Leden 2017

Ranné ticho

23. ledna 2017 v 21:28 | Reginahv



V rannom tichu, keď sama doma bývam,
túžim byť s Tebou, môj Pane
a túžim s Tebou rozjímať...
Nehľadím na slzy,
v tej chvíli sú mojou potravou.
Cítim sa ako malé dieťa,
ktoré plače za Tebou.
Nie som schopná sama ísť vpred!
Stále som to ja,
hoci už dávno túžim aby Ty si bol.
Stále Ťa Pane hľadám,
stále som kdesi ďaleko.
Stále Ťa volám,
môj hlas však preč uniká.
Ja túžim nájsť slová,
ktorými sa Ťa budem naveky dotýkať.
Veľmi Ťa v tej chvíli túžim počuť.
Ešte stále je predo mnou cesta ďaleká,
a Ty mi ukážeš: Kráčaj vierou!
Kráčať vierou a ...láskou naplnená,
od Ježiša Krista, môjho Pána.
V tom rannom tichu sa zhováram s Tebou,
si mojou jedinou Láskou.
Nešťastná od únavy padám,
celý deň aj po celú noc Ťa hľadám
a pýtam sa: Kde si Pane? Veď Ty si tu bol...
Veď moje kroky hoci aj do neznáma,
ale prosím:Kráčaj Pane so mnou.
Bez Teba Pane tu stojím
a neviem sa pohnúť sama,
som beznádejne slabá
a slzy sú mi potravou,
lebo len tečú a ja už nemám viac slov...
Volám Ťa Pane a veľmi čakám na Tvoju odpoveď.

O stratenom synovi

4. ledna 2017 v 9:03 | Reginahv



Jeden človek mal dvoch synov. Mladší z nich povedal otcovi: Otče, daj mi podiel z majetku, ktorý mi patrí. A otec im rozdelil majetok. Po nemnohých dňoch zobral mladší syn všetko, odsťahoval sa do ďalekej krajiny, a tam v hýrení premrhal si imanie. Keď už všetko premrhal, nastal v tom kraji veľký hlad a bieda a on začal trpieť núdzu. Išiel teda a uchytil sa u jedného z občanov tohto kraja, a ten ho poslal na pole svine pásť. I žiadal si naplniť brucho odpadkami, ktoré žrali svine, ale nik mu nedal. Vtedy vstúpil do seba, a povedal si: Koľko nádenníkov má hojnosť chleba u môjho otca a ja tu hyniem hladom. Vstanem, pôjdem k otcovi a poviem mu: Otče, zhrešil som proti nebu i proti tebe a nie som viac hoden menovať sa tvojim synom. Prijmi ma, ako jedného z tvojich nádenníkov. I vstal a šiel k otcovi. Keď bol ešte ďaleko, uvidel ho otec a zľutoval sa, pribehol, padol mu okolo krku a vybozkával ho. A syn mu povedal: Otče, zhrešil som proti nebu a proti tebe a nie som viac hoden menovať sa tvojim synom. Ale otec rozkázal sluhom: Prineste rýchlo najkrajšie rúcho a oblečte ho! Dajte mu prsteň na ruku a obuv na nohy. Potom vezmite vykŕmené teľa, zabite ho a jedzme a veseľme sa! Lebo tento môj syn bol mŕtvy a ožil, bol stratený a našiel sa. A začali sa veseliť.
Starší syn bol na poli. Keď sa vracal a približoval sa k domu, počul hudbu a tanec. I zavolal si jedného zo sluhov a vyzvedal sa, čo to je. A ten mu povedal: Prišiel ti brat a tvoj otec zabil vykŕmené teľa, že ho dostal zdravého. Nato sa tento nahneval, a nechcel vojsť. Ale otec vyšiel a prehováral ho. On však odpovedal otcovi: Pozri, koľko rokov ti slúžim, nikdy som neprestúpil tvojho rozkazu, ale nikdy si mi nedal ani kozliatko, aby som sa poveselil s priateľmi. Keď však prišiel tento tvoj druhý syn, ktorý ti prehýril majetok s neviestkami, zabil si mu vykŕmené teľa. Ale otec mu povedal: Dieťa moje, ty si vždy so mnou, a všetko čo mám, je tvoje. Ale patrilo sa nám veseliť a radovať, lebo tento tvoj brat bol mŕtvy, a ožil, bol stratený a našiel sa. /Evanjelium podľa Lukáša, 15:1-32/

Toto je jeden z tých príbehov, ktorý pozná väčšina kresťanov a ktoré hovoril Pán Ježiš Kristus, keď na zemi žil medzi nami. Tieto príbehy, mnohé písané v podobenstvách, sú zaznamenané v Novom zákone Pána Ježiša Krista. Sú veľmi poučné a každý človek sa v niektorom nájde. Teda každý, kto si plne uvedomuje potrebu Spasiteľa vo svojom živote.
Príbeh o stratenom synovi končí sa tak, že starší syn je urazený, pretože sa domnieva, že on nič od otca nedostal. Hovorí: Nič si mi nedal... Vrátil sa tvoj mladší syn a jemu si hneď pripravil oslavu...Ďalej hovorí: Koľko rokov ti slúžim...
Tento starší syn si chce zaslúžiť lásku otca tak, že mu slúži...nie však z úprimného srdca a pokorne, pretože on niečo očakáva za svoju službu. Čaká pochvalu od otca a možno aj niečo navyše. Zvonku je pekný, jeho vnútro je však prázdne. Nechápe, čo urobil otec, lebo je z vnútra neuzdravený. Celý život býva s otcom, očakáva, že otec mu zabezpečí v živote všetko, bez toho, aby on niečím prispel. Je pravda, že otcovi pomáha, ale robí to z naučenia, bez lásky. Snáď si myslel, že otec si vie domyslieť po čom túži jeho duša? Aj dnes je mnoho kresťanov s neuzdraveným vnútrom, ktorí čakajú, že ten druhý by mal vedieť a poznať, čo tento milovaný súrodenec chce od neho.Prečo sa niekedy brat mračí, si nevieme domyslieť. Kresťania sa vzájomne posudzujú, a kriticky o sebe hovoria, pretože nechápu, že Boh sa dá spoznať niekomu, kto bol veľmi zlý, kradol, žil dvojakým životom, proste ten človek bol/ v ich očiach aj je/ hotová katastrofa. Tak ako môže hovoriť že sa mu dal poznať Boh? Čo sú toto za reči? Už ich neviera sa prejavuje v ich konaní, keď posudujú...neveria, že Kristus sa dáva poznať... Prečo by sa dával poznať zlým, ak oni celý život sú kresťanmi a to dokonca si myslia, že sú dobrými kresťanmi!? Prečo by sa dával Boh poznať tým, ktorí očividne nežili nikdy poriadne. Verte mi, takto myslel aj starší syn. On pohŕdal svojim mladším bratom až tak, že ho nazval v rozhovore s otcom: Vrátil sa tvoj syn...Dokonca nehovorí, že sa vrátil môj brat, ale tvoj syn. Tento syn chce byť milovaný, ale v jeho srdci niet lásky. V jeho srdci je pohŕdanie vlastným bratom, pretože premrhal majetok a vrátil sa, dokonca mu otec odpustil.
Mladší syn si vypýtal svoj majetok a celý prehýril s neviestkami kdesi ďaleko. Nič mu neostalo a trápil sa hladom až tak, že prijal by aj jedlo, ktoré dostávali svine ktoré pásol. Ale ani také sa mu neušlo. V jednej chvíli mu však Pán pripomenul, že u jeho otca je všetko, po čom túži jeho duša. Dal sa zdvihnúť Pánom a dostal pokánie, keď hovorí: Otče, zhrešil som proti nebu aj proti tebe. Prosil otca o odpustenie. Viedol ho Boh. Pán ho volá do svojho domu. Keď syn odchádzal otec ho nechal ísť, ale keď videl, že sa vracia späť, bežal mu oproti... Tak nás Boh miluje, že nám beží oproti.Z druhej strany Boh nikoho nedrží nasilu ak človek nechce ostávať s Ním.
Kto pozná Živého Boha vie, že všetko čo máme, nám dáva Boh. Tu je jasne ukázané, že nezáleží na tvojom vzdelaní, alebo na tom, čo robíš, záleží len na tom, aký máš vzťah s Pánom. Lebo len živý vzťah je skutočný.
Prázdny človek neustále čaká, že niekto druhý sa postará o všetko... V našom prípade očakáva človek, že sám Boh príde prvý za ním. Človek sa spolieha v mnohých prípadoch na reči farára. Ale aj ten je len človek, tiež potrebuje Spasiteľa! Nijaký farár nikoho nespasí! Človek potrebuje sám prísť osobne ku Pánovi Ježišovi Kristovi. Veď ak je Bohom, On počuje tvoje volanie, nechápeš? Je to veľmi nešľachetné od človeka, ak povie: Kde je tvoj Boh? Prečo by tebe niečo ukazoval, alebo prečo by si teba používal, ak my sme s Pánom dvadsať rokov a ty len nejaké tri? Alebo päť? Pretože ten druhý človek pre pýchu a sebalásku nedokáže prísť sám k Nemu, ale odmieta každého človeka, ktorý nesie svedectvo so Živým Bohom, len preto, lebo podľa svetských meradiel je to nemožné a tak urobia z človeka klamára alebo v inom prípade sa ťa opýtajú, či si niekedy navštívil lekára...
Tak nejako uvažoval aj starší syn, keď povedal, ja som s tebou stále a nikdy som neprestúpil nič. Považuje sa za spravodlivého. Pohŕda bratom. Vnútorné odsudzovanie. Ľutuje sa. Porovnáva sa s mladším bratom. Ale ver mi, ak nemáš rád Božie Slovo, potom by si sa mal pýtať Pána, prečo.
Otec je smutný z odchodu mladšieho syna, ale stále dôveruje Bohu. Veľmi sa radoval z návratu mladšieho syna a okamžite mu všetko odpustil. Tak aj nám Boh odpúšťa, ak máš srdce pokorné a úprimné, ak prosíš o odpustenie. Veď sám Pán povedal, že lekára potrebujú chorí, nie zdraví. Ale kto je v tejto spoločnosti zdravý? Kto je bez viny? Otcovo srdce je nádherné- miluje. Mnoho kresťanov ešte vždy nechápe, že Boh nás pozýva, teda nás volá DOMOV. Náš domov nie je nikde na zemi, ale pri našom Otcovi, ktorý nás miluje. Ako chceš poznať Otca, ak s Pánom Ježišom Kristom nemáš nijaký vzťah? Lebo Pán Ježiš Kristus čaká na naše volanie. Pán Ježiš Kristus je v Otcovi a Otec Nebeský je v Ňom. Ak sa znovuzrodíš, v tvojom srdci bude prebývať Duch Pánov. Veď Bohu nič nie je nemožné. Nespasí ťa farár, aj on potrebuje Spasiteľa. Ak je Boh všade, On počuje tvoje volanie, ak voláš pokorne s túžbou viac nehrešiť.