Keď prichádza Pán

17. dubna 2016 v 18:20 | Reginahv



Dni s Pánom Ježišom sú tie najvzácnejšie, ak Ho človek vníma v srdci, Jeho neobyčajnú lásku. Lebo Pán Ježiš Kristus nás miluje a nie jeden krát nám tú Jeho lásku aj ukázal. Možno by som mala písať za seba, ale verím, že ak človek pozná Živého Boha, vie o čom píšem. Tiež verím, že tak, ako jednému kresťanovi, tak aj druhému Pán mnoho dáva, mnoho zjavuje, mnohými súženiami nás sprevádza. Teda, ak človek žije duchovne a nie telesne. Viem, že moja maličkosť je blízko Pána a predsa som ešte vždy ďaleko. Sám Pán mi zjavil, že všetko, čo ma naučil a ukázal, je stále veľmi málo a stále je to na mne, aby som ostávala v Pánovi a Pán Ježiš ostane vo mne. Tak sa vlastne stalo, že Sám Živý Boh ma držal v objatí, lebo som Ho každý deň niekoľko krát o to prosila.
Moje deti ma poprosili, aby som im šla pomôcť okolo ich detí, teda mojich vnúčat. Priznávam, zmocnil sa ma zvláštny nepokoj, myslím si, že túžba rozjímať s Pánom je vo mne a obávala som sa, že starosti o domácnosť a moje detičky ma úplne pohltí. Kdesi vo mne už vopred plakala moja duša, obávala som sa, že upadnem úplne do sveta. Svoje detičky veľmi milujem, ale viem, že Pána Ježiša až tak nehľadajú a ako mi povedal môj syn, majú toľko mnoho starostí, že na Pána nemajú čas. Tak niečo také počuť z pier vlastných detí veľmi matku zabolí, pretože si poviem: Ako je to možné Pane že Ťa nehľadajú? No je to tak, veď ani ja som nebola iná v ich veku.
Viem ale jednu vec. Pán ma posiela v poslednej dobe k nim skutočne často a ja verím, že Pána Ježiša spoznajú. Veď Pán je všade, počuje nás. Preto, aby Ho človek spoznal, nemusí ísť do kostola. Pána môže každý spoznať aj doma v obývačke. Samozrejme, ak to Boh chce. Bola to pre mňa už riadna fuška, myslím, starať sa o vnúčatá. Predsa, už celé roky som nemala na starosti malé deti a mám svoje roky. Najmladšiemu vyberali mandličky a tak doma ostávala aj jeho päť ročná sestrička. Vnúčik mi hovorí hneď ako vstal ráno o piatej: babka, ty ces vidieť bibiku? Hovorím: Ukáž drobček kde máš bibiku? Maličký mi ukázal na ručičku, kde mu pichli ihlu. Šibalsky sa usmial a keď som ho išla popusinkovať, kopol ma do brucha. Nezbedy a behanie po byte, hranie sa, to nie je mi vôbec cudzie a preto zo srdca ďakujem Bohu že viem sa pohrať s vnúčatkami na všetko čo len chcú. Chodili sme aj von každý deň. My traja a psík Ritchino. Ráno sme všetci vstávali o piatej, niekedy aj skôr, pár krát sme vstali aj pozdejšie. Na tretí deň som bola veľmi smutná, nie z detí, ale pretože mi chýbalo rozjímanie s Pánom Ježišom Kristom.
Celý deň totiž moje vnúčatká mi nedali ani chvíľku pokoj. Ak ma náhodou nevideli, volali: babka, kde si? Poď sa s nami hrať! Mala som čo robiť aby som dokázala uvariť všetkým členom rodinky aj obed. Tak sa stalo, že som pár slovami volala Pána, aby mi nedovolil upadnúť do sveta, ale aby mi naplnil srdce túžbou byť s Ním a za všetkých okolností hovoriť k Pánovi Ježišovi Kristovi. Počuli to aj moje deti a aj malá vnučka, ktorá sa prv ostýchala, asi o týždeň mi hovorí: babka, nauč ma Pánovi Ježišovi spievať. Tak sme si púšťali chvály a spievali sme Bohu obidve. Keď vnučka musela jeden deň ísť do škôlky, rozpovedala v škôlke všetko, čo som jej o Pánovi Ježišovi hovorila a ešte aj viac, lebo bola veľmi zvedavá na Pána a pýtala sa ma toľko vecí... No veľmi sa tešila v škôlke ich záujmu, lebo všetky deti aj s pani učiteľkou boli zvedavé a potom dostala od pani učiteľky pochvalu.
Pán sa postaral aj o to, aby som ráno vstávala prvá a mala chvíľku s Ním. Veľmi som sa potešila aj tomu, že moje deti už neodmietajú počúvať o Pánovi, ale dokonca mi syn povedal: mami, ja viem a rozumiem tomu čo mi hovoríš. Dokonca si viem aj to predstaviť, ako človek môže vnímať Svätého Ducha. Pán Ježiš Kristus je náš Živý a Skutočný Boh. Každý deň som Ho prosila aby pre množstvo starostí som neupadla do sveta. Pán ma po celý čas tak objímal, vlastne, tak sa mi pripomínal. Čas pri mojich deťoch bol vzácny a veľmi mnoho mi Pán ukázal. Pán Ježiš mi ukázal aj veľmi dôležitú vec a to: Odovzdať Pánovi všetko čo človeka trápi a ťaží. Tak som Ho prosila: Pane, vezmi z mojich pliec to neskutočné bremeno, lebo sama si s tým neporadím. Lebo hoci milujem svoje deti, potrebujeme všetci Pána. Potrebujeme hovoriť s Pánom Ježišom Kristom, odovzdať Pánovi ťažké bremená preto, aby sme žili duchovne s Pánom. V opačnom prípade ak nás tlačí bremeno, nežijeme s Pánom, ale s bremenom, lebo bremeno ti nedovolí myslieť na Pána, ale núti ťa myslieť na starosti sveta.
Tak sa nesmierne radujem, lebo Pán ma viedol ešte ďalej a viedol ma aj v modlitbách, hovorila som k Pánovi hocikedy počas dňa. Moju malú vnučku som na konci môjho pobytu u nich nemusela ani trochu siliť aby túžba a hlad po Bohu z nej, ešte maličkej žiarila, lebo sám Pán Ježiš sa o ňu bude už starať a verím, že naplní jej malé srdiečko svojou bezhraničnou láskou a milosťou. Tak sa stalo, že som Pánovi odovzdala bremeno ktoré ma neobyčajne ťažilo a bránilo mi ostávať vo svetle Pána Ježiša. Teraz už konečne som pochopila, že kamkoľvek pôjdem, Pán Ježiš všade ide so mnou a ak Ho úprimne a srdcom prosím, On je Ten, kto mi do srdca dáva lásku a nádej, lebo vierou v Neho žijem. On sníma z pliec bremená, ktoré nás niekedy neobyčajne tlačia a bránia nám v tom, aby svetlo, ktoré máme vo vnútri našich sŕd, aby žiarilo a vydávalo svetlo všade kamkoľvek sa pohnem.
Boh pokoja nech je so všetkými vami.Amen. / List rímskym15-33/
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 veronika veronika | 17. dubna 2016 v 18:29 | Reagovat

Túžim doplniť: Neťažilo moje srdce bremeno z detí, ale ťažili ma mnohé veci nepochopené ktoré som vnímala ešte pred mojim odchodom za mojimi deťmi.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama