Zmýšľanie počas dňa

15. června 2016 v 17:15 | Reginahv
Bola som neveriaci človek a vôbec ma to netrápilo. Žila som si svoj život a čakala som na muža svojich snov, pretože jeden deň som ostala sama s mojimi deťmi. Tak som mala veľké oči a myslela som si, že hravo nájdem muža, ktorý by ma neklamal, nepodvádzal a hlavne, aby si stál za slovom. Aby miloval aj mojich dvoch synov. Aby som sa mohla spoliehať na neho, ak aj príde kríza, alebo choroba. Verte mi, alebo nie, prosila som Boha.
Boh vypočul moju prosbu a jedného dňa ku mne poslal svojho Syna, Pána Ježiša Krista. Je to Kráľ všetkých kráľov a Pán všetkých pánov a veru nikdy ma neoklame ani nepodvedie, Jeho Slovo je Pravda. Dokonca miluje aj mojich dvoch synov. Ak príde kríza a či súženie, Pán vo mne ma bude viesť a ja budem žiť život z viery v Neho, pretože Pán hovorí, že ma nikdy nenechá a ani neopustí.
Včera som si pozrela tridsať minútový film o Pánovi a dnes som odrazu pocítila znova túžbu ten film si pozrieť ešte raz. Bol to pre mňa tak citový zážitok, že na konci filmu som zvolala nahlas: Pane!
Z mojich očí tiekli slzy ako hrachy a vtom som vedela, že je pri mne Pán, že je vo mne Pán a vie aj moje myšlienky. Pán prišiel, aby mi dal pokánie, pretože som Ho prosila. Stále prosím Pána o modlitby, lebo mi dochádzajú slová a myslím si, že sa vôbec neviem modliť. Vtom som začala Pána prosiť, ale ani prosiť som Pána nevedela. Ako prosiť, ako hovoriť modlitby, veď apoštol Pavol píše, že my sa nevieme modliť a preto nám na pomoc prichádza Boží Duch, aby skrze naše pery On prosil.
Predsa som ráno Pánovi písala, že túžim pokľaknúť pred Neho a prosiť o Jeho zjavenie, o Jeho silu, lebo odrazu nechápem, cítim sa veľmi slabá a túžim ostávať s Bohom. Túžim Pánovi hovoriť o mojej láske k Nemu a v tom viem, že svoju lásku k Bohu dokazujem veľmi málo, veď Pán Ježiš nám predsa hovorí:

Potom, privolávajúc zástup aj svojich učeníkov povedal im: Kto chce ísť za mnou, nech zaprie seba samého, vezme svoj kríž a nasleduje ma. Lebo kto by si chcel zachrániť život, stratí ho. Ale kto by stratil život pre mňa a pre evanjelium, zachráni si ho. Veď čo osoží človeku, ak získa aj celý svet, ale utrpí škodu na svojej duši? Lebo čo môže dať človek ako protihodnotu na vykúpenie svojej duše?
/ Evanjelium podľa Marka, 8, 34- 38/

Keď Mária a Jozef našli dieťa Ježiša po troch dňoch hľadania, Pán im povedal:
Čo ste ma hľadali? Či ste nevedeli, že ja musím byť vo veciach svojho Otca?/ Evanjelium podľa Lukáša, 2,48/

Dnes my, kresťania máme byť vo veciach nášho Boha, veď sme nielen Božími deťmi, ale aj služobníci Pána Ježiša Krista. Sme Kristovi svedkovia a svedčíme o Ňom, Živom Bohu, o tom, že Boh je Skutočný, dal sa nám spoznať. Sme pokrstení Jeho Duchom a pamätáme si ten nadprirodzený zážitok a aj dátum svojho znovuzrodenia. Pán nás chce viesť Jeho cestami, a ak nás niekam posiela, On ide s nami a skrze nás sa Pán chce osláviť. Je nesmierne dôležité Boha počúvať. Pán Ježiš už ako dieťa bol v Otcovi a počúval Ho na slovo. Jeho múdrosť obdivovali a nechápali, že dieťa má v sebe toľkú múdrosť. My sme veľmi slabí, aspoň si to myslíme a váhame. Vieme, že bez Božieho Ducha nedokážeme nič. Ale my Jeho Ducha predsa máme, tak naše skutky činené sú s Pánom.
Nad čím v poslednej dobe mnoho premýšľam, je moja nečinnosť a vlastne, premýšľam nad tým, ako mnohí žijeme v pohodlí a hoci tvrdíme, že túžime slúžiť Bohu, niečo v nás škrípe. Nevieme sa vzdať pohodlného života, ale verím, že Pán nás vyženie z pohodlia svojho domu, aby sme konečne vzali svoj kríž a nasledovali nášho Kráľa všetkých kráľov. Aby bol Kristus, nie my. Verím Pánovi Ježišovi, že nás prepáli Jeho ohňom, aby upevnil naše charaktery, aby sme konečne boli ako On, náš Boh.
Tak sa pýtam Pána: Pane, Ty, ktorý máš so mnou neobyčajnú trpezlivosť, lebo na vlastnú škodu, mnoho krát som zlyhala, Ty ma predsa miluješ a zakaždým, ak Ťa Bože volám, Ty prídeš. Čo urobím ja? Vôbec nič. Pane, dokedy budem ešte takáto? Lebo nestačí túžiť Bohu prinášať ovocie Jeho Ducha, ale nech sa túžba zmení na skutky v Pánovi. Veď naše ovocie Svätého Ducha nie je naše, ale Božie. Boh nás ale tak miluje, že Jeho ovocie pripisuje nám.
V čom teda kresťan, kam patrím aj ja, prečo neustále zlyhávame a stále ak aj túžime, padneme? Hovorím za seba a cítim sa pritom úplne na nič: Lebo ešte stále nemilujeme tak, aby sme pre Pána Ježiša opustili úplne celé svoje ja! Aby sme opustili pohodlie a žili pre Pána Ježiša Krista, veď On si našu lásku zaslúži najviac. Služba Jemu, kresťana povzbudzuje a radosť v človeku sa nedá opísať. Lebo ak si človeka použije Boh, je to nádherné, neopísateľné.
Verím, že Boh mi ukázal, že už to dlho nepotrvá a pôjdem za Pánom so srdcom plným lásky k Nemu a k blížnemu svojmu.Som veľmi slabá, ale On, je vo mne Sliný. Ja stále zlyhávam, ale Pán Ježiš ak ma povedie, stane sa Jeho vôľa. Túžim aby som konečne dovolila Pánovi Ježišovi, aby On žil skrze mňa, nie moje ja. Veď láska je o tom, že zapriem seba, aby žiaril Ježiš Kristus, v Ňom je tá najväčšia láska.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama