Srpen 2016

O tom, ako máme žiť

30. srpna 2016 v 19:35 | Reginahv


Naozaj som mala túžbu o tom, ako máme žiť, napísať a túžila som, teda veľmi prosím Pána o milosť pre mnohých ľudí. No zneistela som a Pán mi ukázal, že veď ani ja neviem žiť tak, aby som mohla ísť príkladom mnohým slepým, pretože, niečo sa stalo a to niečo alebo niekto ma vedie k pokániu a neviem, či smiem niekomu radiť ako má žiť, hoci viem, že jediná cesta, je Ježiš Kristus.
Tak sa pokúsim s Božou pomocou napísať svoje svedectvo o mojej dnešnej ceste, po ktorej verím, že so mnou kráča aj Pán Ježiš. Môžem písať svoje svedectvo o Živom Bohu, radiť niekomu cestu životom? Veď včera mi to Pán ukázal a to až tak, že ešte aj dnes ma bolí duša. Veru, ak túžim niekomu hovoriť o Pánovi, a ten niekto patrí do rodiny, no proste som smutná až príliš.
Predtým sa mi to nestávalo, v poslednej dobe dosť často. Tak už to, že neviem rozoznať či to Pán chce, alebo nechce, aby som niekomu hovorila svedectvá, či evanjelium, alebo moje ja nepočúva Pána a preto sa stávajú tieto veci...
Neviem, či mám v sebe dosť lásky? Lebo bez lásky hovoriť evanjelium je ako chcieť kráčať cestou spasenia, ale bez Ježiša Krista. Lebo Ježiš Kristus je láska, Jeho láska má byť rozliata v mojom srdci. Láska k človeku, k ľuďom, ku každému zvlášť. Áno, záleží mi na ľuďoch.
Ale ak niekto nemá lásku v srdci, nemá Boha. Tak to píše vo svojom liste apoštol Ján. Ak človek prestane Pána počúvať, lebo, sám chce spasiť ľudí a sám hovorí o Bohu. Ak bez Božieho Ducha kresťan hovorí, hoci Ho má v srdci, ale neporadil sa s Ním a koná sám. A hovorím a hovorím a nič sa nikde nedeje.
Pane, kde si ostal Ty? Veď Ťa neustále prosím o pomoc! Naozaj neustále? Prosím, aby si ostával vo mne a ja túžim ostávať v Tebe. Už naveky. Pane, veď ja Ťa milujem a predsa niekde niečo škrípe.
Rútim sa dopredu bez Teba? Veď už dlhšie som túžila týmto ľuďom hovoriť o Tebe, už dlhšie som Ťa prosila. Ešte som ani nedopovedala čo som mala v srdci povedať, o Tebe, Pane, keď ma prerušili slová: No, my máme vieru v Boha. Ty si možno plná Ducha, a možno my sme úplne inde a sme prázdny. Ale je nám dobre tak, ako sme a nič nemienime zmeniť v našom živote. My sa máme dobre. Hovorím: Ale ak nemáte Kristovho Ducha, nemáte ani život! Odpovedali mi: My nemáme život? My sa máme dobre!
Je to pre mňa veľmi ťažké, lebo títo ľudia chodia k nám, nie často, ale chodia. Už sa nevládzem pretvarovať že som v pohode! Túžim komunikovať o Pánovi , ale mnohí to nechcú a sú proti takejto komunikácii. Je mi ľúto všetkých, ktorí sú proti Ježišovi Kristovi, aj ak oni o tom ani netušia, lebo sú tak slepí a tak obrovsky hluchí! Keby aspoň ma nechali dohovoriť, snáď by zmenili názor.
Ale nie, skákali mi do reči a ja som potom radšej bola ticho. Ale vnímala som tú priepasť, ktorá vznikla medzi nami. Pochopte. Ja túžim hovoriť o Pánovi Ježišovi, mňa svetské veci prestávajú zaujímať! Neviem, či je to správne, ale tak to cítim, tak to vnímam a tak túžim žiť. Chcem, aby už prišiel Pán, ale cítim, že mnohých by Pán nechal na zemi, so mnou dokopy. Nič už nechcem, túžim nasledovať Pána Ježiša a nikto ma nevie pochopiť.
Tak ako ja môžem písať o tom, ako máme žiť? Ako mám kázať evanjelium, ak si neviem získať nikoho v okolí? Tak ako mám ísť tou úzkou cestou, ako, ak mi nikto, ani Ty, Milovaný Pane nepovieš prečo ma trápi toľko vecí, ak by som sa mala radovať z toho, že si sa mi dal spoznať. Obdivujem Pána Ježiša Krista, pre všetko, čo pre nás učinil. Vážim si Ho nesmierne a veľmi sa radujem z toho, že mne, obyčajnej a hriešnej sa Boh dal spoznať.
Už pár ľuďom som hovorila o Pánovi všetkých pánov, o Kráľovi všetkých kráľov, ale nič.
Mŕtve ticho, ktoré nedokážem prehlušiť. Ak niekto začne bočiť odo mňa, som bezradná a hoci v srdci cítim, ako ma to veľmi trápi, lebo milujem ľudí a predsa nedokážem urobiť nič viac... Len bezradne ostanem stáť a volám na Teba, Pane. Som taká slabá. Predsa túžim byť plná Teba. Tak ako mám žiť?


Tí teda, čo sú v tele, nemôžu sa páčiť Bohu. Vy však nie ste v tele, ale v Duchu, ak Duch Boží prebýva vo vás. Ale ak niekto nemá Ducha Kristovho, nie je Jeho./ List Rímskym, 8,8-9/

Koniec zákona je totiž Kristus, aby sa spravodlivosti dostalo každému veriacemu.
/List Rímskym, 10,4/

Prirodzený človek, pravda, neprijíma veci Ducha Božieho, lebo sú mu bláznovstvom a nemôže ich poznať, pretože ich duchovne treba posudzovať. Duchovný však posudzuje všetko, ale jeho nikto nemôže posúdiť, lebo, kto poznal myseľ Pánovu, aby Ho učil? My však myseľ Kristovu máme!/Prvý list Koristským, 2,14-16/

Lebo kráľovstvo Božie nie je v reči, ale v moci./Prvý list Korintským, 4,20/

Nakoniec, bratia, modlite sa za nás, aby sa Pánovo slovo rýchlo šírilo a oslávilo tak ako aj u vás, a aby sme sa zachránili od nečestných a zlých ľudí. Lebo viera nie je daná všetkým. Ale verný je Pán, ktorý vás utvrdí a zachová od zlého.
/Druhý list Tesalonickým, 3,1-4/

Kto je dobrý?

25. srpna 2016 v 17:13 | Reginahv


Prepáčte, myslí si niekto medzi vami, čítajúcimi, že je dobrý?
Nech sa nikto prosím neuráža, ale medzi nami, ľuďmi niet ani jediného dobrého človeka. To hovorím aj o sebe, pretože vo mne je Dobrý Duch Pánov, nie však ja. Kedysi, aj ja som si myslela, že som dobrá. Odvážne myslenie, kým Boh neukáže pravdu, ktorá potom veľmi bolí. Jediný bez hriechu bol Ježiš Kristus. Sláva Mu naveky- vekov! Niekedy, ak už hovoríme o "dobrote človeka", sa mi niekedy zdalo, že sa jedná o maličkosti a nechápala som veci, namýšľala som si, že teda ja, nie som zlá. Veruže, nič, na čo ukáže Boh, nie je maličkosť. Veď keď mi prvý krát Pán ukázal, koľko vecí myslím a robím zle, dal mi na moju radosť pokánie z týchto mojich priestupkov. Veľmi som sa radovala, aj sa radujem, ak mi Duch Boží poukáže na veci, ktorých sa treba zbaviť, pretože každý, kto pácha hriech, je hriešnik a bez pokánia niet odpustenia.
Najviac Bohu ubližuje človek, ktorý sa nedokáže zbaviť hriechov, ale neustále sa k nim vracia. Božie dieťa, ktoré sa znovuzrodilo v Kristovi Ježišovi, spoznalo Boha, Jeho lásku a milosť. Preto je strašné, že sa vracia k hriechom. Aj mne sa tak stalo, že mi Boh aj druhýkrát pripomenul niečo, z čoho som ostala neobyčajne smutná. Vtedy mi Pán ukázal napríklad aj to, že človek , ani ja, nech radšej Bohu nič nesľubujem, lebo človek je tak nedokonalý tvor, že žiaľ, zabudne na svoj sľub Bohu. Nezabudla som okamžite, ale časom mi Pán ukázal, veci, na ktoré ma upozornil a ja, po nejakom čase, úplne som na ne pozabudla. Nič nie som schopná dodržať, vôbec nič. Asi som úplne stratila svoj rozum, pretože neustále hovorím Pánovi, že na Neho sa túžim spoliehať a vlastne očakávam, že mi Pán pripomenie všetko.
Celý môj život mi už dávno nepatrí. Som Kristova a aj túžim naďalej tak byť. Jeho, Pánova Ježišova, len Jeho. Bez môjho Pána nedokážem skutočne vôbec nič. Niekedy sa zamýšľam, ako som fungovala päťdesiat rokov bez Krista. No ako? To mi snáď ukáže môj Pán, niekedy...
Len Boh mení charakter znovuzrodeného kresťana, tak, ako nám aj zasľúbil. Jeho trpezlivosť s nami je neobyčajne Božská. Ale ak aj je Pán trpezlivý, aby sa nám nestalo, že prestaneme Ho počúvať, na našu škodu. Preto nepoľavujme, ale oddajme sa celý Bohu a počúvajme Jeho Hlas, veď Jeho láska je rozliata v našich srdciach. Ó, koľko nádhernej lásky nám dáva Ježiš Kristus! Všetci potrebujeme Pána Ježiša, úplne všetci! Veru, nie je medzi nami nijaká výnimka a o tom som sa veru aj dnes presvedčila a v mojej duši ostal obrovský smútok z toho, akí sme voči sebe zákerní a zlí.
Tak sa stalo v jednej ambulancii dnes, že zároveň so mnou vstúpila aj jedna rómka. Pani už na pohľad vyzerala veľmi biedne a veľmi schudla. Poznám ju totiž už od mojej mladosti. Keď trasúcou rukou zaklopala na dvere, či by ju nevzali, lebo sa necíti dobre, reakcia pani doktorky mi veru poriadnu fľasla za ucho. Ani ju hneď nevzala dnu, hoci nik vo vnútri nebol. Potom, ako odmerane a zvysoka s ňou hovorila, no bolo mi jej veľmi ľúto a túžila som jej hovoriť o Pánovi Ježišovi. Aj teraz ľutujem, že som na ňu nepočkala a nepovedala jej svoje svedectvo o Živom Bohu. Tým, že som dosť dlho čakala v ambulancii, čas sa dosť posunul a na moju maličkosť čakala jedna babka, ktorá je tiež prípad do rúk Pánových.
Nech Pán dá mnohým ľuďom milosť a Jeho Ducha, lebo nás učí trpezlivosti a tak, ak niekto útočí slovne na moju osobu, nechcem sa hádať, lebo to nie je od Boha, ale túžim požehnávať takého človeka. Nech mi to Pán pripomína, pretože niekedy ešte zabúdam. Je dôležité sa neponáhľať s odpoveďou, lebo ak sa neponáhľam, hovorí Pán mojimi ústami, verím tomu.
Sme hriešnici všetci do jedného. Preto zišiel z nebies sám Boh, Jeho Slovo, Ježiš Kristus, dal sa dobrovoľne ukrižovať a každý jeden hriech pribil na kríž. On, náš Boh dal život za nás, tak nás veľmi miluje. Jeho Vzácna krv očisťuje každého hriešnika, ktorý učinil pokánie a znovuzrodil sa v Ňom, našom Bohu. A ako je ľuďom uložené raz umrieť a potom príde súd, tak aj Pán Ježiš, raz už obetovaný, aby niesol hriechy mnohých ľudí, druhý raz sa zjaví tým, čo Ho očakávajú na spasenie. Len otvorené a pokorné srdce dokáže prijať túto pravdu.


Aj Mojžiš, bol teda verný v celom Jeho dome ako služobník na svedectvo o tom, čo bolo treba zvestovať. Ale Kristus, ako Syn je nad Jeho domom, a tým domom sme my, ak pevnú dôveru a chválu nádeje zachovávame až do konca. Preto, ako Duch Svätý hovorí: Dnes, ak počujete Jeho hlas, nezatvrdzujte si srdce, ako pri roztrpčení v deň pokúšania na púšti, kde ma skusovaním pokúšali vaši otcovia, hoci videli moje skutky za štyridsať rokov. Preto som zanevrel na toto pokolenie a povedal som: ustavične blúdia v srdci! Ale oni nepoznali moje cesty, takže som prisahal v hneve: Nevojdú do môjho odpočinku! / List Židom, 3, 5- 11/


Ešte ste sa nesprotivili až do krvi, bojujúc proti hriechu. A zabudli ste na napomenutie, ktoré vám znie ako synom: Nepohŕdaj syn môj výchovou Pánovou, a neklesaj, keď ťa trestá. Lebo koho miluje Pán, toho prísne vychováva a šľahá každého, koho prijíma za syna. Vytrvajte, aby vás vychoval. Ako so synmi zaobchádza Boh s vami. Veď kdeže je syn, ktorého by otec nevychovával? / List Židom, 12,4-8/


Ak si niekto myslí, že slúži Bohu a jazyk si neudrží na uzde, ale oklamáva si srdce, u takého je daromné uctievanie Boha. Čisté a nepoškvrnené uctievanie Boha pred Bohom a Otcom je: navštevovať vdovy a siroty v ich tiesni a seba zachovávať nepoškvrneného svetom. / List Jakuba, 1, 26- 27/


Alebo si myslíte, že písmo nadarmo hovorí: Až po závisť túži po nás Duch , ktorému dal prebývať v nás? Dáva však väčšiu milosť, preto hovorí: Boh sa pyšným protiví, ale pokorným dáva milosť.
/ List Jakuba, 4, 5-6/


Moje myslenie nestačí na to, aby som dokázala opísať dobrotu a lásku Kristovu. Myslím si, že to nechce, alebo nežiada ani Pán, inak by mi otvoril myseľ úplne. Túžim Boha chváliť, lebo mi ukázal mnoho vecí. Túžim Pána velebiť, lebo mi dal sny a zjavenia. Jeho Svätý Duch ma vodí po spravodlivých cestách, lebo len tie sú na život. Boh mi dáva aj súženie, ba aj pokánie. Ukázal mi, aké mocné je Jeho Slovo. Ani nechcem už nič viac prezrádzať, pretože mnohí nechápete, že Ježiš Kristus je Láska z nebies. Sám Boh pred rokmi nás navštívil a od tej doby nám dáva Jeho Ducha. Velebte Ho, spievajte Mu žalmy. Nič nádhernejšie ako Boh neexistuje, On je Jediný Večný a Živý až ko skončenia sveta. On Jediný je Svätý vo všetkom. Sláva Ti, Bože!

O všeličom

9. srpna 2016 v 7:07 | Reginahv



Nemám rada peniaze. Možno preto, že som ich nikdy nemala nadbytok. Ak aj nejakou náhodou som obdržala väčšiu sumu, nikdy som nemala z tých peňazí nijaký úžitok, ak nepočítam radosť z toho, že som inému pomohla, či niečo kúpila. Kedysi som sa veľmi tešila, ak som mohla mojim synom kúpiť čo sa im páčilo, čo sa v tej dobe nosilo, či len tak im dať stovku, vtedy v korunách, aby si šli niekam sadnúť. No nech som sa snažila zo všetkých síl, týždeň pred výplatou som už hľadala drobné po všetkých vreckách. Tak som spotrebovala všetky zásoby, veľmi úbohé, ale v tom čase veľmi potrebné. Naučila som sa variť aj z ničoho. Aj to mi bolo na úžitok, aj stále je, veď až potom som spoznala Pána a to je v živote človeka najdôležitejšie. Prv, ale som Pána poznala len ústami, moje srdce nebolo plné Božieho Ducha.
Poznala som Ho ako mnohí iní, mysliac si, že to stačí. Ale keďže Pán je Živý, spoznať sa dá úplne živo a v mnohých prípadoch aj citeľne.
Všetko je nám na úžitok, dokonca, aj prázdne vrecká. Radujem sa, že peniaze u mňa neznamenajú veľa. No je mi jasné, že bez nich si človek nič potrebné nekúpi. Tak ešte kým nám Boh dáva milosť a aj o peniaze sa stará ak Ho prosíme, tak nech nás vedie náš Milovaný Pán Ježiš, lebo my nevieme ani s peniazmi nakladať. Keď manželovi pred časom ukradol niekto celú výplatu, niekoľko sto eur, moje srdce ostalo pokojné, spoľahla som sa na Pána Ježiša, vedela som, že sa o nás postará. Aj sa postaral a sumu, ktorú nám ukradli, sme dostali späť od našich súrodencov. Bola som im za to obrovsky vďačná, poplatili sme si mesačné výdavky a z mojej výplaty sme potom vyžili. Stále som im veľmi vďačná a mám ich veľmi rada všetkých.
Neviem, prečo píšem tieto riadky, vnímam obrovský smútok v mojej duši. Nie, peniaze nie sú dôležité, dôležitá je láska k Bohu a k blížnemu. Za peniaze sa láska kúpiť nedá. Som smutná zo všetkého. Je mi do plaču z toho, ako človek odmieta Boha. Je mi smutno z toho, ako si človek o sebe myslí, že všetko, čo potrebuje, vie. Je mi smutno zo seba samej, z toho, že mi Pán Ježiš ukázal, že lásku mojich vnúčat si nikdy za peniaze nekúpim. Ani za tie najväčšie prachy. Je mi hrozne ľúto, že nás delí taká diaľka a vidím ich málo. Najviac mi je ľúto, že v tej diaľke moji synovia nestoja pri sebe tak, ako by bratia mali. Láska sa prejavuje aj tak, že sa chápeme a otvárame si navzájom srdcia. Láska je, ak túžim ostávať v svetle Pána Ježiša. Lebo kto ostáva v tme, ak posudzuje neprávom, to nie je na život v Pánovi. Lebo, ako môže niekto vedieť, čo si o mne myslí ten druhý, ak som ho nikdy nepočul o mne hovoriť? Zlé veci treba vyriešiť a ujasniť, vysvetliť si v láske a v porozumení. Treba ich dať pred Pána Ježiša Krista na svetlo a poprosiť Pána o vysvetlenie, o pomoc.

Šesť vecí nenávidí Hospodin a sedem je pre Neho ohavnosťou. Pyšné oči, lživý jazyk, ruky prelievajúce nevinnú krv, srdce, čo zákerné zámery snuje, nohy, čo chvatne bežia k zlému, falošného svedka, ktorý sipí lož, a toho, kto rozsieva nesvár medzi bratmi. /Príslovia, 6- 16.17.18.19/

Ale chcem, aby ste vedeli, že hlavou každého muža je Kristus, hlavou ženy je však muž a hlavou Krista je Boh.
/ Prvý list Korintským, 11- 3/

V mojom srdci je dnes túžba písať, ale pletie sa mi všetko dohromady, tak vzniká z tohoto akýsi mix, ale nech Pán Ježiš dá do srdca všetkým túžbu Ho spoznať a milovať. Predsa...Láska nášho Boha je tá najkrajšia. Keď sa až zľakne človek takej mocnej lásky. Ale nestačí len túžba človeka. Musí chcieť Pán. Pán chce dať milosť mnohým ľuďom. Ak v tvojom živote nie je Ježiš Kristus pre teba najdôležitejší, ak nevyvýšiš Krista nad všetky veci a aj všetko v tvojom živote, potom nespoznáš Boha. Tvoje ústa síce tvrdia niečo iné, ale v skutočnosti Ho nemiluješ, neotvoril si svoje srdce pre Ježiša Krista a On to vie.
Dnes sa cítim nepotrebná a opustená. Obviňovanie seba samej mi ale vôbec nepomôže. Pomáha dôverovať Pánovi, že On sa o nás postará aj ak príde to najhoršie. Dnes sa skromnosť žiaľ, nenosí. Dnes hrajú rolu v mnohých rodinách len prachy. Na city sa pozerá človek málo. O Bohu rozhovory nikam nevedú, pretože je väčšinou jednostranný záujem a túžba po Pánovi. Mnohí sú oklamaní, ak aj majú v srdci prázdnotu a nelásku, nechápu, že Pánovi sú vzdialení na milióny kilometrov a žiaľ, nie je nijaká nádej že Boha nájdu, ak človek odmieta počúvať Pána Ježiša Krista, lebo On je v nás. Jeho Duch je v našich srdciach, pretože sme sa znovuzrodili v Ňom. Pri Pánovi je láska všetko, pretože On je Láska. Moja nádej vo všetko čo potrebujem je Ježiš Kristus, môj Pán.
Kto pozná Pána, je pre človeka Meno Ježiš Kristus Všetko. Lebo žiaľ, ak aj od útleho detstva chodí človek do kostolov, Boha nepozná. Ak úplne vážne a s vierou v Boha budeš čítať Nový Zákon Pána Ježiša Krista, On ti pravdu ukáže. Ak si Boha vážiš a ctíš si Ho za všetko, čo urobil Boh pre človeka, teda aj pre teba. Nie je pravda, že nemusíš hľadať Ježiša Krista. Nechceš si otvoriť svoje srdce k Nemu, lebo si myslíš, že to, čo si doteraz počul o Bohu, ti stačí. Ježiš Kristus je cesta, pravda a život. Ježiš Kristus je počiatok a aj koniec. Ježiš Kristus je alfa a omega. Ježiš Kristus je Jediný Spasiteľ človeka. Ježiš Kristus je Syn Boží.

V Ňom máme vykúpenie, odpustenie hriechov. On je obrazom neviditeľného Boha, prvorodený pred všetkým stvorením, lebo v Ňom bolo stvorené všetko, čo je na nebesách aj na zemi, viditeľné aj neviditeľné tróny, panstvá, kniežatstvá, mocnárstva, všetko je stvorené skrze Neho a pre Neho. On je pred všetkým a všetko spolu má v Ňom svoje bytie. On je hlavou tela, cirkvi. On, počiatok, prvorodený z mŕtvych, aby Jeho bolo prvenstvo vo všetkom. Lebo Boh za dobré uznal, aby v Ňom prebývala všetka plnosť a aby Ním zmieril so sebou všetko, aj čo je na zemi, aj čo je v nebesiach, a priniesol pokoj v krvi Jeho kríža. / List apoš.Pavla Kolosenským, 1,14-20/

Nič na svete nie je až tak dôležité, ako stretnúť ešte kým žiješ na zemi Ježiša Krista. To je znovuzrodenie v Ňom. Lebo ak nestretneš počas svojho života Pána Ježiša, nebudeš spasený. Nebudeš mať život v Ňom, ale čaká ťa oheň.

Telo a či duch

3. srpna 2016 v 8:22 | Reginahv



Lebo z Neho, skrze Neho a pre Neho je všetko. Jemu sláva naveky vekov! Amen./ List Rímskym, 11, 36/

V mojom srdci je túžba slúžiť Pánovi Ježišovi Kristovi. Dal sa mi spoznať nádherným a nadprirodzeným spôsobom. Viem, komu som uverila a nikto ma nepresvedčí o opaku. Čím ďalej viac kresťanov prežíva objatie Božieho Ducha a tak je to správne. Pretože človek musí osobne prísť ku Kristovi a spoznať Ho. To je znovuzrodenie v Ňom. Veď ako si môže niekto myslieť, že bez priameho stretnutia s Pánom, kde človek vníma Boha, cíti Boží dotyk, je spasený? Verte mi, kým osobne nestretnete Pána, nemáte život v Ňom. Viem, sú to tvrdé slová, ale radšej tvrdé ako nijaké, lebo toto je pravda. Nehovorím, čo mi slina na jazyk prinesie, ale veci, ktoré ak stretneš Krista, ti zjaví sám Jeho Duch.
Človek musí hľadať Pána Ježiša,túžiť Ho stretnúť. No ak sa mi niekedy zdalo, že je to ľahké, dnes s obavami sledujem nevieru ľudí v Jediného Boha. No pravdu Pán zjaví len človeku, ktorý úprimne túži spoznať Boha. Chrámy z tehál sa vyskytovali v Starej zmluve, dnes má človek chrám Boží priamo vo svojom srdci. Tam prebýva Boží Duch, v nás. To my sme chodiaci Chrám Živého Boha. Tento chrám ale nepostavila ľudská ruka, ale Boh. Preto sa nikomu nepodarí zbúrať hradby na chráme. Duch Boží v nás túži, aby každý človek došiel spasenia. Preto mám túžbu pripomínať vám, že Ježiš Kristus žije a klope každému na dvere. Veľmi sa radujem, ak niekto iný tiež spozná Pána Ježiša, ktorý je Všetko vo všetkom. Žijem vierou v Neho a verím, že vždy aj budem. Mám obrovskú túžbu byť s Pánom, ale viem, že ešte mnoho vecí skrze Pána musím učiniť, ešte túžim, aby mnohí z vás spoznali Pána Ježiša a našli milosť a spasenie v Ňom. Každý znovuzrodený človek je nové stvorenie a Duch Boží prebýva v človeku.
Si len ty a Boh. Prečo Mu nechceš dôverovať a nehľadáš Jeho, ale hriešneho človeka, lebo všetci ľudia sme hriešnici, ale ten, kto má Ducha Pánovho, nemôže byť viac hriešnikom, pretože Svätý Duch v ňom prebýva a vedie človeka životom. Tak sa spovedaj Bohu a nie človeku, lebo ani jeden človek beztak nič ti hore nevybaví. Nedostaneš vstupenku do neba. Ty sám musíš prísť ku Ježišovi Kristovi. Zabudni na očistec, je to výmysel, kde sa človek sám pred svojim svedomím chce ospravedlňovať. Toto ale nefunguje. Funguje: Ty a Ježiš Kristus. Jeho dotyk, keď vieš, že si v Ňom a že Ho miluješ, pretože Boh ťa miloval prvý.

Aké je spojenie medzi chrámom a modlami? A my sme predsa chrám Boha živého, ako povedal Boh: Prebývať budem v nich a prechádzať sa, a budem im Bohom a oni mi budú ľudom. / Druhý list Rímskym, 6,16/

Som veľmi slabá, ale Pán vo mne je Silný. Určite tak ako ja, každý potrebuje stretnúť Pána Ježiša. Len vtedy sa tvoj život zmení, ak sa s dôverou obrátiš na Neho. Never tomu, že Duch Svätý prebýva v tebe a klaniaš sa naďalej modlám. Určite by si to nečinil, svedomie by ti nedovolilo, aby si v rukách držal sochy a rôzne obrázky, či ruženec a klaňal sa im. Mnohí tak činia. Človek, ktorý prijal Svätého Ducha, sám Pán ho vychováva na svoj obraz. Ak človek počúva Jeho Hlas a dá sa prevychovať Bohom. Túžim činiť Božiu vôľu, nie svoju vlastnú. Aby som bola oddaná celá Bohu, túžim žiť duchovne, nie telesne. Keď sa človek znovuzrodí v Kristovi, prvé, čo pocíti, je neobyčajná láska od Boha, taká úžasná a naplňujúca, nádherná, akú ti človek nikdy nedokáže dať. Jedine láska Kristova je uzdravujúca a napĺňa srdce človeka až po okraj. Z tej lásky človek sa budí aj v noci a túži rozjímať s Bohom. Túžim Pána spoznávať viac, aby som Mu rozumela. Nosiť ovocie Jeho Ducha, ktoré sám človek Bohu nikdy neprinesie bez Jeho Ducha. Veď preto je to ovocie Božieho Ducha, lebo je od Boha. Človek vo svete, ktorý nepozná Ježiša Krista, bude sa unúvať, ale nenosí ovocie Bohu, pretože všetko čo činí, robí pre svoju vlastnú oslavu, čaká, že jeho, človeka, budú ľudia chváliť. Robí to prefíkane, pretože sa stavia do pozície akéhosi poloboha. Týka sa to hlavne známych osobností, kde doslova očakávajú od ľudí akési uctievanie. No nič nie je dôležitejšie, ako spoznať Ježiša Krista kým žiješ. On ti pravdu ukáže. Ak Boha budeš sústavne odmietať, možno sa budeš mať dobre tu, na zemi. Ale na zemi je všetko len dočasné, kým Boh ponechá ešte pokoj na zemi. Pretože Boh nás nestvoril preto, aby sme slúžili satanovi. Boh nás stvoril pre seba, On sa chce prechádzať medzi nami tak, aby Jeho sláva žiarila po celej zemi. Preto Boh dopustí aj zlé veci, lebo mnohí sú oklamaní samotným diablom a jemu nosia ovocie, nie Svätému Bohu.
Keď som videla tie masy ľudí ako idú za falošným učením a oslavujú človeka, ktorý sa dáva volať svätým otcom, uvedomila som si neobyčajnú ľútosť nad takto oklamanými ľuďmi. Vari neviete, že jediný Svätý Otec je ten v nebesiach?
Tieto slová povedal Pán Ježiš Kristus. Mnohí nejdete za Ním, ale slúžite tomu zlému. Ak by ste nasledovali Pána Ježiša Krista, nemohlo by sa nikdy stať, aby ste bozkávali a klaňali sa človeku a Boha ste odsotili mimo. Mnohí ústami vyznávate Boha, ale vo vašom srdci je prázdnota a úplná tma. Dovoľte Pánovi, aby vás uzdravil. Jemu nič nie je nemožné.

Čo tým chcem povedať? Vari že obeť prinesená modle je niečo? Ale čo pohania obetujú, to obetujú démonom a nie Bohu.A ja nechcem, aby ste boli spoločníkmi démonov.
/Prvý list Korintským, 10,19-20/

Nemôžete piť z kalicha Pánovho a aj z kalicha démonov. Nemôžete mať podiel pri stole Pánovom aj pri stole démonov.
/Prvý list Korintským, 10, 21/

Nechápete, že nemôžte hrešiť a zároveň tvrdiť že ste Boží a ste spasení? Lebo kde je Boh, Pán Ježiš Kristus a kto má Jeho Ducha, túži ísť za hlasom milovaného Krista, ktorý je Všetko vo všetkom. Človek pravdu povediac ani jeden z nás nie je dokonalý. Ale Duch Boží v človeku je Dokonalý a kto túži ostávať v Bohu a s Ním, počuje Jeho Hlas a činí Jeho vôľu. K Bohu vedie úzka cesta a veľmi málo ľudí ju nachádza. Mnohí kráčajú širokou cestou,. ktorá vedie rovno do pekla. Tak sa zastav človek kým je čas, pretože: Nebeské kráľovstvo sa priblížilo, čiňte pokánie!
Jemu, Jedinému múdremu Bohu, sláva skrze Ježiša Krista naveky! Amen.