O čom je život? -3

24. dubna 2017 v 19:38 | Reginahv



Wilhelm Busch
Ježiš je dobrý Pastier
Viete, čo je najväčším problémom nášho života? Aha, starší si prirodzene spomenú na svoj žlčník, ľadviny, alebo na to, čo ich práve trápi. To sú problémy! U mladších zasa "to dievča" alebo "ten chlapec". Každý má svoje problémy. Verte: Najväčším problémom nášho života je naša vina pred Bohom!
Desaťročia som bol farárom mládeže. Stále som hľadal nové prirovnania aby som to vedel vysvetliť. Chcel by som tu použiť jedno z tých prirovnaní. Povedal som: Predstavte si, že od prírody máme okolo krku železnú obruč. A stále, keď hreším, prikuje sa k nej jeden článok reťaze. Hovoril som zle o iných- ďalší článok reťaze. Som drzý k mamke- pribudne jeden článok reťaze. Deň bez modlitby, akoby Boha nebolo- tretí článok reťaze. Nečestnosť, klam- ďalší článok reťaze.
Len si predstavte, akú dlhú reťaz vlečieme so sebou- reťaz previnení. Vina pred Bohom je taká reálna- aj napriek tomu, že ju nevidieť. Ale je obrovská. A všade ju vláčime so sebou. Často sa pýtam: Prečo ľudia nemôžu byť veselí a šťastní. Majú sa predsa vo všetkom tak dobre! Ale sú šťastní? Nemôžu byť šťastní! Nemôžu byť- lebo všade vláčia so sebou reťaz vín. A túto im neodoberie ani farár ani kňaz ani anjel. Ani Boh ju nemôže odstrániť, lebo je Spravodlivý. Čo človek rozsieva, to bude i žať.
Ale teraz je tu Ježiš! Je Jediný, kto vyrieši najväčší problém nášho života! Zomrel za moje viny. Zaplatil za ne, keď zomrel. Preto mi môže odobrať moju reťaz vín. Je Jediný, kto to môže urobiť!
Poviem vám zo skúseností: Je to veľké oslobodenie, keď človek vie, že má odpustené hriechy! Je to najväčšie vyslobodenie v živote- aj v smrti. Vy starší, uvažujte: -zomrieť a mať odpustenie hriechov! Alebo: ísť do večnosti a musieť všetku vinu brať so sebou! Hrozné!
Poznám ľudí, ktorí celý život hovorili: Som dobrý. Som spravodlivý. A potom zomierajú a musia pustiť aj poslednú ruku a pochopia: Loďka môjho života ide po temnom prúde večnosti- oproti Bohu. Nič si nemôžu vziať so sebou. Ani vilku, ani bankové konto, ani vkladnú knižku. Len svoju vinu. A tak idú pred Boha. Hrozné! A ľudia takto zomierajú. A keď poviete: Tak ale zomierajú všetci! Tak potom všetci aj takto zomriete! Ale takto zomierať nemusíte! Ježiš odpúšťa hriechy! To je už najväčšie oslobodenie aké vôbec existuje!
Ako asi 18 ročný chlapec som zažil, čo je odpustenie hriechov. Reťaz odpadla! V jednej piesni to znie takto: V mene Ježiša, hriechy odpustené! To slovo k životu, pre duše strápené. Prajem vám, aby ste to tiež skúsili! Choďte k Ježišovi. Dnes. Čaká na vás. A povedzte Mu: Pane, môj život je úplne temný a plný viny. Stále som to tajil a hovoril o sebe len dobre. Teraz všetko kladiem pred Teba. Teraz chcem veriť, že Tvoja krv zahladí moju vinu. Odpustenie hriechov je nádherné!
V 17 storočí žil v Anglicku muž menom Bunyan. Tento Bunyan bol dlhé roky zavretý vo väzení pre svoju vieru. Stáva sa to v každej dobe. Popri Božom Slove sú väznice tým najstabilnejším, čím ľudstvo disponuje. A tam, vo väzení, napísal Bunyan nádhernú knihu, ktorá je ešte aj dnes aktuálna. Zobrazuje v nej život kresťana ako nebezpečnú životnú púť. Začína takto: Nejaký človek žije v meste Márnosti. Zrazu začína byť nepokojný a hovorí voľačo v tom zmysle: Niečo tu nesedí. Nemám pokoj. Som nešťastný. Musím odtiaľto vyjsť. Rozpráva sa so svojou ženou. Tá mu vysvetľuje: Si nervózny. Potrebuješ poriadny oddych. Ale nič mu nepomáha. Nepokoj zostáva. Jedného dňa si uvedomí: Nič nepomáha. Musím vyjsť z tohoto mesta. A tak uteká. Keď vychádza, zisťuje, že má na chrbte bremeno. Chce ho zložiť, ale nevie sa ho zbaviť. Čím ďalej putuje, tým je ťažšie. Doteraz to bremeno tak necítil. Bolo mu samozrejmé. Ale ako sa vzďaľuje od toho mesta, stále sa mu to bremeno zväčšuje. Nakoniec už skoro ani nevládze ísť ďalej. Ťažko vystupuje cestičkou do kopca. Už ďalej tú ťarchu ani nevládze uniesť. Vychádza spoza zákruty, a pred ním sa vynára obraz kríža. Skoro v bezvedomí padá pod kríž, pevne ho chytí a vzhliadne k nemu. V tom okamihu cíti, ako sa bremeno uvoľňuje, a s rachotom padá do priepasti.
Je to nádherný obraz toho, čo môže človek zažiť pri kríži Ježiša Krista. Tu vzhliadam a vidím Baránka Božieho, jak za mňa krvácal, na kríži umieral. S hanbou tu vyznávam: vidím dva zázraky, zázrak Jeho veľkej lásky a môj veľký hriech. Odpustenie hriechov. - Spasiteľ zaplatil za mňa. Moja reťaz vín je preč. Som oslobodený od svojho bremena. Odpustenie hriechov nám môže darovať len Ježiš!
Všetci sme v živote zažili, aký môže byť človek nekonečne osamelý a aký je život prázdny. Zrazu cítite: Niečo mi chýba. Ale čo? Chcem vám to povedať: Chýba vám Živý Spasiteľ! Ježiš zomrel na kríži, aby zaplatil za naše viny. Zapamätajte si túto vetu. On vzal na seba trest, aby sme mali pokoj. A potom Ho položili do hrobu, do skalnatého hrobu. Na otvor privalili kamennú platňu. A aby mohli spokojne odísť, dal rímsky miestodržiteľ umiestniť pečať a postavil rímskych legionárov ako stráž. Tí tu teda stoja tretí deň na svitaní: so štítom na pleci, s oštepom v pravej ruke, s prilbou na hlave. Čaká tu rímsky legionár. Naňho sa možno spoľahnúť. A zrazu sa rozjasnilo ako cez deň. Biblia hovorí: Anjel Pánov, zostúpiac z neba, odvalil kameň. A Ježiš vyšiel z hrobu! Je to také veľkolepé, že tí služobníci vojny bezmocne padajú. O niekoľko hodín Ježiš stretáva chudobné dievča. Biblia o nej hovorí, že mala v sebe sedem démonov, ktorých Ježiš vyhnal. To dievča plače. Vtom k nej prichádza Ježiš. A toto dievča bezmocne nepadá. Naopak. Teší sa, keď spozná vzkrieseného Ježiša a vraví: Učiteľu! Je potešená, lebo vie: Ježiš je Dobrý Pastier a žije a je pri mne!
Aj preto chcem mať Ježiša, že potrebujem niekoho, koho ruky sa môžem držať!
Vo väzení som zažil večer, keď sa tam rozpútalo peklo. Umiestnili k nám transport ľudí, ktorých viezli do vyhladzovacieho tábora. Jedného dňa podľahli títo ľudia zúfalstvu. Všetko sa rozkričalo. Neviete si to ani predstaviť. Budova so samými očami plnými zúfalstva. Strážni sú nervózni, a strieľajú revolvermi do stropu, pobehujú a niekoho mlátia. A ja sedím v cele a myslím si: Takto raz bude v pekle. Len ťažko sa to dá vykresliť. V tejto situácii mi zrazu prišlo na um: Ježiš! On je predsa tu! Hovorím vám, čo som skutočne zažil. Potom som v cele povedal úplne ticho: Ježiš!!! Ježiš!!! Ježiš!!! A o tri minúty bolo ticho. Pochopte ma: Volal som Ho, nikto z ľudí to nepočul, len On. Démoni museli ustúpiť! A potom som napriek prísnemu zákazu zaspieval úplne nahlas: Ježišu môj milý, darca svetla, sily, si moja ozdoba! Keď sa srdce ľaká, dlho pomoc čaká, hľadá len Teba Kriste, Boží Baránku, žiadna sila nevýslovná sa Ti nevyrovná.
A všetci väzni to počuli. Strážcovia nepovedali ano slovo keď som spieval: Keď sa všetko otriasa, keď zlo tiahne v plnej zbroji, Ježiš pri mne stojí. Priatelia moji, vtedy som cítil, čo znamená mať Živého Spasiteľa.
Raz mi jeden človek povedal: Vy, farári, vždy strašíte ľudí so smrťou. Odpovedal som: Nepotrebujem nikoho strašiť, lebo pred smrťou máme strach všetci! A vtedy- vo chvíli smrti môcť držať ruku dobrého Pastiera! Priatelia moji, je možné mať v živote Spasiteľa!
Nikto z ľudí, ani nikto z vás mužovia a ženy, nemôže v živote mať radosť, kým nepovie: Radujem sa, že patrím k čriede Ježiša Krista a mám dobrého Pastiera. Nemôžete dosiahnúť viac! Snažte sa, aby ste mohli povedať: Prečo verím v Ježiša? Preto, že je dobrý Pastier, najlepší Priateľ, môj Živý Spasiteľ!
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama