Žalmy a básne

10. února 2016 v 20:37 | Reginahv



Žalmy sú súčasťou Biblie. Vyjadrujú momentálny stav oného človeka. Ak milujem Pána Ježiša Krista, dotýkajú sa vnútra môjho srdca. Niektoré vyjadrujú bolesť človeka, vtedy človek volá na milovaného Kráľa všetkých kráľov, lebo túžba spoliehať sa na Boha má byť každému prirodzená. Iné žalmy chvália a vyvyšujú Boha až nad nebesá. V iných je prosba o pomoc. Všetky ale volajú k Bohu, Otcovi nebies a Pánovi Ježišovi Kristovi. V starých žalmoch k Hospodinovi.
Z Biblie poznáme žalmy Šalamúnove, žalmy Kórachovcov, Asáfov a nesmiem zabudnúť ani na prekrásne žalmy Dávidove. Dovolím si sem napísať jeden z nich.

Ó Hospodine, Pane náš,
aké je slávne Tvoje meno na celej zemi!
Velebu svoju rozprestrel si nad nebesá.
Z úst detí a tých, čo sú pri prsiach, si pevnosť založil
proti svojim protivníkom,
aby si umlčal nepriateľa i pomstiteľa.
Keď hľadím na Tvoje nebesá, na dielo Tvojich prstov,
na mesiac a hviezdy, ktoré si upevnil:
Čo je človek, že naň pamätáš?
A čo syn človečí že sa ho ujímaš?
O niečo menším si ho urobil od božských bytostí,
slávou a dôstojnosťou si ho ovenčil.
Urobil si ho pánom nad dielom svojich rúk,
položil si mu všetko pod nohy.
Všetky ovce, i voly, aj poľnú zver,
nebeské vtáctvo, morské ryby,
i to, čo chodí morskými cestami.
Ó Hospodine, Pane náš,
aké je slávne Tvoje meno na celej zemi!

Myslím si, že sám Boh dáva človeku túžbu Ho chváliť, oslavovať a velebiť. Veď nás tak miluje, že On sám sa odovzdal do rúk svojim katom, aby zachránil všetkých tých, ktorí majú otvorené srdce pre Neho. V myšlienkach túžiš byť neustále s Pánom a vnímaš objatie Jeho Ducha, alebo odrazu túžiš pokľaknúť a rozjímať s milovaným Kristom. Boh pre mnoho lásky dá ti na tvoje pery báseň, či žalm. Aj dnes sú medzi nami mnohí, ktorí milujú Pána a píšu s Ním nádheré žalmy plné lásky.
Písať pre Pána Ježiša Krista a chválami a velebou sa Ho dotýkať, vnímať Jeho objatie, splývať spolu s Ním. Veď Pán nám dáva aj radosť do srdca a aj lásku, dokonca aj súženie. Aj za smútok a zlé dni túžim Mu ďakovať. Boh je nádherný a milosť dáva všetkým tým, ktorí túžia s Pánom Ježišom splývať tak, ako Otec nebeský so Synom a s Duchom Svätým. Jedine ak túžiš Pána milovať a otvoríš si k Nemu srdce, len vtedy môžeš pochopiť silu lásky Kristovej. Radovať sa z Neho, nášho Boha, lebo Otec nebeský odovzdal všetku moc a vládu svojmu Synovi, Ježišovi Kristovi.
Všetko krásne je od Boha. Všetky skutky, ba aj žalmy a či básne písané sú s Duchom Božím. Samozrejme, niektoré sa píšu aj vo vlastnej sile a to je poznať tak, že nedokážeš napísať ani pár riadkov. Písať Pánovi báseň a či žalm upokojuje moje srdce a aj moju dušu.

Pane, preveď ma znova údolím lásky
a nenechaj ma len tak, bokom stáť.
Ukáž mi všetky nebeské obrázky,
v srdci mi prosím, svetlo zažni.
Nech všetci hľadajú Tvoju tvár!
Aby sila lásky v ich srdci
oltár budovala.
Ty prebývať chceš v nich,
v synoch ľudských, ba aj v dcérach,
takto to má byť,
lebo srdce človeka je Tvoj chrám.

Je veľmi smutné, že v dnešných časoch ľudia oslavujú nie svojho Stvoriteľa a Boha, ale oslavujeme sa navzájom, všetci ľudia. Ak by náš Pán chcel, v okamihu je po nás. Ale On nám zhovieva a pre Jeho lásku k nám nám dáva ešte trocha času. Čas na otvorenie sŕdc a myšlienok. Pán obdarí Jeho Duchom každého, kto Ho prijíma. Pán nám dáva Jeho lásku. Bez Neho by sme neexistovali ani my, ani zvieratá, ani lesy, nič. Nebol by ani vesmír.
Raz, keď som sedela na lavičke a doslovne som sa potila od túžby napísať Pánovi nejakú báseň, nič mi nenapadlo, len samé prázdne slová. Vtom sa roztrhi mraky na oblohe a slnko sa ma neobyčajne dotýkalo. Ja som ale vedela, že je to Pán Ježiš. Vtedy som napísala jedným ťahom štyri básne a tu je jedna z nich.

Ó, zasvieť slniečko!
Boh ma miluje a fúka mi na rany,
na dušu moju boľavú,
poslal mi pozdrav z nebies!
Ó zafúkaj vetrík a odnes správu drahému Bohu hneď!
Povedz, že Ho nesmierne milujem
a veľmi dúfam v Božiu lásku.
Tak zasvieť ešte teplé slniečko,
zohrej mi všetky moje údy od Boha drahého,
nech sa môžem spoliehať každý deň na Neho.
Na krásneho nášho Pána,
tak fúkaj vetrík a odnes správu
milému Bohu do nebies!

Jednu nočnú službu som mala túžbu znova písať Pánovi, ale Pán mi znova viedol moju ruku a na druhý deň som žasla, čo mi Pán dal napísať...

Na oblohe hviezdy žiaria a nočná obloha je krásna.
Pre mňa prichádzaš Pane a ja som nesmierne šťastná.
Srdce mi nezvyčajne búši, čo nájdeš Pane v mojej duši?
Bude stačiť láska?
Lebo tá Tvoja moju dušu pohládza.
Slzy nezastavím na tvári mojej, ale nech si tečú.
Pri srdci mi je úzko, veľmi Ťa milujem.
Si nádherný Bože a ja sa nedokážem dívať do tváre Tvojej.
Som Tvoja nevesta a Ty si môj Ženích.
Hviezdy na oblohe žiaria,
Pane, si moja najväčšia láska!

Keď mi Pán Ježiš zjavil Jeho lásku, a pocit, že Jediný Skutočný Otec je Ten, v nebesiach, že je nám Stvoriteľom a Bohom, moje pero napísalo:

Ako Ťa môžem nemilovať?
Veď Ty si môj Boh a stvoril si ma.
Tak mocným slovom učinil si všetko vôkol,
tak mocnou láskou nás miluješ.
Otče, Ty nám dávaš zmysel a nádej,
všetko navôkol len kvôli Tvojmu dychu žije.
Ty si môj Otec a Boh!

Túžim sa Pánovi Ježišovi Kristovi vyznávať aj takýmto spôsobom. Niekto namietol že je to nič. Ale ja vnímam a viem, že pri písaní ma objíma Duch Pánov a to je nádherné. Milujem Pána, On ma miloval prvý. Budem Ho velebiť a chváliť, túžim veriť, že na celé veky. Pozdravujem všetkých, ktorí si to prečítali.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama