Duben 2016

Milovaný Pane!

25. dubna 2016 v 13:43 | Reginahv


Aké vzácne sú Tvoje zjavenia, Bože,
keď čakám na ne márne.
So slzami v očiach
túžim splývať s Tebou stále!
Lebo Ty si Pane Láska
a plníš moje srdce Tebou.
Ja budem ako skala,
keď vezmeš ma na Sion.
Tam prebývať budem v Tebe,
túžim sa pokorou blížiť k Tebe.
Tvojou láskou v mojom srdci
prehováraš ku mne denne.
Ó, Kráľ všetkých kráľov,
ostaň vo mne a ja v túžim ostávať v Tebe!
Pripútaná láskou Tvojou,
si mi Pane Všetkým vo všetkom.
Keď Tvoje Svetlo Pane,
mi v srdci jasný lúč dáva.
Keď objatie Tvojho Ducha
mi silu a veľkú radosť dáva.
Pane, veľmi Ťa milujem,
až mi dych zlyháva...

Profil inak

24. dubna 2016 v 13:36 | Reginahv


Nemusím sa dívať do zrkadla, lebo Pán Ježiš sa díva do mojej duše. Moja duša sa ocitla v tme a volám" Pane, kde si, pomôž mi, hyniem!" Som úbohá, nedokonalá a slabá. Som zlá a v mojom srdci je tá najväčšia neláska. Myslela som si, že v podstate nie som zlá, že milujem a túžim, aby Pán Ježiš spasil ešte mnoho ľudí. Dnes mi Boh ukázal moju dušu, ktorá sa bráni uzdraveniu Pánovmu z celej sily!
Veď to nie ja milujem, ale Pán vo mne! Nie ja túžim pomáhať, ale Pán Ježiš vo mne! To On je Všetko! Veď vo mne je len hrozne veľa hnevu a lásku lupou nenájdem. Neviem normálne ani komunikovať, vždy niekomu ubližujem svojim slovníkom. Som buď urazená, alebo sa stiahnem ak už slová dojdu. Chcem Ťa Pane ja viesť, nedovolím Ti, aby si mi ukázal úzku cestu. Zraz ma Bože na kolená!
Vidím v zrkadle moju dušu a hrozne sa hanbím. V mojom vnútri znie: som zlá a nič dobré si nezaslúžim! To ja si zaslúžim trpieť a zomrieť, nie náš Pán! Koľko sa človek Pánovi naubližuje a ešte volá: ja som dobrý! Och, človek, len Boh je Dobrý, my ani nevieme si predstaviť Jeho lásku a dobrotu k nám. Sme zlé a cudzoložné pokolenie, niet v nás lásky ani za mak. Ó, milovaný Pane, zbav moju dušu môjho Ja! Pomôž mi, prosím!
Veď vo mne niet ničoho dobrého, som zlá, som zlá! Milovaný Kráľ, vari Ti niekto ubližuje viac ako ja? Ty si ma objal po troch mesiacoch pokánia a ja som Tvoju milosť považovala za niečo, k čomu sa dá veľmi ľahko prísť. Ale Pane, prečo iní k tebe neprichádzajú vôbec? Pane, ja som Ťa sklamala už mnoho krát a Ty si ma predsa vypočul, hoci si mi nemusel dávať novú nádej, Ty si mi ju dal.
Ó, Pane, je pod nebom väčší hriešnik ako som ja? Kde sa vzala všetka tá hnusná špina, Pane? Nič si nezaslúžim Pane, len smrť! Pane, už nehľaď na mňa, lebo si vôbec nezaslúžim Tvoju milosť. Prosím, daj ju tým, ktorí Ťa hľadajú, daj ju komu chceš. Daj ľuďom nejakú nádej v tomto živote. Ja si Pane nezaslúžim ani aby mi niekto podal pohár vody. Pane, smiem ja vôbec hovoriť Evanjelium, ktoré je mocou Božou ľuďom na spasenie? Taká nula Pane ako som ja?

Spievajme Pánovi!

21. dubna 2016 v 7:53 | Reginahv


Ľudia, zaspievajme spolu žalm Pánovi!
On uzdravuje nás a budeme žiť.
Lásku Krista vložil do nás,
Jeho Svätý Duch sa nás dotýka.
On miluje nás láskou Božou,
Jeho obrovské srdce živí nás.
Chválospev Pánovi zaspievajme
a iďme úzkou cestou!
Úzka cesta spasí človeka,
široká do zatratenia vedie.
Bránou nebeskou prejde len ten,
kto pozná Pána Ježiša verne.
Ty túž Ho spoznať tiež,
pros Pána o znovuzrodenie!
Ježiš uzdraví tvoje srdce Jeho láskou
a závoj z teba vezme.
Never človek že vidíš dobre!
Lebo si hluchý a slepý
a pochop, žiješ v hriešnom tele.
Príď k Bohu a buď si istý,
že očistí ťa z každej viny.
Pokánie ti dá Boh sám.
Slzy vytrysknú ti po celej tvári
túžba po Bohu v srdci sa nikdy neoddiali.
On, náš Pán napĺňa nebo aj zem
Jeho láskou sme uzdravovaní.

Kto je za dverami?

21. dubna 2016 v 7:40 | Reginahv



Konečne sme ostali doma a nemusíme už viac cestovať za prácou. Pán sa o nás stará. Manžel dostal prácu okamžite, mňa si Pán ešte necháva doma a len Pán vie že prečo. Prisťahovali sme si už aj všetky veci domov a potom som ešte odišla k deťom na skoro dva týždne. Doma máme neporiadok ako snáď ešte nikdy. Ale Pán nám pomáha a my to určite zvládneme.
Bordel ma vôbec už nerozčuľuje, hoci hľadám jednu vec aj celý deň, až kým neprosím Pána o pomoc. Preto nechápem, ako je možné, že ešte stále Ho zabúdam prosiť. Ale aj Pán Ježiš je pri mne a vo mne, pedsa mi niekto chýba. Je to tak a týmto chcem len povedať, že mi chýbajú súrodenci v Kristu Ježiši. Nech je medzi nami akýkoľvek vzťah, mám rada všetkých Kristovou láskou. Sme len ľudia a hoci máme v sebe Ducha Božieho, stále sme na seba citliví, hoci už dávno by to tak nemalo byť. Ktosi povedal, že najväčší nepriateľ človeka je jeho vlastné JA. Tak tento výrok je úplne pravdivý. V človeku je sebectvo, tak sa už narodíme, ale kto túži ísť s Pánom, musí sa zbaviť svojho JA. Boh miluje hriešnikov a pokorným dáva milosť. Nik nie je bez hriechu a práve preto potrebuje každý človek Spasiteľa, ktorý Jediný dokáže človeka ochrániť pred ohňom.
Stalo sa mi, že som spoznala jedného bratčeka a jednu sestričku v Kristu u jednej ďalšej sestričky a veľmi som sa tešila tomuto spoločnému stretnutiu. Náš rozhovor bol len a len o našom Milovanom Kráľovi, Pánovi Ježišovi Kristovi. Velebili sme Boha, pretože sme naplnení Jeho Duchom a milujeme Ho. Snáď nikdy som nestretla ľudí, ktorí majú takú obrovskú túžbu v srdci Pána velebiť. Milujem takýchto ľudí, zistila som totiž, že ak hovoríme o našom Pánovi, neobyčajne ma to napĺňa a mám dlhodobo radosť zo všetkého čo mi Pán dáva na každý deň do cesty. A ja už ani nechcem hovoriť o svetských veciach, pretože sú len dočasné a sú mi nanič. Túžim hovoriť o milovanom Ježišovi, našom Spasiteľovi, podotýkam, že Jedinom Spasiteľovi. Bol to Boh, to On nás miloval Prvý až tak, že poslal svojho Syna na zem, aby zomrel za hriešnikov. Dal sa ukrižovať pre naše hriechy. Jeho Drahocenná Krv človeka očisťuje tak, aby znovuzrodený človek ostával čistý pred Bohom. Môj život je môj Boh. Túžim Mu spievať a ak som sama doma, túžim Pánovi písať žalmy a modlitby v duchu a v pravde.
Tak sa stalo, že som intenzívne myslela na týchto milovaných súrodencov. Hlavne na Zuzku. Stretla som ju len jediný krát preto, lebo som bývala mimo trvalého bydliska. Napísala som sestričke mail a teraz čakám, kedy mi odpíše. Neodpísala mi zatiaľ, ale určite mi odpíše. Niekto dnes zazvonil zdola a zdvihla som telefón, pýtam sa: kto je? Zdola sa ozvalo: Zuzka. Tak neskutočne som sa potešila, vravím jej: poď hore, moja milá, je otvorené. Radosť z mojej strany bola taká obrovská, že keď prišla Zuzka hore, najprv som sa dívala nechápavo, čo sa jej stalo? Až potom som si uvedomila, že to nie je Zuzka naša sestrička v Kristu, ale je to iná Zuzka. Toľko som na ňu myslela, že moju túžbu Pán vypočul a hoci poslal inú Zuzku, opatrne som jej povedala znova o Pánovi Ježišovi. Prečo opatrne? Pred asi tromi rokmi jej manžel na mňa nakričal, aby som už im o Pánovi nehovorila! Ale dá sa to, nehovoriť o Pánovi ak je vo mne? Žiaľ, táto iná Zuzka je veľmi pomýlená, uctieva anjelov. A ak jej aj hovorím o Pánovi Ježišovi, jej srdce ostáva chladné a nevidí a ani nepočuje. Myslím si, že Boh ju poslal ku mne preto, aby som k mojim modlitbám pridala modlitby aj za ňu a jej rodinu. Viete si predstaviť, že existuje mnoho ľudí za ktorých sa možno nikto nemodlí?

Keď prichádza Pán

17. dubna 2016 v 18:20 | Reginahv



Dni s Pánom Ježišom sú tie najvzácnejšie, ak Ho človek vníma v srdci, Jeho neobyčajnú lásku. Lebo Pán Ježiš Kristus nás miluje a nie jeden krát nám tú Jeho lásku aj ukázal. Možno by som mala písať za seba, ale verím, že ak človek pozná Živého Boha, vie o čom píšem. Tiež verím, že tak, ako jednému kresťanovi, tak aj druhému Pán mnoho dáva, mnoho zjavuje, mnohými súženiami nás sprevádza. Teda, ak človek žije duchovne a nie telesne. Viem, že moja maličkosť je blízko Pána a predsa som ešte vždy ďaleko. Sám Pán mi zjavil, že všetko, čo ma naučil a ukázal, je stále veľmi málo a stále je to na mne, aby som ostávala v Pánovi a Pán Ježiš ostane vo mne. Tak sa vlastne stalo, že Sám Živý Boh ma držal v objatí, lebo som Ho každý deň niekoľko krát o to prosila.
Moje deti ma poprosili, aby som im šla pomôcť okolo ich detí, teda mojich vnúčat. Priznávam, zmocnil sa ma zvláštny nepokoj, myslím si, že túžba rozjímať s Pánom je vo mne a obávala som sa, že starosti o domácnosť a moje detičky ma úplne pohltí. Kdesi vo mne už vopred plakala moja duša, obávala som sa, že upadnem úplne do sveta. Svoje detičky veľmi milujem, ale viem, že Pána Ježiša až tak nehľadajú a ako mi povedal môj syn, majú toľko mnoho starostí, že na Pána nemajú čas. Tak niečo také počuť z pier vlastných detí veľmi matku zabolí, pretože si poviem: Ako je to možné Pane že Ťa nehľadajú? No je to tak, veď ani ja som nebola iná v ich veku.
Viem ale jednu vec. Pán ma posiela v poslednej dobe k nim skutočne často a ja verím, že Pána Ježiša spoznajú. Veď Pán je všade, počuje nás. Preto, aby Ho človek spoznal, nemusí ísť do kostola. Pána môže každý spoznať aj doma v obývačke. Samozrejme, ak to Boh chce. Bola to pre mňa už riadna fuška, myslím, starať sa o vnúčatá. Predsa, už celé roky som nemala na starosti malé deti a mám svoje roky. Najmladšiemu vyberali mandličky a tak doma ostávala aj jeho päť ročná sestrička. Vnúčik mi hovorí hneď ako vstal ráno o piatej: babka, ty ces vidieť bibiku? Hovorím: Ukáž drobček kde máš bibiku? Maličký mi ukázal na ručičku, kde mu pichli ihlu. Šibalsky sa usmial a keď som ho išla popusinkovať, kopol ma do brucha. Nezbedy a behanie po byte, hranie sa, to nie je mi vôbec cudzie a preto zo srdca ďakujem Bohu že viem sa pohrať s vnúčatkami na všetko čo len chcú. Chodili sme aj von každý deň. My traja a psík Ritchino. Ráno sme všetci vstávali o piatej, niekedy aj skôr, pár krát sme vstali aj pozdejšie. Na tretí deň som bola veľmi smutná, nie z detí, ale pretože mi chýbalo rozjímanie s Pánom Ježišom Kristom.
Celý deň totiž moje vnúčatká mi nedali ani chvíľku pokoj. Ak ma náhodou nevideli, volali: babka, kde si? Poď sa s nami hrať! Mala som čo robiť aby som dokázala uvariť všetkým členom rodinky aj obed. Tak sa stalo, že som pár slovami volala Pána, aby mi nedovolil upadnúť do sveta, ale aby mi naplnil srdce túžbou byť s Ním a za všetkých okolností hovoriť k Pánovi Ježišovi Kristovi. Počuli to aj moje deti a aj malá vnučka, ktorá sa prv ostýchala, asi o týždeň mi hovorí: babka, nauč ma Pánovi Ježišovi spievať. Tak sme si púšťali chvály a spievali sme Bohu obidve. Keď vnučka musela jeden deň ísť do škôlky, rozpovedala v škôlke všetko, čo som jej o Pánovi Ježišovi hovorila a ešte aj viac, lebo bola veľmi zvedavá na Pána a pýtala sa ma toľko vecí... No veľmi sa tešila v škôlke ich záujmu, lebo všetky deti aj s pani učiteľkou boli zvedavé a potom dostala od pani učiteľky pochvalu.
Pán sa postaral aj o to, aby som ráno vstávala prvá a mala chvíľku s Ním. Veľmi som sa potešila aj tomu, že moje deti už neodmietajú počúvať o Pánovi, ale dokonca mi syn povedal: mami, ja viem a rozumiem tomu čo mi hovoríš. Dokonca si viem aj to predstaviť, ako človek môže vnímať Svätého Ducha. Pán Ježiš Kristus je náš Živý a Skutočný Boh. Každý deň som Ho prosila aby pre množstvo starostí som neupadla do sveta. Pán ma po celý čas tak objímal, vlastne, tak sa mi pripomínal. Čas pri mojich deťoch bol vzácny a veľmi mnoho mi Pán ukázal. Pán Ježiš mi ukázal aj veľmi dôležitú vec a to: Odovzdať Pánovi všetko čo človeka trápi a ťaží. Tak som Ho prosila: Pane, vezmi z mojich pliec to neskutočné bremeno, lebo sama si s tým neporadím. Lebo hoci milujem svoje deti, potrebujeme všetci Pána. Potrebujeme hovoriť s Pánom Ježišom Kristom, odovzdať Pánovi ťažké bremená preto, aby sme žili duchovne s Pánom. V opačnom prípade ak nás tlačí bremeno, nežijeme s Pánom, ale s bremenom, lebo bremeno ti nedovolí myslieť na Pána, ale núti ťa myslieť na starosti sveta.
Tak sa nesmierne radujem, lebo Pán ma viedol ešte ďalej a viedol ma aj v modlitbách, hovorila som k Pánovi hocikedy počas dňa. Moju malú vnučku som na konci môjho pobytu u nich nemusela ani trochu siliť aby túžba a hlad po Bohu z nej, ešte maličkej žiarila, lebo sám Pán Ježiš sa o ňu bude už starať a verím, že naplní jej malé srdiečko svojou bezhraničnou láskou a milosťou. Tak sa stalo, že som Pánovi odovzdala bremeno ktoré ma neobyčajne ťažilo a bránilo mi ostávať vo svetle Pána Ježiša. Teraz už konečne som pochopila, že kamkoľvek pôjdem, Pán Ježiš všade ide so mnou a ak Ho úprimne a srdcom prosím, On je Ten, kto mi do srdca dáva lásku a nádej, lebo vierou v Neho žijem. On sníma z pliec bremená, ktoré nás niekedy neobyčajne tlačia a bránia nám v tom, aby svetlo, ktoré máme vo vnútri našich sŕd, aby žiarilo a vydávalo svetlo všade kamkoľvek sa pohnem.
Boh pokoja nech je so všetkými vami.Amen. / List rímskym15-33/