O tom, ako máme žiť

30. srpna 2016 v 19:35 | Reginahv


Naozaj som mala túžbu o tom, ako máme žiť, napísať a túžila som, teda veľmi prosím Pána o milosť pre mnohých ľudí. No zneistela som a Pán mi ukázal, že veď ani ja neviem žiť tak, aby som mohla ísť príkladom mnohým slepým, pretože, niečo sa stalo a to niečo alebo niekto ma vedie k pokániu a neviem, či smiem niekomu radiť ako má žiť, hoci viem, že jediná cesta, je Ježiš Kristus.
Tak sa pokúsim s Božou pomocou napísať svoje svedectvo o mojej dnešnej ceste, po ktorej verím, že so mnou kráča aj Pán Ježiš. Môžem písať svoje svedectvo o Živom Bohu, radiť niekomu cestu životom? Veď včera mi to Pán ukázal a to až tak, že ešte aj dnes ma bolí duša. Veru, ak túžim niekomu hovoriť o Pánovi, a ten niekto patrí do rodiny, no proste som smutná až príliš.
Predtým sa mi to nestávalo, v poslednej dobe dosť často. Tak už to, že neviem rozoznať či to Pán chce, alebo nechce, aby som niekomu hovorila svedectvá, či evanjelium, alebo moje ja nepočúva Pána a preto sa stávajú tieto veci...
Neviem, či mám v sebe dosť lásky? Lebo bez lásky hovoriť evanjelium je ako chcieť kráčať cestou spasenia, ale bez Ježiša Krista. Lebo Ježiš Kristus je láska, Jeho láska má byť rozliata v mojom srdci. Láska k človeku, k ľuďom, ku každému zvlášť. Áno, záleží mi na ľuďoch.
Ale ak niekto nemá lásku v srdci, nemá Boha. Tak to píše vo svojom liste apoštol Ján. Ak človek prestane Pána počúvať, lebo, sám chce spasiť ľudí a sám hovorí o Bohu. Ak bez Božieho Ducha kresťan hovorí, hoci Ho má v srdci, ale neporadil sa s Ním a koná sám. A hovorím a hovorím a nič sa nikde nedeje.
Pane, kde si ostal Ty? Veď Ťa neustále prosím o pomoc! Naozaj neustále? Prosím, aby si ostával vo mne a ja túžim ostávať v Tebe. Už naveky. Pane, veď ja Ťa milujem a predsa niekde niečo škrípe.
Rútim sa dopredu bez Teba? Veď už dlhšie som túžila týmto ľuďom hovoriť o Tebe, už dlhšie som Ťa prosila. Ešte som ani nedopovedala čo som mala v srdci povedať, o Tebe, Pane, keď ma prerušili slová: No, my máme vieru v Boha. Ty si možno plná Ducha, a možno my sme úplne inde a sme prázdny. Ale je nám dobre tak, ako sme a nič nemienime zmeniť v našom živote. My sa máme dobre. Hovorím: Ale ak nemáte Kristovho Ducha, nemáte ani život! Odpovedali mi: My nemáme život? My sa máme dobre!
Je to pre mňa veľmi ťažké, lebo títo ľudia chodia k nám, nie často, ale chodia. Už sa nevládzem pretvarovať že som v pohode! Túžim komunikovať o Pánovi , ale mnohí to nechcú a sú proti takejto komunikácii. Je mi ľúto všetkých, ktorí sú proti Ježišovi Kristovi, aj ak oni o tom ani netušia, lebo sú tak slepí a tak obrovsky hluchí! Keby aspoň ma nechali dohovoriť, snáď by zmenili názor.
Ale nie, skákali mi do reči a ja som potom radšej bola ticho. Ale vnímala som tú priepasť, ktorá vznikla medzi nami. Pochopte. Ja túžim hovoriť o Pánovi Ježišovi, mňa svetské veci prestávajú zaujímať! Neviem, či je to správne, ale tak to cítim, tak to vnímam a tak túžim žiť. Chcem, aby už prišiel Pán, ale cítim, že mnohých by Pán nechal na zemi, so mnou dokopy. Nič už nechcem, túžim nasledovať Pána Ježiša a nikto ma nevie pochopiť.
Tak ako ja môžem písať o tom, ako máme žiť? Ako mám kázať evanjelium, ak si neviem získať nikoho v okolí? Tak ako mám ísť tou úzkou cestou, ako, ak mi nikto, ani Ty, Milovaný Pane nepovieš prečo ma trápi toľko vecí, ak by som sa mala radovať z toho, že si sa mi dal spoznať. Obdivujem Pána Ježiša Krista, pre všetko, čo pre nás učinil. Vážim si Ho nesmierne a veľmi sa radujem z toho, že mne, obyčajnej a hriešnej sa Boh dal spoznať.
Už pár ľuďom som hovorila o Pánovi všetkých pánov, o Kráľovi všetkých kráľov, ale nič.
Mŕtve ticho, ktoré nedokážem prehlušiť. Ak niekto začne bočiť odo mňa, som bezradná a hoci v srdci cítim, ako ma to veľmi trápi, lebo milujem ľudí a predsa nedokážem urobiť nič viac... Len bezradne ostanem stáť a volám na Teba, Pane. Som taká slabá. Predsa túžim byť plná Teba. Tak ako mám žiť?


Tí teda, čo sú v tele, nemôžu sa páčiť Bohu. Vy však nie ste v tele, ale v Duchu, ak Duch Boží prebýva vo vás. Ale ak niekto nemá Ducha Kristovho, nie je Jeho./ List Rímskym, 8,8-9/

Koniec zákona je totiž Kristus, aby sa spravodlivosti dostalo každému veriacemu.
/List Rímskym, 10,4/

Prirodzený človek, pravda, neprijíma veci Ducha Božieho, lebo sú mu bláznovstvom a nemôže ich poznať, pretože ich duchovne treba posudzovať. Duchovný však posudzuje všetko, ale jeho nikto nemôže posúdiť, lebo, kto poznal myseľ Pánovu, aby Ho učil? My však myseľ Kristovu máme!/Prvý list Koristským, 2,14-16/

Lebo kráľovstvo Božie nie je v reči, ale v moci./Prvý list Korintským, 4,20/

Nakoniec, bratia, modlite sa za nás, aby sa Pánovo slovo rýchlo šírilo a oslávilo tak ako aj u vás, a aby sme sa zachránili od nečestných a zlých ľudí. Lebo viera nie je daná všetkým. Ale verný je Pán, ktorý vás utvrdí a zachová od zlého.
/Druhý list Tesalonickým, 3,1-4/
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 adina adina | 2. září 2016 v 20:03 | Reagovat

ahoj, milovaná sestrička, verím tomu, že nikomu nemáme právo radiť, ako má žiť, keďže každý má slobodu prijať, ale aj neprijať milosť Pána Ježiša. Ale svedčíme o Kristovi svojím vlastným životom, keďže my ho máme, lebo my sme prijali Pána a On žije v nás skrze Ducha Svätého, ktorý nás vedie cestou pravdy, ak sa necháme viesť od Neho. My sa nemáme spoliehať na svoju lásku, ale na lásku nášho Pána, ktorá sa vyliala v nás skrze milosť Pána Ježiša. Verím, že získavať ľudí pre Pána je veľmi dôležité, veď sám Pán nás posiela, ako o tom píše Písmo. Dôležitý je ale motív, prečo to robíme. Nech Pán preverí naše srdcia, či sa nám to nevymklo spod kontroly, či to vlastne nerobíme už akoby pre seba, aby sme akosi vyplnili prázdne miesta v kalendári nášho života s Pánom. Viac menej ma to napadlo, keď som si všimla, že sa často obzeráš späť: že predtým sa ti to nestávalo, že čo sa teda deje. A teraz k tomu, že ľudia neprijímajú tvoje slová, keď im zvestuješ evanjelium nášho Pána. Nedávaj si to za vinu, veď či nepovedal Pán, že "ak mňa neprijali, ani vás neprijmú; ak mňa prenasledovali, aj vás budú prenasledovať, atď....? Nie je žiak nad svojho učiteľa..."

2 adina adina | 2. září 2016 v 20:12 | Reagovat

len na doplnenie, chcem povedať to, čo iste aj sama vieš, že slovo evanjelia, ktoré hovoríme je jedným na život, tým, ktorí ho prijímajú a iným na smrť, tým, ktorí ho odmietajú. Je to jasné aj z Písma. <3

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama