu poňatia o tom, kto je to Živý Boh? Možno je to vinou cirkvi, že sa Boh stal problémom. Veď mal by nám behať mráz po chrbte, keď len vyslovíme meno Boh! Ó, tento ľahostajný vzťah oproti Nemu! Bezo mňa!
Pozrite: Vo všeobecnosti sa hovorí, že celý náš svet je chorý, nielen na rakovinu, ba aj na všetky možné choroby, aj duševne. A viete, to je to strašné, že sme duševne chorí. K tejto veci istý švajčiarsky lekár povedal: Naša doba je vážne chorá na Boha. Vidíte. V stredoveku ešte ľudia počítali s Bohom. Ľudia sa pokúsili zbaviť sa Boha. Celý marxizmus je gigantickým pokusom: uniknúť Bohu. Ľudia sa pokúsili urobiť si boha z techniky, a tak sa pokúsili zbaviť sa Boha. Vedci si až do krvi upísali ruky, aby dokázali, že niet nijakého Boha! A masy prevolávali: Náboženstvo je ópium ľudstva! Aj ten najhlúpejší malý chlapec sa pýtal: Kde by mohol byť Boh? a cmúľal si ďalej palec: Ja som Ho ešte nikdy nevidel a preto tu nie je! A takto sa človek velikášsky pokúsil zbaviť sa Boha.
A viete ako je to dnes? Človek sa Boha nezbavil! Hľadám nejakého ateistu, ktorý by mal odvahu vážne vyhlásiť: Boh nežije! Takého už niet! A keď je, nuž je taký hlúpy, že ho neberú vážne.
Pred krátkym časom som mal prednášky v istom horskom mestečku. Raz večer som vychádzal a vonku stálo niekoľko dvadsať ročných mládencov. Prečo neprídete dnu?- opýtal som sa ich. Hm!- Dostal som odpoveď. Ja sa ťa pýtam, oslovil som jedného z nich,- žije Boh, alebo nie? A ten mi odpovedal: Neviem.Ja som na to povedal: To je predsa strašné, človeče! Alebo žije, a potom musíš Mu patriť, alebo nežije a potom vystúp z cirkvi. Alebo si už vystúpil? Odpovedal mi: Nie! Pýtam sa druhého: Žije Boh? Áno, ja tomu verím. Ó! A povedz: Zachovávaš prikázania? Nie! Takto som sa pýtal všetkých mládencov. A nikto medzi nimi Boha nepopieral. Ale nebol medzi nimi ani jeden, ktorý by chcel vážne a úprimne patriť Bohu. A tak je to všade.
Keď chodím na návštevy, tak mi muži odpovedajú: Ja tiež verím v Pánaboha, ale na stretnutia nech chodia iní. Rozumiete: Človek nepopiera Boha, ale ani Mu nechce patriť! Otázka o Bohu nie je doriešená. A nevyriešené otázky spôsobujú komplex, duševnú chorobu, chorobu, ktorá ničí človeka. A my sa zničíme, pretože nemáme odvahu vyjasniť si záležitosť s Bohom. Ručím za to, že sa duševne mnohí zničia skôr, než prídu do pekla, pretože nemajú odvahu aby patrili Bohu, ale ani sa Ho nemôžu zbaviť.
V tejto situácii stojíme my kresťania s tou dych vyrážajúcou zvesťou, že práve tento Boh, s ktorým tak hanebne zaobchádzame, práve On rozboril ten múr, ktorý nás delil od Neho a prišiel k nám v Ježišovi. Ten Božský Spasiteľ prišiel na tento svet! Ale to ešte nestačí, že prišiel. On aj zomrel na kríži za nás. Čo má pre vás ešte Boh urobiť? Na kríži zomrel za vás! A potom mocne vstal z mŕtvych, vzal smrti moc a prerazil cestu do života. A my tu stojíme a hovoríme: Ach, áno, je to veľmi pekné, aj to rád počúvam, ale: Bezo mňa! Pri toľkej nedôslednosti je človeku až zle, jednoducho fyzicky zle!
Ako mladý farár som mal vo svojom zbore robotníka, ktorý ma neustále odmietal, keď som sa s ních chcel rozprávať o Ježišovi. Raz som sa ho opýtal: Ako chcete raz zomrieť? Tak mi odpovedal: Vy faráriská, vždy naháňate ľuďom strach zo smrti! Bezo mňa!
Potom tento človek zomieral, nemal ani štyridsať rokov. Jednej noci ma volá jeho manželka. Náhlim sa k nemu a hovorím mu: Toto je posledná hodina, v ktorej ťa Ježiš posledný raz volá k Sebe! Avšak to bolo strašné! Chcel sa pomodliť, ale už nemohol. Hovoril som mu slová z Biblie, slová milosti- už ich nevnímal. Povedal:"bezo mňa!" Teraz už nechcel Boh! A on zomrel vo veľkom zúfalstve bez pokoja s Bohom.
Zaprisahávam vás: Začnite brať vážne túto zvesť vyrážajúcu dych!
"Tak /veľmi/ Boh miloval svet, že svojho Jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho./Ev.Ján:3-16/
Pán Ježiš však robí oveľa viac. On hovorí ešte niečo mimoriadne znepokojujúce: Ajhľa, stojím pri dverách tvojho srdca a klopem. Ach, priatelia moji, sú všelijakí kresťania! Hovoria: Som pokrstený. Nádherné, ale to je všetko?
Sú kresťania, ktorí počuli aj tieto slová Živého Boha: Ajhľa, stojím pri dverách a klopem. Ak niekto počuje môj hlas a otvorí dvere, vojdem k nemu. Ale títo povedia: Bezo mňa! Aké je to strašné! Pane Ježišu, trošku kresťanstva, to je celkom pekné, ale aby si ma ovládol, to by bolo priveľa. Bezo mňa!- Takto hovoríme"Bezo mňa" na nesprávnom mieste.
Slávu Ježiša spoznáte až vtedy, keď si začnete všímať Jeho klopanie, otvoríte Mu dvere a prijmete Ho do svojho života.
Je Jeden, ktorý by mal všetky dôvody povedať:Bezo mňa! - a On to nepovedal. Tým Jedným je Pán Ježiš. Tento Spasiteľ, ktorý ešte stále ide za každým z nás až po túto hodinu, mal poriadny dôvod povedať: Bezo mňa! Robte si čo chcete! Keby som ja bol Ježišom, tak by pre mňa tento svet mohol zahynúť. Ale Ježiš, Syn Boží, Spasiteľ, ten nepovie: Bezo mňa! On prichádza za nami! Ako dlho má ešte chodiť za vami? Kedy už konečne pochopíte, že Ježiš vás miluje? Kedy sa vám otvoria oči, aby ste mohli povedať: Môj Spasiteľ, môj Zmierca?
My hovoríme: Bezo mňa!- s výkričníkom. No, Ježiš raz povedal: Bezo mňa- ale nie s výkričníkom. On pokračuje ďalej:" Bezo mňa nemôžete nič činiť. "Môžete sa na to spoľahnúť, že je to pravda a že to, čo činíte bez Neho, je vo svetle večnosti bezcenné! Želal by som si, aby každý z vás mohol povedať z celého srdca nášmu Spasiteľovi: Pane Ježiši, bez Teba už nechcem nič viacej činiť!
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama