Duben 2017

O čom je život? 5

30. dubna 2017 v 21:32 | Reginahv



Wilhelm Busch
Bezo mňa!



Ach, priatelia moji, väčšina hovorí" Bezo mňa"! Na nesprávnom mieste.
Predo mnou stojí mládenec skutočne"chlap na mieste", ako zvykneme hovoriť. Vravím mu: Človeče, čo by z teba mohlo byť, keby si sa rozhodol odovzdať svoj život Živému Bohu? Nie!- Odpovedá mi, Bezo mňa! My zaobchádzame s Bohom ako...Dovoľte mi tu použiť jeden príklad: Lekár mi odporúčal prechádzať sa hodinu každý deň. Idem teda nedávno v Essene cestou pozdlž južného nádražia a zrazu vidím, že tam uprostred cesty stojí pohovka. Ľudia ju už ďalej nemohli používať, a tak v noci za súmraku ju jednoducho postavili do parku. Nech sa mesto postará, aby zmizla. Viem si dobre predstaviť históriu tejto pohovky. Možno ju niekto zdedil po starej mame, ktorá práve zomrela. Mladí ľudia chcú dnes mať v moderných domoch aj moderný nábytok. Povedali si: Čo urobíme s tou starou pohovkou? Tá veru už nepatrí do nášho životného štýlu. A ktovie, čo všetko, aký škodlivý hmyz sa v nej zdržiava. Tak ju vyhodíme von! Tak ju postavili do parku.
A práve tak to robí dnešný človek so Živým Bohom. Boh sa už nehodí do nášho životného štýlu. Boh sa nehodí do našej modernej spoločnosti. Boh sa nehodí do nášho terajšieho zmýšľania. Čo by sme si dnes ešte počali s Pánom BOHOM?
Odložme tú starú pohovku jednoducho do kostola! Ten je tak či tak po celý týždeň zatvorený!
Priatelia moji! Živý Boh nie je nijakou starou pohovkou. Je to jasné? Živý Boh nie je nijakým kusom nábytku, ktorý by sme podľa chuti, lebo sa stal nemoderným, mohli vyradiť zo svojho života.
Máte aspoň trochu poňatia o tom, kto je to Živý Boh? Možno je to vinou cirkvi, že sa Boh stal problémom. Veď mal by nám behať mráz po chrbte, keď len vyslovíme meno Boh! Ó, tento ľahostajný vzťah oproti Nemu! Bezo mňa!
Pozrite: Vo všeobecnosti sa hovorí, že celý náš svet je chorý, nielen na rakovinu, ba aj na všetky možné choroby, aj duševne. A viete, to je to strašné, že sme duševne chorí. K tejto veci istý švajčiarsky lekár povedal: Naša doba je vážne chorá na Boha. Vidíte. V stredoveku ešte ľudia počítali s Bohom. Ľudia sa pokúsili zbaviť sa Boha. Celý marxizmus je gigantickým pokusom: uniknúť Bohu. Ľudia sa pokúsili urobiť si boha z techniky, a tak sa pokúsili zbaviť sa Boha. Vedci si až do krvi upísali ruky, aby dokázali, že niet nijakého Boha! A masy prevolávali: Náboženstvo je ópium ľudstva! Aj ten najhlúpejší malý chlapec sa pýtal: Kde by mohol byť Boh? a cmúľal si ďalej palec: Ja som Ho ešte nikdy nevidel a preto tu nie je! A takto sa človek velikášsky pokúsil zbaviť sa Boha.
A viete ako je to dnes? Človek sa Boha nezbavil! Hľadám nejakého ateistu, ktorý by mal odvahu vážne vyhlásiť: Boh nežije! Takého už niet! A keď je, nuž je taký hlúpy, že ho neberú vážne.
Pred krátkym časom som mal prednášky v istom horskom mestečku. Raz večer som vychádzal a vonku stálo niekoľko dvadsať ročných mládencov. Prečo neprídete dnu?- opýtal som sa ich. Hm!- Dostal som odpoveď. Ja sa ťa pýtam, oslovil som jedného z nich,- žije Boh, alebo nie? A ten mi odpovedal: Neviem.Ja som na to povedal: To je predsa strašné, človeče! Alebo žije, a potom musíš Mu patriť, alebo nežije a potom vystúp z cirkvi. Alebo si už vystúpil? Odpovedal mi: Nie! Pýtam sa druhého: Žije Boh? Áno, ja tomu verím. Ó! A povedz: Zachovávaš prikázania? Nie! Takto som sa pýtal všetkých mládencov. A nikto medzi nimi Boha nepopieral. Ale nebol medzi nimi ani jeden, ktorý by chcel vážne a úprimne patriť Bohu. A tak je to všade.
Keď chodím na návštevy, tak mi muži odpovedajú: Ja tiež verím v Pánaboha, ale na stretnutia nech chodia iní. Rozumiete: Človek nepopiera Boha, ale ani Mu nechce patriť! Otázka o Bohu nie je doriešená. A nevyriešené otázky spôsobujú komplex, duševnú chorobu, chorobu, ktorá ničí človeka. A my sa zničíme, pretože nemáme odvahu vyjasniť si záležitosť s Bohom. Ručím za to, že sa duševne mnohí zničia skôr, než prídu do pekla, pretože nemajú odvahu aby patrili Bohu, ale ani sa Ho nemôžu zbaviť.
V tejto situácii stojíme my kresťania s tou dych vyrážajúcou zvesťou, že práve tento Boh, s ktorým tak hanebne zaobchádzame, práve On rozboril ten múr, ktorý nás delil od Neho a prišiel k nám v Ježišovi. Ten Božský Spasiteľ prišiel na tento svet! Ale to ešte nestačí, že prišiel. On aj zomrel na kríži za nás. Čo má pre vás ešte Boh urobiť? Na kríži zomrel za vás! A potom mocne vstal z mŕtvych, vzal smrti moc a prerazil cestu do života. A my tu stojíme a hovoríme: Ach, áno, je to veľmi pekné, aj to rád počúvam, ale: Bezo mňa! Pri toľkej nedôslednosti je človeku až zle, jednoducho fyzicky zle!
Ako mladý farár som mal vo svojom zbore robotníka, ktorý ma neustále odmietal, keď som sa s ních chcel rozprávať o Ježišovi. Raz som sa ho opýtal: Ako chcete raz zomrieť? Tak mi odpovedal: Vy faráriská, vždy naháňate ľuďom strach zo smrti! Bezo mňa!
Potom tento človek zomieral, nemal ani štyridsať rokov. Jednej noci ma volá jeho manželka. Náhlim sa k nemu a hovorím mu: Toto je posledná hodina, v ktorej ťa Ježiš posledný raz volá k Sebe! Avšak to bolo strašné! Chcel sa pomodliť, ale už nemohol. Hovoril som mu slová z Biblie, slová milosti- už ich nevnímal. Povedal:"bezo mňa!" Teraz už nechcel Boh! A on zomrel vo veľkom zúfalstve bez pokoja s Bohom.
Zaprisahávam vás: Začnite brať vážne túto zvesť vyrážajúcu dych!
"Tak /veľmi/ Boh miloval svet, že svojho Jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho./Ev.Ján:3-16/
Pán Ježiš však robí oveľa viac. On hovorí ešte niečo mimoriadne znepokojujúce: Ajhľa, stojím pri dverách tvojho srdca a klopem. Ach, priatelia moji, sú všelijakí kresťania! Hovoria: Som pokrstený. Nádherné, ale to je všetko?
Sú kresťania, ktorí počuli aj tieto slová Živého Boha: Ajhľa, stojím pri dverách a klopem. Ak niekto počuje môj hlas a otvorí dvere, vojdem k nemu. Ale títo povedia: Bezo mňa! Aké je to strašné! Pane Ježišu, trošku kresťanstva, to je celkom pekné, ale aby si ma ovládol, to by bolo priveľa. Bezo mňa!- Takto hovoríme"Bezo mňa" na nesprávnom mieste.
Slávu Ježiša spoznáte až vtedy, keď si začnete všímať Jeho klopanie, otvoríte Mu dvere a prijmete Ho do svojho života.
Je Jeden, ktorý by mal všetky dôvody povedať:Bezo mňa! - a On to nepovedal. Tým Jedným je Pán Ježiš. Tento Spasiteľ, ktorý ešte stále ide za každým z nás až po túto hodinu, mal poriadny dôvod povedať: Bezo mňa! Robte si čo chcete! Keby som ja bol Ježišom, tak by pre mňa tento svet mohol zahynúť. Ale Ježiš, Syn Boží, Spasiteľ, ten nepovie: Bezo mňa! On prichádza za nami! Ako dlho má ešte chodiť za vami? Kedy už konečne pochopíte, že Ježiš vás miluje? Kedy sa vám otvoria oči, aby ste mohli povedať: Môj Spasiteľ, môj Zmierca?
My hovoríme: Bezo mňa!- s výkričníkom. No, Ježiš raz povedal: Bezo mňa- ale nie s výkričníkom. On pokračuje ďalej:" Bezo mňa nemôžete nič činiť. "Môžete sa na to spoľahnúť, že je to pravda a že to, čo činíte bez Neho, je vo svetle večnosti bezcenné! Želal by som si, aby každý z vás mohol povedať z celého srdca nášmu Spasiteľovi: Pane Ježiši, bez Teba už nechcem nič viacej činiť!

O čom je život? -4

26. dubna 2017 v 14:55 | Reginahv


Wilhelm Busch
Ježiš je Knieža života


Čím to je, že mladý človek namá strach pred smrťou, lebo pozná Ježiša? Áno! Ježiš je Knieža života! A On dáva nádej večného života!
Teraz: Načo žijem? Je strašne mnoho povrchných a unáhlených odpovedí. Študenti z Munsteru ma prosili, aby som s nimi hovoril na tému: Čo je zmyslom môjho života? A hneď sa vyjadrili, že nechcú počuť prednášku, ale chcú na túto tému diskutovať. Dobre!- Povedal som. Teda začnite!
Jeden vstal a vysvetľoval: Som tu pre svoj národ. Je to ako list a strom. List neznamená nič, strom je všetkým. Som tu pre svoj národ! Odpovedal som: Pekné! A načo je tu ten strom, načo je tu národ? Pauza. To nevedel ani on. Chápete, túto otázku som nezodpovedal. Iba ju odsunul do úzadia. Tak som im povedal: Moji milí, nesmiete odpovedať tak, aby sa otázka odsunula. Teda: Čo je zmyslom môjho života, načo žijem? Opýtal som sa znova.
Niekto iný vysvetlil: Som na svete preto, aby som si konal povinnosti! Človeče!- povedal som, v tom je práve ten vtip. Čo je mojou povinnosťou? Ja považujem za svoju povinnosť zvestovať vám Božie Slovo. A Matilda Ludendorfová považuje za svoju povinnosť popierať Boha. Čo je teda našou povinnosťou? Raz mi jeden úradník povedal: Pán farár, medzi nami povedané, celý deň odpisujem spisy, ale aj keby všetky zhoreli, svet i napriek tomu pôjde ďalej. Trpím tým, že v podstate robím takú nezmyselnú prácu. Čo je našou povinnosťou? Tisíce esesákov zabilo v Tretej ríši státisíce ľudí. A keď ich postavia pred súd, tak tvrdia: Konali sme si svoju povinnosť. Rozkázali nám to.
Myslíte, že je povinnosť niekoho zabíjať ľudí? Tomu neverím. Mládenci teda začali trochu viac premýšľať: Jeden vstal a pyšne vysvetľoval: Pochádzam zo šľachtického rodu. Viem sledovať až šestnásť generácií svojich predkov! Tu som mohol len odvetiť: Človeče, keď nevieme, načo žilo tých šestnásť generácií, tak potom sa neoplatí k nim priradiť sedemnástu. Chápete: Je mnoho unáhlených a povrchných odpovedí. Človek u nás môže vidieť v novinách úmrtné oznámenia, na nich trčí strašný verš: Len práca bola životom tvojím, nikdy si nemyslel na seba. Všetko si dával len tým svojim, to najvyššia povinnosť pre teba! Tiež to čítate? Vždy, keď to čítam, som z toho zničený. Pritom si myslím: To je úmrtný list pre koňa! Však? Kôň má pracovať. Ale nemyslím si, že človek je na svete len preto, aby drel. To by bolo príliš biedne.
Iný zo študentov mi rozprával: Pozrite, chcem byť lekárom. Nie je nádherná náplň života- zachraňovať ľudský život? Tu som mu odvetil: Dobre! Ale keď neviete, načo ten človek žije, tak predsa namá zmysel ten ľudský život zachraňovať. Radšej mu dajte injekciu, aby zomrel.
Pochopte ma teraz správne: Nerozprávajte teraz že som povedal že treba dať ľuďom injekciu, aby zomreli. Myslel som: To predsa nie je konečná odpoveď na našu otázku o zmysle života. Boli tam študenti. Vtedy mnou otriasla myšlienka, ako vzdelaní ľudia našich dní žijú bez toho, aby v podstate vedeli, na čo sú vlastne na tomto svete. Odpovede, ktoré som dostal, mi nútia myšlienku: Život vôbec nemá zmysel. Je úplná náhoda, že sme sa narodili! Preto je najlepšie užívať život! To je asi najväčšie pokušenie ktoré môže človeka zasiahnúť keď mu preletí mysľou: Môj život je nezmyselný.
Viete, že asi 50 percent samovrahov sú ľudia do 30 rokov? To je otrasné svedectvo našich čias!: Už nevidíme v živote zmysel!Často som hovoril s ľuďmi, ktorí mi žalovali: Život je nezmyselný. Premárnim ho: buď v zábavách, alebo v pôžitkoch, alebo v samovražde. Potom som sa pýtal: Ale keby predsa len existoval nejaký zmysel? Keby život predsa nejaký zmysel mal, a vy by ste žili tak, akoby život nemal zmysel? Čo by ste robili na konci?
V Biblii je slovo, ktoré môže človeka preniknúť skrz naskrz. Je tam napísané: Lebo je uložené všetkým ľuďom zomrieť a potom bude súd Boží. Kto na celom svete môže dať odpoveď na otázku" Načo žijem?"
Kto? Cirkev? NIE! FArár? NIE! Je na tom tak isto ako aj vy. Profesori? Filozofi? Ani oni nám nedajú odpoveď. Len Jeden Jediný nám môže povedať načo žijeme, skutočne len Ten, Ktorý nám tento život dal. Ten, Ktorý nás stvoril: BOH!
Na otázku: Načo žijem? Môžeme dostať odpoveď cez zjavenia. Musí nám to povedať Boh! Boh nám odpovedá na otázky o zmysle života v Biblii. A to je dôvod, prečo je Biblia tak veľmi dôležitá. Poznám ľudí, ktorí povýšene povedia: Nebudem predsa čítať Bibliu! Hlúposť je široko rozšírená choroba a keby bolela, tak by bol svet naplnený plačom. Poviem vám tú odpoveď jednou vetou z Biblie: Boh nás stvoril, aby sme sa stali Jeho deťmi! Stvoril nás na svoj obraz a chce, aby sme sa stali Jeho deťmi, ktoré sa s Ním rozprávajú- s ktorými aj On sa môže rozprávať. Ktoré On miluje a aj oni milujú Jeho. Na to sme na svete! Prosím, teraz mi rozumejte: Nehovorím i cirkvi, o dogmách, o náboženstve a o všeličom inom, ale hovorím o Živom BOHU.
Všade počúvam: Moderný človek sa nezaujíma o Boha. Môžem len odpovedať: Potom je to teda veľmi zle s tým moderným človekom! Keď sa moderný človek nezaujíma o svoje vykúpenie, potom je to veľmi zlé!
Naším povolaním je stať sa deťmi Božími. Keď sa moderný človek o to nezaujíma, tak si ako človek zmýlil povolanie. Až vtedy začne byť človek človekom, keď sa stane dieťaťom Božím!
Nie sme teda Božími deťmi, nemilujeme Boha, prestupujeme prikázania, nestaráme sa o Neho, nemodlíme sa, - nanajvýš, keď nás niečo pritlačí, vtedy aspoň trochu potiahneme za záchrannú brzdu. Ako sa môže stať človek Božím dieťaťom? Niektorí povedia: Tak, že budem dobrým človekom. A iní: Predsa, že budem veriť v pánbožka! To je ale strašne málo!
Teda, ako sa stať Božím dieťaťom? Na túto otázku všetkých otázok môžem dostať odpoveď zjavením, či slovom evanjelia. Biblia nám dáva úplne jasnú odpoveď: Priblížiť sa k Bohu môžme jedine prostredníctvom Ježiša Krista! Ježiš prišiel na svet z Božieho sveta. Dnes stále počujeme, že Biblia má prekonaný pohľad na svet: Hore je nebo, dole je zem. Je to hlúposť. Biblia vôbec nemá takýto pohľad na svet. O Bohu hovorí: Obkľučuješ ma zo všetkých strán. Rozumejte: Aj keby som išiel pod zem, aj tam by bol Boh. Ide s vami! Videl vás na vašich bezbožných cestách. My však nemôžeme preraziť múr. A Boh preboril tento múr a prišiel k nám v Ježišovi!
V Novej zmluve je napísané: Prišiel do svojho vlastného- svet predsa patrí Jemu- a Jeho vlastní Ho neprijali! Sú to dejiny evanjelia až podnes: Ježiš prichádza a človek zatvára dvere. Tak sa staneme Božími deťmi, že prijmeme Ježiša! Už ste otvorili dvere Ježišovi?
Je veľmi zaujímavé študovať ľudí Novej zmluvy: Napríklad tu vystupuje žena, ktorej život bol strašne nezmyselný. Mária Magdaléna. Stojí tam napísané, že bola posadnutá siedmimi démonmi! /Poznám ľudí posadnutých dvanástimi démonmi!/ Musel to byť strašný život, pudový, poviazaný. Trpela tým, aké beznádejné to bolo. A potom do jej života vstúpil Ježiš, Spasiteľ, Boží Syn a vyhnal diablov. On to môže urobiť! On to aj robí! Od tohoto okamihu náleží táto žena Pánu Ježišovi. Jej život už viac nie je beznádejný. Potom zažije, ako Ho pribijú na kríž. Vidí Ho zomierať. Vtedy na ňu prichádza hrôza. Myslí si, že opäť jej začína starý a beznádejný život. Ráno na tretí deň po Ježišovom ukrižovaní, kľačí v záhrade pri Ježišovom hrobe a plače. Keď prišla k Jeho hrobu, bol prázdny a kamenná platňa bola odvalená. Dokonca ani Jeho mŕtvola tam nebola. Preto plače. Viem túto ženu pochopiť. Keby som teraz stratil Ježiša, znamenalo by to, že by som bol vrhnutý do priepasti nezmyselnej existencie. Rozumiem jej: Spasiteľ je preč. Môj život sa opäť stáva nezmyselným. Zrazu počuje za sebou hlas: Mária! Otočí sa, a vidí Jeho, Ježiša vzkrieseného. Priam to vidím pred sebou, ako jej po tvári stekajú slzy šťastia a radosti a prekonaných pochybností: Rabbúni! Môj Pane!
V okamihu, keď Mária Magdaléna prijala Ježiša, je pre ňu otázka zmyslu života vyriešená. Stala sa dieťaťom Živého Boha. Jej život je postavený do svetla hlbokého a veľkého zmyslu. Prosím vás preto: Prijmite Ježiša! Čaká na vás! Môžete s Ním hovoriť, keď prídete domov! Je pri vás celkom blízko. Bolo by veľkolepé, ak by niekto z vás volal k Ježišovi: Pane Ježišu! Môj život je nezmyselný bez Teba! Príď ku mne!
Keď prijmeme Ježiša, prebehne v našom živote veľká revolúcia. On mi dáva účasť na Svojej smrti, aby starý človek zomrel. Smiem spolu s Ním vstať z mŕtvych k úplne novému životu- ako Božie dieťa. Dáva mi Svojho Ducha, aby som zrazu myslel inak a dostal iný vkus. Zažijete to určite aj vy! Len skutočne- prijmite Ježiša!
Pán Ježiš hovorí: Hľa, stojím pri dverách a klopem. Keby niekto počul môj hlas a otvoril by dvere, vojdem k nemu. Tak hovorí Pán Ježiš k nám: Hľa, stojím pri dverách tvojho života. Otvor! Chcem dať tvojmu životu zmysel!

O čom je život? -3

24. dubna 2017 v 19:38 | Reginahv



Wilhelm Busch
Ježiš je dobrý Pastier
Viete, čo je najväčším problémom nášho života? Aha, starší si prirodzene spomenú na svoj žlčník, ľadviny, alebo na to, čo ich práve trápi. To sú problémy! U mladších zasa "to dievča" alebo "ten chlapec". Každý má svoje problémy. Verte: Najväčším problémom nášho života je naša vina pred Bohom!
Desaťročia som bol farárom mládeže. Stále som hľadal nové prirovnania aby som to vedel vysvetliť. Chcel by som tu použiť jedno z tých prirovnaní. Povedal som: Predstavte si, že od prírody máme okolo krku železnú obruč. A stále, keď hreším, prikuje sa k nej jeden článok reťaze. Hovoril som zle o iných- ďalší článok reťaze. Som drzý k mamke- pribudne jeden článok reťaze. Deň bez modlitby, akoby Boha nebolo- tretí článok reťaze. Nečestnosť, klam- ďalší článok reťaze.
Len si predstavte, akú dlhú reťaz vlečieme so sebou- reťaz previnení. Vina pred Bohom je taká reálna- aj napriek tomu, že ju nevidieť. Ale je obrovská. A všade ju vláčime so sebou. Často sa pýtam: Prečo ľudia nemôžu byť veselí a šťastní. Majú sa predsa vo všetkom tak dobre! Ale sú šťastní? Nemôžu byť šťastní! Nemôžu byť- lebo všade vláčia so sebou reťaz vín. A túto im neodoberie ani farár ani kňaz ani anjel. Ani Boh ju nemôže odstrániť, lebo je Spravodlivý. Čo človek rozsieva, to bude i žať.
Ale teraz je tu Ježiš! Je Jediný, kto vyrieši najväčší problém nášho života! Zomrel za moje viny. Zaplatil za ne, keď zomrel. Preto mi môže odobrať moju reťaz vín. Je Jediný, kto to môže urobiť!
Poviem vám zo skúseností: Je to veľké oslobodenie, keď človek vie, že má odpustené hriechy! Je to najväčšie vyslobodenie v živote- aj v smrti. Vy starší, uvažujte: -zomrieť a mať odpustenie hriechov! Alebo: ísť do večnosti a musieť všetku vinu brať so sebou! Hrozné!
Poznám ľudí, ktorí celý život hovorili: Som dobrý. Som spravodlivý. A potom zomierajú a musia pustiť aj poslednú ruku a pochopia: Loďka môjho života ide po temnom prúde večnosti- oproti Bohu. Nič si nemôžu vziať so sebou. Ani vilku, ani bankové konto, ani vkladnú knižku. Len svoju vinu. A tak idú pred Boha. Hrozné! A ľudia takto zomierajú. A keď poviete: Tak ale zomierajú všetci! Tak potom všetci aj takto zomriete! Ale takto zomierať nemusíte! Ježiš odpúšťa hriechy! To je už najväčšie oslobodenie aké vôbec existuje!
Ako asi 18 ročný chlapec som zažil, čo je odpustenie hriechov. Reťaz odpadla! V jednej piesni to znie takto: V mene Ježiša, hriechy odpustené! To slovo k životu, pre duše strápené. Prajem vám, aby ste to tiež skúsili! Choďte k Ježišovi. Dnes. Čaká na vás. A povedzte Mu: Pane, môj život je úplne temný a plný viny. Stále som to tajil a hovoril o sebe len dobre. Teraz všetko kladiem pred Teba. Teraz chcem veriť, že Tvoja krv zahladí moju vinu. Odpustenie hriechov je nádherné!
V 17 storočí žil v Anglicku muž menom Bunyan. Tento Bunyan bol dlhé roky zavretý vo väzení pre svoju vieru. Stáva sa to v každej dobe. Popri Božom Slove sú väznice tým najstabilnejším, čím ľudstvo disponuje. A tam, vo väzení, napísal Bunyan nádhernú knihu, ktorá je ešte aj dnes aktuálna. Zobrazuje v nej život kresťana ako nebezpečnú životnú púť. Začína takto: Nejaký človek žije v meste Márnosti. Zrazu začína byť nepokojný a hovorí voľačo v tom zmysle: Niečo tu nesedí. Nemám pokoj. Som nešťastný. Musím odtiaľto vyjsť. Rozpráva sa so svojou ženou. Tá mu vysvetľuje: Si nervózny. Potrebuješ poriadny oddych. Ale nič mu nepomáha. Nepokoj zostáva. Jedného dňa si uvedomí: Nič nepomáha. Musím vyjsť z tohoto mesta. A tak uteká. Keď vychádza, zisťuje, že má na chrbte bremeno. Chce ho zložiť, ale nevie sa ho zbaviť. Čím ďalej putuje, tým je ťažšie. Doteraz to bremeno tak necítil. Bolo mu samozrejmé. Ale ako sa vzďaľuje od toho mesta, stále sa mu to bremeno zväčšuje. Nakoniec už skoro ani nevládze ísť ďalej. Ťažko vystupuje cestičkou do kopca. Už ďalej tú ťarchu ani nevládze uniesť. Vychádza spoza zákruty, a pred ním sa vynára obraz kríža. Skoro v bezvedomí padá pod kríž, pevne ho chytí a vzhliadne k nemu. V tom okamihu cíti, ako sa bremeno uvoľňuje, a s rachotom padá do priepasti.
Je to nádherný obraz toho, čo môže človek zažiť pri kríži Ježiša Krista. Tu vzhliadam a vidím Baránka Božieho, jak za mňa krvácal, na kríži umieral. S hanbou tu vyznávam: vidím dva zázraky, zázrak Jeho veľkej lásky a môj veľký hriech. Odpustenie hriechov. - Spasiteľ zaplatil za mňa. Moja reťaz vín je preč. Som oslobodený od svojho bremena. Odpustenie hriechov nám môže darovať len Ježiš!
Všetci sme v živote zažili, aký môže byť človek nekonečne osamelý a aký je život prázdny. Zrazu cítite: Niečo mi chýba. Ale čo? Chcem vám to povedať: Chýba vám Živý Spasiteľ! Ježiš zomrel na kríži, aby zaplatil za naše viny. Zapamätajte si túto vetu. On vzal na seba trest, aby sme mali pokoj. A potom Ho položili do hrobu, do skalnatého hrobu. Na otvor privalili kamennú platňu. A aby mohli spokojne odísť, dal rímsky miestodržiteľ umiestniť pečať a postavil rímskych legionárov ako stráž. Tí tu teda stoja tretí deň na svitaní: so štítom na pleci, s oštepom v pravej ruke, s prilbou na hlave. Čaká tu rímsky legionár. Naňho sa možno spoľahnúť. A zrazu sa rozjasnilo ako cez deň. Biblia hovorí: Anjel Pánov, zostúpiac z neba, odvalil kameň. A Ježiš vyšiel z hrobu! Je to také veľkolepé, že tí služobníci vojny bezmocne padajú. O niekoľko hodín Ježiš stretáva chudobné dievča. Biblia o nej hovorí, že mala v sebe sedem démonov, ktorých Ježiš vyhnal. To dievča plače. Vtom k nej prichádza Ježiš. A toto dievča bezmocne nepadá. Naopak. Teší sa, keď spozná vzkrieseného Ježiša a vraví: Učiteľu! Je potešená, lebo vie: Ježiš je Dobrý Pastier a žije a je pri mne!
Aj preto chcem mať Ježiša, že potrebujem niekoho, koho ruky sa môžem držať!
Vo väzení som zažil večer, keď sa tam rozpútalo peklo. Umiestnili k nám transport ľudí, ktorých viezli do vyhladzovacieho tábora. Jedného dňa podľahli títo ľudia zúfalstvu. Všetko sa rozkričalo. Neviete si to ani predstaviť. Budova so samými očami plnými zúfalstva. Strážni sú nervózni, a strieľajú revolvermi do stropu, pobehujú a niekoho mlátia. A ja sedím v cele a myslím si: Takto raz bude v pekle. Len ťažko sa to dá vykresliť. V tejto situácii mi zrazu prišlo na um: Ježiš! On je predsa tu! Hovorím vám, čo som skutočne zažil. Potom som v cele povedal úplne ticho: Ježiš!!! Ježiš!!! Ježiš!!! A o tri minúty bolo ticho. Pochopte ma: Volal som Ho, nikto z ľudí to nepočul, len On. Démoni museli ustúpiť! A potom som napriek prísnemu zákazu zaspieval úplne nahlas: Ježišu môj milý, darca svetla, sily, si moja ozdoba! Keď sa srdce ľaká, dlho pomoc čaká, hľadá len Teba Kriste, Boží Baránku, žiadna sila nevýslovná sa Ti nevyrovná.
A všetci väzni to počuli. Strážcovia nepovedali ano slovo keď som spieval: Keď sa všetko otriasa, keď zlo tiahne v plnej zbroji, Ježiš pri mne stojí. Priatelia moji, vtedy som cítil, čo znamená mať Živého Spasiteľa.
Raz mi jeden človek povedal: Vy, farári, vždy strašíte ľudí so smrťou. Odpovedal som: Nepotrebujem nikoho strašiť, lebo pred smrťou máme strach všetci! A vtedy- vo chvíli smrti môcť držať ruku dobrého Pastiera! Priatelia moji, je možné mať v živote Spasiteľa!
Nikto z ľudí, ani nikto z vás mužovia a ženy, nemôže v živote mať radosť, kým nepovie: Radujem sa, že patrím k čriede Ježiša Krista a mám dobrého Pastiera. Nemôžete dosiahnúť viac! Snažte sa, aby ste mohli povedať: Prečo verím v Ježiša? Preto, že je dobrý Pastier, najlepší Priateľ, môj Živý Spasiteľ!

O čom je život? -2

23. dubna 2017 v 13:31 | Reginahv


Wilhelm Busch
Ježiš je zachraňujúcou láskou Božou

Musím vám vysvetliť. Pred časom som sa rozprával s novinárom, ktorý ma požiadal o rozhovor a pýtal sa: Prečo vlastne mávate také prednášky? Na to som mu odpovedal: Mám ich, lebo mám strach, že sa ľudia dostanú do pekla. Na to sa zasmial a odvetil: Peklo predsa neexistuje! Tu som mu povedal: Len vyčkajte! O sto rokov uvidíte, či máte pravdu vy, alebo Slovo Božie. Povedzte, spýtal som sa ho, báli ste sa už niekedy Boha? Nie- odpovedal. Pred milým Bohom predsa netreba mať strach! Tak som mu vysvetlil. Ste vedľa! Každý, kto má čo len aké- také poňatie o Bohu, musí predsa vedieť, že neexistuje nič hrozivejšie, ako Svätý a Spravodlivý Boh, sudca našich hriechov. Myslíte, že by nič nepovedal na vaše hriechy? Hovoríte o milom Bohu, Biblia tak nehovorí. Biblia skôr hovorí: Strašné je upadnúť do rúk Živého Boha!
Báli ste sa už Boha? Keď nie, tak ste ešte vôbec nezačali chápať celú skutočnosť Svätého Boha a svojho hriešneho života. Keď sa začnete báť Boha, potom sa budete pýtať: Ako môžem pred Bohom obstáť? Myslím, že najväčšou hlúposťou našich čias je, že ľudia sa už neboja Božieho hnevu. Áno, je to znak hrozného otupenia, keď národ už viac neberie vážne Živého Boha a Jeho hnev nad hriechmi.
Profesor Karl Haim rozprával, ako na svojej ceste po Číne prišiel do Pekingu. Vyviedli ho na kopec, kde úplne na vrchu stál oltár- oltár neba. Vysvetlili mu, že v noci zmierenia je tento kopec plný státisícov ľudí s lampiónmi. A potom tam vystúpi cisár. Vtedy vládli ešte v Číne cisári- a prináša pre svoj ľud obeť zmierenia. Keď nám o tom profesor rozprával, pokračoval: Títo pohania vedia niečo o Božom hneve, i o tom, že človek potrebuje odpustenie.
A vzdelaný Stredoeurópan si myslí, že môže hovoriť o milom Bohu, ktorý by mal byť rád, keď vidí, že ľudia riadne platia cirkevnú daň! Začnime sa radšej opäť báť Boha! Všetci sme zhrešili! Vy nie? Ale áno, celkom iste!
Keď sa opäť naučíme báť Boha, potom sa budeme pýtať: Kde je nejaká záchrana pred Božím hnevom? Kde je záchrana? A vtedy môžeme pochopiť: Ježiš je zachraňujúcou láskou Božou! Boh chce, aby všetci ľudia boli spasení! Ale nemôže byť nespravodlivý. Voči hriechu nemôže mlčať. A preto obetoval svojho Syna- na záchranu, na zmierenie.
Poďte so mnou do Jeruzalema. Pred mestom je vŕšok. Vidíte tam tisíce ľudí, a nad hlavami sa im týčia tri kríže. Muž na ľavom kríži je hriešnik ako my. Ten vpravo tiež. Ale ten v strede! Pozrite na Neho, na muža s tŕňovou korunou na Syna Živého Boha! Ty tvár ušľachtilá, taká si strápená, že ríša celého sveta je zhrozená! Prečo tam visí? Ježiš je Baránkom Božím, ktorý nesie hriechy sveta a zmieruje nás s Bohom.
Pozrite: Pokiaľ ste nenašli Ježiša, stojíte ešte pred Božím hnevom a to aj napriek tomu, že to nepozorujete alebo zapierate. Len ten, kto prišiel k Ježišovi, stojí pod Božím pokojom. On znášal trest za náš pokoj.
Dovoľte, aby som použil úplne primitívny príklad: V 1. svetovej vojne som bol delostrelcom. Mali sme kanóny s ochrannými štítmi. Raz sme stáli vpredu bez pechoty. Zrazu na nás zaútočili s pancierovými vozmi - volali sme ich vtedy tanky. Strely nepriateľských pešiakov ako krupobitie dopadali na naše ochranné štíty, ktoré však boli natoľko silné, že sme za nimi boli v bezpečí. A tu som si musel pomyslieť: Keby som vystrčil poza ochranného štítu iba ruku, určite by ju prederavili ako sito a ja by som bol stratený, biedne by som vykrvácal. Ale za ochranným štítom som v bezpečí!
A pozrite sa: Tým ochranným štítom sa mi stal Ježiš!
Viem: Bez Ježiša zahyniem na Božom súde. Bez Ježiša nemám v srdci pokoj, nech robím, čo chcem. Bez Ježiša nemôžem zomrieť bez smrteľného strachu. Bez Ježiša putujem do večnej záhuby! Buďte si istí, že existuje večná záhuba, len vyčkajte! Ale keď stojím za Ježišovým krížom, som v bezpečí, ako za ochranným štítom. Môžem vedieť: On je mojim Spasiteľom! On je mojim Záchrancom! Ježiš je zachraňujúcou láskou Božou!
Počujte: Boh chce, aby všetci ľudia boli spasení. Preto obetoval svojho Syna- pre záchranu, na zmierenie. Aj pre vás! Nemajte teda pokoja, dokiaľ nedosiahnete Boží pokoj, dokiaľ nebudete zachránení!

O čom je život?

23. dubna 2017 v 12:33 | Reginahv



Dostala sa mi do rúk jedna kniha a ja mám túžbu sa o ňu podeliť. Túto knihu pred viac sko tridsiatimi rokmi dostal do rúk jeden pán a začal ju čítať až potom, keď som mu povedala Evanjelium Ježiša Krista, nášho Pána. Predstavte si, vyše tridsať rokov mu stála v skrini a vôbec si ju ani neprelistoval, kým nepočul tú nádhernú zvesť: Boh je Živý. Verím, že osloví mnohých hľadajúcich a mnohých, aj tých, ktorí nechápu, prečo niekto píše o Bohu.


Wilhelm Busch
Ježiš náš osud
Boh áno, ale načo je Ježiš?

Pozrite: Taký starý farár ako ja, ktorý celý život pôsobil vo veľkomeste, počúva v priebehu rokov stále tie isté ošúchané frázy. Jedna z nich: Ako môže Boh toto všetko dopustiť? Iná zasa znie: Kain a Ábel boli bratia. Kain zabil Ábela. Odkiaľ mal Kain ženu? A jedna z najobľubenejších: Pán farár, stále rozprávate o Ježišovi. To je už fanatizmus. Je predsa úplne jedno, akého je človek náboženstva. Hlavne, že má bázeň pred niekým vyšším, neviditeľným.
Znie to vierohodne, však? To isté povedal už môj veľký krajan Goethe, je tiež z Franfurktu. Všetko je v pocitoch, meno je zvuk a prelud... Je úplne jedno, či povieme Alah, Budha, osud alebo Vyššia bytosť. Hlavne, že máme vôbec nejakú vieru. A bolo by fantastické to nejako upresňovať. To si myslí aj 50 percent z vás, pravda? Stále vidím pred sebou starú pani, ktorá mi vysvetľovala: Pán farár, tie vaše nekonečné reči o Ježišovi! Nepovedal predsa sám Ježiš: V dome môjho Otca je mnoho príbytkov? Tam majú miesto všetci! Priatelia, to je jeden veľký omyl!
Raz som bol v Berlíne na letisku Tempelhofer Feld. Skôr, ako nás pustili k lietadlu, museli sme prejsť pasovou kontrolou. Predo mnou stojí veľký pán. Vidím ho v duchu pred sebou- taký dvojposchodový s veľkou cestovnou dekou pod pazuchou- rýchlo podáva úradníkovi pas. A tu ten úradník povie: Moment! Máte už neplatný pas. Pán odpovedá: Nebuďte predsa taký malicherný! Hlavne, že nejaký pas mám! Nie, vysvetľuje úradník presne a s istotou. Hlavné je mať platný pas!
Takisto je to aj s vierou. Nejde o to, aby som vôbec mal nejakú vieru. Každý niečomu verí. Nedávno mi jeden človek povedal: Ja verím, že z kila hovädzieho mäsa je dobrá polievka. Aj to je viera- hoci slabá. Nejde o to, aby ste mali nejakú vieru, ale ide o to, aby ste mali pravú vieru- vieru, s ktorou sa dá žiť aj keď sa veľmi zotmie, ktorá je oporou vo veľkých pokušeniach, vieru, s ktorou sa dá aj zomrieť. Smrť je veľkou skúškou pravosti našej viery!
Je len jediná viera, s ktorou sa dá správne žiť a zomrieť! Je to viera v Ježiša Krista, Božieho Syna. Sám Ježiš povedal: V dome môjho Otca je mnoho príbytkov. Ale k Božím príbytkom sú len jedny dvere. Ja som dvere. Ak niekto vojde cezo mňa, bude zachránený.
Ježiš predstavuje dvere! Viem: Ľudia to nechcú počuť. O Bohu sa dá hodiny diskutovať. Niekto si predstavuje Boha tak a iný onak. Ale Ježiš nie je objektom diskusie. A poviem vám: Len viera v Ježiša, Božieho Syna je tou zachraňujúcou vierou, s ktorou sa dá aj žiť a aj zomrieť!
Malý zážitok, nad ktorým sa môžte pokojne zasmiať, ukazuje, aká smiešna sa zdá niekedy ľuďom viera. Pred viacerými rokmi som šiel v Essene cez mesto. Na kraji cesty stáli dvaja muži, zrejme baníci. Prechádzam popri nich a tu ma jeden pozdraví: Dobrý deň, pán farár! Pristupujem k nemu. Poznáme sa? Tu sa zasmeje a vysvetľuje druhému: To je farár Busch! Celkom správny chlapík. Ďakujem- hovorím. A on zrazu pokračuje: Len- nanešťastie- má svoje muchy! Dotknutý som sa ozval: Čo mám? Muchy? Ako to, že mám muchy? A on pokračuje: Skutočne, farár je celkom správny chlapík! Ale: Vždy hovorí o Ježišovi! Človeče!- Radostne volám. To nie je mucha! Za sto rokov ste vo večnosti! Potom všetko závisí od toho, či ste sa spoznali s Ježišom! Ježiš rozhodne, či budete v pekle alebo v nebi. Povedzte mi, poznáte Ježiša? Vidíš?- smejúc sa obracia baník k druhému- už zase začína!
Aj teraz chcem týmto začať! V Biblii je slovo, ktoré chcem povedať hneď na začiatku. Znie takto: Kto má Syna, má život. Možno ste sa niekedy niečo učili o Ježišovi- ale Ho nemáte. Kto má Syna- počujete: má, ten má život- tu a vo večnosti. Kto nemá Božieho Syna, nemá život. To hovorí Božie Slovo! Poznáte príslovie: Kto má, má! Tak isto to myslí to biblické slovo. Rád by som vás prehovoril- a to vo vašom vlastnom záujme! - aby ste prijali Ježiša a dali Mu svoj život! Lebo: Bez Neho je to predsa len biedny život.
Chcem vám teraz povedať, prečo je Ježiš tým Jediným a Všetkým a prečo jedine viera v Ježiša je správna. Alebo to vyjadrím radšej celkom osobne. Teraz vám chcem vysvetliť, prečo musím mať Ježiša a prečo musím v Neho veriť.
Keď mi niekto povie: Verím v Boha! Ale načo je tu Ježiš? Odpovedám: To je hlúposť! Boh je skrytý Boh. Bez Ježiša nevieme o Bohu vôbec nič!
Ľudia si môžu vytvoriť nejakého boha, napríklad milého pánbožka, ktorý nenechá v hanbe čestného človeka keď vypije denne päť pív. Ale to predsa nie je Boh! Alah, Budha, to sú projekcie našich prianí. Ale Boh bez Ježiša Krista - nevieme o Bohu nič. Ježiš je Božím zjavením. V Ježišovi k nám prišiel Boh.
Chcem vám to objasniť na obraze: Predstavte si hustú stenu hmly. Za stenou hmly je skrytý Boh. Bez Neho ľudia nemôžu žiť. Začnú Ho hľadať. Pokúšajú sa preniknúť hmlu. To sú snahy náboženstiev. Všetky náboženstvá sú ľudským hľadaním Boha. Všetky náboženstvá majú jedno spoločné: zblúdili v hmle a nenašli Boha.
Boh je skrytým bohom. To pochopil aj muž menom Izaiáš a volal z hĺbky srdca: Pane, nemôžeme k Tebe prísť! Ach, pretrhni stenu hmly a príď k nám! A predstavte si: Boh vypočul toto volanie. pretrhol stenu hmly a prišiel k nám- v Ježišovi. Boh k nám prišiel vtedy, keď anjeli zborovo volali nad betlehemskými poliami: Narodil sa vám dnes Spasiteľ! Sláva na výsostiach Bohu! A Ježiš vraví: Kto mňa vidí, vidí Otca. Bez Ježiša by sme nevedeli o Bohu nič. Je jediným miestom, kde môžem získať istotu o Bohu! Ako len niekto môže povedať: Zaobídem sa bez Ježiša!
Hovorím o tom len veľmi krátko a musím veľa vynechať. Pritom by som vám mohol povedať o Ježišovi tak veľa...

Tvoje Slová

21. dubna 2017 v 7:05 | Reginahv


Nádherný Boh!
Ty, Ktorý si stvoril svojim Slovom nebesá aj zem-
a zem je Tvojim podnožím.
Ty, Bože, ktorý nás miluješ
a život si za nás položil.
Ty Jediný si Svätý a učíš nás láske.
Ako milovať Teba, milovaný a Svätý Pane...
Učíš nás milovať aj nepriateľa.
Pokľaknem pred Tebou na kolená,
lebo si mojim Bohom a Pánom!
Z vnútra svojho srdca Ťa Bože prosím:
Nasýť ma Tvojím Slovom -
Božiu múdrosť vlož do môjho srdca,
moje pery nech hovoria slová lásky.
Lebo Tvoje slová sú na život,
a radosť a láska sa spája.
Tvoje Slová sú odrazom túžby
keď človeka Tvoj Duch vedie...
Ukázal si mi moju slabosť
a skrze slabosť život v Tebe!
Lebo ak slabá som až na smrť,
vtedy Tvoj Duch žije vo mne.
Pane, ovlaž moje pery živou vodou,
daj sa mi napiť z Tvojich dlaní...
Nasýť môj hlad Tvojim Slovom
a moje kroky požehnaj!
Moje myslenie nech plynie z Teba, ó Pane!
Do žíl mi živú vodu vlievaj.
Skrze moju slabosť Teba vnímam,
Pane, vyuč si ma a zbuduj môj charakter!
Veď počujem Tvoj Hlas v srdci a je to nádherné!
Preto Ti chvály spievať budem,
aj básne zarecitujem,
už prichádzaš pre nás, môj Milý...
Vezmi ťarchu z mojich pliec,
túžim byť slobodná a oddaná Tebe.
Veď z Tvojej lásky Pane prichádza nový svet.
Nech je Tvoje Meno vyvýšené nad všetko a všetkých!

Ľudské omyly

14. dubna 2017 v 19:11 | Reginahv


Už pár krát pri čítaní internetových článkov a následne komentárov som ostala veľmi smutná z reakcie ľudí. Písalo sa v jednom článku o bývalom tanečníkovi, ktorý spoznal Pána Ježiša Krista a hlása Božie evanjelium, aby nik nezahynul, ale každý, kto túži po Pánovi a uvedomuje si svoje hriechy, mal večný život v Kristovi Ježišovi. Reakcie ľudí boli plné vulgarizmov a odsúdenia mladého muža, ktorý vlastne nikomu neublížil, ale naopak, túži, aby mnohí poznali lásku Božiu.Je zaujímavé, ako sa ľudia s odporom stavajú proti Bohu, ani si to sami vôbec neuvedomujú.
Mnohí ľudia túžia po Bohu, ale nedokážu nájsť cestu k Nemu, preto, že sami nevedia ako ju nájsť, Boh posiela k ľuďom svojich služobníkov, plných Svätého Ducha a niekedy stačí, ak si ochotný vypočuť pár slov a o ostatné sa postará Pán Ježiš Kristus. Tak aj ku mne pred časom poslal Boh svojho služobníka a stačilo pár slov a ja som spoznala Toho, ktorý dáva život. Spoznala som Pána. Nezatvrdzujte si srdcia, ale otvorte sa Bohu.
Je pravdou, že nie každý človek dokáže svoje srdce otvoriť Bohu. Existuje mnoho falošných učení a obyčajný človek vlastne prestane veriť a prestane hľadať Boha, čo ale nikomu neprinesie život. Existuje mnoho náboženstiev a sekty, ktoré tiež tvrdia o sebe že sú náboženstvom a mnohí sú zvedení do bludu. Každý tvrdí že je v pravde. Ale verte mi, ten, kto nasleduje Pána, hovorí veci Božie. Ten, kto hovorí o Bohu a jazyk si neudrží na uzde, alebo pácha zlo, nemôže slúžiť Pánovi.
Viete, mrzí ma to, lebo Boh nás stvoril preto, aby sme mali vzťah s Ním. Lásky plný vzťah, keď túžba po našom Pánovi sa ti rozplýva v tvojom srdci, nie je vymyslenina, ale pravda. Veď nikto ti nehovorí, že máš ísť do nejakého náboženstva či sekty. Pán Ježiš ak tvoje srdce túži po Ňom, On to vie a nemusíš preto chodiť nikam, pretože ak si uvedomuješ svoju hriešnosť, On príde za tebou a dá ti pokánie a prijmeš Jeho Ducha.
Už Ján Krstiteľ chodil po celom okolí jordánskom a kázal krst pokánia na odpustenie hriechov. /Ev.Lukáš:3-3/
Každý človek by mal poznať Pána Ježiša Krista, lebo len On je život. Žiaľ, v dnešnej dobe človek padol na úplné dno a satan človeku našepkáva, aby neveril v Jediného Živého Boha. Ale kto za života neprijme Pána, nemá život v Ňom. Nik neprejde do života bez poznania Krista, ale čaká ho večný súd.
Tak aj tento bývalý tanečník spoznal Pána a túži aby nik z ľudí nezahynul a preto káže ľudstvu evanjelium života. Prijal od Boha Ducha Svätého a miluje Boha aj blížneho. Život s Pánom Ježišom Kristom vám núka, neodmietajte služobníkov Božích. Pritom, koľko kazateľov chodí po svete a počúvate ich, hoci kážu falošné evanjelium. Kto hovorí pravdu, toho zatracujete, žiaľ, nechcete počuť pravdu, lebo neveríte, že Boh dáva Jeho Ducha každému, kto úprimne túži po Ňom. Aj Pán hovoril o tom, že ak Jeho neprijali, neprijmú ani nás, ktorí sme sa znovuzrodili v Ňom. Nik nechce počuť pravdu, ľudia veria radšej lži, lebo je to pre mnohých pohodlné.
Blahoslavení ste, ak vás ľudia nenávidia a vylučujú vás a hanobia a zavrhujú vaše meno ako zlé pre Syna človeka. Radujte sa a v ten deň plesajte, veď hľa, vaša odplata je hojná v nebi, lebo tak práve robili prorokom. /Ev.Lukáš,6:22,23/
Boh sa dáva poznať každému, kto túži Ho spoznať. Neprijde k človeku, ktorý má o Ňom pochybnosti. Ale príde ku každému, kto túži po Ňom celým svojim srdcom, celou mysľou, celou dušou, celou silou. Na to, aby si spoznal Boha, musíš vedieť že si hriešny človek a prosiť Ho o odpustenie a pokánie. Nestačí si užívať život a hovoriť si, veď nejak bolo a aj bude. Po smrti človeka už nič nespasí, čaká ho večné utrpenie a bolesť.