Únor 2016

Kto je Boh?

24. února 2016 v 21:46 | Reginahv



Kto je Boh? Mnohí si kladú túto otázku. Položili ju už aj mne, keď som mala v srdci túžbu hovoriť o Ňom. Boh je Najinteligentnejšia bytosť na celom svete a aj vo vesmíre a všade, kam siaha Jeho Svätá moc. Ona siaha všade. Boh je Duch. Vždy tu bol a aj ak sa všetko pominie, On tu ostáva naveky. Je Jediný Svätý a Spravodlivý a Jediný Spasiteľ. Hovorím, že je Jediný Dokonalý. Nikto, už vôbec nijaký človek, proste nikto sa Bohu nevyrovná v ničom, nik nie je ako náš Pán. Na samom počiatku, keď zem bola ešte úplne pustá a beztvárna, keď všade bola tma, Duch Boží, teda Stvoriteľ, stvoril svojim mocným Slovom všetko stvorenie, všetky vrchy a aj moria. Bol to Boh čo oddelil svetlo od tmy. Pomenoval všetko čo stvoril. Na konci všetkého, čo Boh stvoril, riekol:

Učiňme človeka na svoj obraz, podľa našej podoby, aby panoval nad morskými rybami, nad nebeským vtáctvom, nad dobytkom, nad všetkou poľnou zverou, nad všetkými plazmi, čo sa plazia na zemi. Tak stvoril Boh človeka na svoj obraz ho stvoril, ako muža a ženu ho stvoril.( Prvá kniha Mojžišova- Genesis: 1- 26, 27/

Boh nás stvoril Jeho mocným Slovom na svoj obraz. Nevyvynuli sme sa z opíc. On je Skutočný a Živý. Neexistuje nič krajšie na svete, ako keď sa človeku dá spoznať Boh. Nestačí o Ňom len vravieť, Pán Ježiš Kristus čaká kedy si človek otvorí srdce k Nemu. Otec Nebeský Mu odovzdal všetku moc do Jeho Svätých rúk. Spoznať srdcom Krista je pre človeka veľmi dôležité ak túži byť spasený. Spoznať Pána kým žijeme , lebo po smrti človeka už nič nespasí. Lebo to je znovuzrodenie v Kristovi Ježišovi.
Sám Boh zostúpil z nebies a ukázal nám ako máme hľadať Boha, ako Ho počúvať srdcom, čo je dôležité a ako v láske hovoriť Evanjelium. Myslím si, že Evanjelium počuli mnohí, ale nepochopili ho srdcom. Počuli sme, že Pán Ježiš Kristus, Syn Najvyššieho Boha zomrel za človeka dobrovoľne, pribili Ho na kríž, aby každý, kto uverí v Neho a tak sa dá pokrstiť, mal večný život. Teda, kto je Boh? Boh je Trojjediný a Svätý: Otec Nebeský, Syn Ježiš Kristus a Duch Svätý, je Jedna a tá istá osoba. Keď Pán Ježiš chodil po zemi, neustále hovoril so svojim Otcom, pretože Ho mal a aj má v sebe. Božieho Ducha má v sebe a aj tomu, kto uverí v Neho srdcom, pošle Ducha Božieho, Jeho závdavok.
Nie všetci verili Pánovi Ježišovi, že má v sebe Živého Boha, Otca Nebeského a Svätého Ducha. Pritom On sám, Syn Boží, je tiež Bohom. Preto Ho prenasledovali, lebo neverili, že človek( pokladali Ho za človeka, hoci mnohé divy učinil/, môže mať v sebe Božieho Ducha. Nemusím nikomu hovoriť, že Ježiš Kristus je Boh. Dnes tiež málo ľudí verí tomu, že Boh je Živý a každý jeden človek Ho môže spoznať, samozrejme, ak má srdce otvorené Bohu. Pretože Boh je Všetko a každý človek, ktorý vyvýši Pána Ježiša Krista nad všetko ostatné, Pán sa mu spoznať dá. Ak niekto uverí v Pána, môže mať nadprirodzený zážitok, aký môže dať človeku len Milujúci Boh. On sa človeku dáva nájsť. Boh, Ježiš Kristus ak uveríš v Neho, zachrániš svoj život, ale aj iným ho môžeš zachrániť. Neveriacim ale nebude dané nijaké znamenie z neba. Pretože sme tu, stvorení Najvyšším Bohom a On urobil pre človeka všetko.
Nikto nestretne Krista len tak. On každému klope na srdce a len úplne sebecký človek nepočuje Božie klopanie. Boh je láska a miluje všetkých ľudí aj neveriacich. Ale ak Ho nehľadáš, nebudeš môcť byť spasený. Len skrze Ježiša Krista môže byť človek spasený. On je cesta, pravda a život. Jedine ak si človek otvorí srdce, môže spoznať Boha. Ak by to nebolo tak, potom by Kristus zomrel nadarmo a to hádam si len nikto nemyslí, že Boh by svojho Syna vydal trpieť len tak, pre nič. Neexistujú nijaké bočné cestičky ani chodníčky. Jediná cesta je: Ježiš Kristus.
Človek, ktorému sa dá poznať Pán, si zvyčajne pamätá aj dátum znovuzrodenia. Aspoň si myslím, že je to tak. Boh dopúšťa na ľudí aj zlé veci, aby Ho hľadali a aj našli. Žiaľ, v dnešnom svete sa človek zaujíma o mnoho vecí, ako budovať kariéru, ako zarobiť, slová o Všemohúcom Bohu pokladá veľa ľudí za výmysel. Ale Boh necháva ešte priestor aby Ho človek hľadal. Lebo On nás stvoril, aby sme žili s Ním, nie mimo Neho. Veď aj človek, ktorý vytvorí niečo, ak mu to druhý vezme, pôjde aj na súd aby sa mu to vrátilo. Tak aj Boh túži po nás lebo nás miluje, ale kto neverí v Neho, nemá život, nebude spasený. Nijaký očistec neexistuje je to výmysel ľudí.
Ak nie si znovuzrodený, nedokážeš ani rozlišovať vôľu nášho Boha. Skutky bez Boha sú hriech. Ak sa klaniaš sochám, ver mi, že urážaš nášho Boha, pretože On existuje a nie je zobrazený na nijakej modle. V dnešných časoch ľudia oslavujú ľudí, človek zabudol na Boha, Stvoriteľa neba a zeme. Potom sa čudujeme, že Boh dopustí na nás aj zlé veci?

Aká zhoda medzi Kristom a Beliálom? Alebo aký podiel medzi veriacim a neveriacim? Aké spojenie medzi chrámom a modlami, A my sme predsa chrám Boha Živého, ako povedal Boh: Prebývať budem v nich a prechádzať sa a budem im Bohom a oni mi budú ľudom. Preto vyjdite spomedzi nich a oddeľte sa, hovorí Pán. Nečistého sa nedotýkajte, a ja vás prijmem, budem vám Otcom, a vy budete mi synmi a dcérami. Hovorí Všemohúci Pán.
( Druhý list Korintským 6- 15,16, 17, 18/

Biblia je kniha, ku ktorej sa Pán hlási. Kto ju prečíta jeden krát, túži v nej listovať už navždy.

Môj zaujímavý sen

12. února 2016 v 19:42 | Reginahv



V tom sne prišiel domov môj mladší syn s celou rodinkou. To znamená: otec, mama, dcéra a syn. Pri odchode zabudli u nás svoju dcérku, moju vnučku. Moja vnučka sa volá Peťka a Pána Ježiša Krista miluje, hoci má len šesť rôčkov, Pán sa jej dal spoznať. Ale v tom sne bola bábätko a nechali ju u mňa v takom starom kočíku, čo bol moderný pred skoro šesťdesiatimi rokmi. Peťku som obliekla a šli sme von, keď v jednej chvíli som nemohla vôbec dýchať. Chvíľami mi Pán umožnil sa nadýchnuť, ale dych sa mi doslovne zastavoval. Cítila som, že je so mnou zle, ale nemohla som to nechať len tak, veď som mala vnučku pri sebe.
Vybrala som sa k lekárovi a Peťku som tlačila pred sebou s vypätím všetkých mojich síl. Stretla som cestou kresťanov, ktorí milujú nášho Pána. V tej skupinke bola zjavná neskutočná láska a úcta otca so synom. Túžila som im povedať, že aj ja Pána milujem, ale nevládala som, nemohla som dýchať. Preto som Peťku položila k dvom hrajúcim sa dietkam a v srdci som vedela, že súrodenci v Kristu dohliadnu na ňu. Neviem prečo som sa ospravedlňovala za ten starý kočík. Ale urobila som tak a dodala som, že neviem prečo sedí Peťka v starom kočíku, keď má aj nový.
Keď lekár uvidel môj zlý stav, začal sa smiať aj so sestričkou. Ledva som vypovedala že mi je zle, že sa nedokážem ani nadýchnuť. V tej chvíli obaja zvážneli a pichli mi injekciu do nohy a celý krk mi prepichli až ku ďasnám. Neobyčajná bolesť ma v tej chvíli zaplavila, ale len na chvíľku. Dostala som aj jeden a pol tabletky. Len troštilinku sa mi uľavilo, teda skoro vôbec. Zle sa mi dýchalo až do konca môjho sna. Keď som sa vrátila k mojej vnučke, hrala sa s deťmi. Vnímala som takú lásku, úplne sa ma dotýkala. To syn sa postavil aby objal svojho otca. Otec s neobyčajnou láskou a nehou hovoril k svojmu synovi.
Bol to sen plný lásky. Neviem a nechápem prečo som nemohla dýchať. V tom sne som vedela, že zomieram telesne, lebo verím, že moju dušu Pán Ježiš Kristus oživí a budem prebývať blízko Jeho slávy! Bol neprehliadnuteľný cit otca k synovi a naopak. Syn mal pätnásť rokov, samozrejme v tom sne. Napadlo mi, že v tom sne bol Pán Ježiš so svojim Otcom Nebeským. Lebo toľko lásky až citeľnej, u človeka nie je. Syn mal pätnásť rokov a oddychoval. Ale aj Pán Ježiš kým žil na zemi a bol jedným z nás, hoci nie úplne, musel oddychovať. Pán Ježiš spal keď sa plavil na mori so svojimi učeníkmi a strhla sa búrka. Učeníci Pána zobudili, lebo sa obávali o svoj život.
V októbri minulého roku, Pán svietil u nás doma. Pred včerom bol Pán znova u nás. Jeho svetlo svietilo v tme a ja som si myslela, že manžel zabudol svetlo zhasnúť, či skôr, opravilo sa samé lebo je pokazené. Dosť na tom, že znova som si ľahla spať a povedala som si, že len na chvíľočku a ja neviem prečo keď bol čas vstávania. Ale keď som vstávala o pol hodinu, svetlo bolo preč. Až potom som pochopila čo sa vlastne stalo. Myslím si, že vôbec nie som pripravená ísť k Pánovi a On mi to už dva razy ukázal. Neviem prečo som taká veľmi unavená ako už veľmi dávno som nebola. Nikdy mi nerobilo problém vstať a ísť, v poslednej dobe ale mám problém vstať aj do práce.
Pán bol pri mne s Jeho slávou dva razy, prvýkrát mi pred Jeho svetlom dal neobyčajný sen, po akom túži mnoho kresťanov. Ten ale ostane medzi mnou a mojim Pánom. Pýtam sa Pána, prečo som taká slabá? V tom sne potrebujem pomoc, ale aj v skutočnosti ju potrebujem. Potrebujem sa stretávať s inými kresťanmi, ktorí majú Božieho Ducha a milujú Pána Ježiša. Sám Pán mi to zjavil presne pred jedným rokom. Rok sa naplnil a Pán mi dal súrodencov v Kristu Ježiši. Bol to Pán, to On viedol moju ruku a On klikol tam, kde vedel že ich nájdem. Lebo sme všetci Jeho údmi a tvoríme chrám Pána Ježiša Krista.
Verím, že v nedeľu sa s nimi stretnem a spoznáme sa tak, ako nám Pán povedal. Vidieť moju vnučku v starom kočíku, myslím si, nemusí to byť pravda, Peťka pozná Pána Ježiša, ale ide podľa svojej mamy a druhej babky, učí sa naučené modlitby tak, ako jej rodičia. Verím, že keď podrastie, Pán ju vytrhne z tejto bludnej cesty a povedie ju po novej, úzkej ceste tej, ktorá jediná vedie k Nemu. Lebo široká a priestranná cesta vedie do zahynutia a mnoho ľudí kráča po nej, nemá nič spoločné s Pánom Ježišom. Tak Pán mi znova pomohol a verím, že vďaka Nemu sa konečne postavím na nohy. Mám trému pred novými súrodencami, neviem, ako ma prijmú medzi seba. Poslali mi adresu. Tak asi jednoducho vojdem dverami a poviem: Milujem Pána Ježiša Krista a túžim sa stretávať s vami.

Vysloboď ma!

11. února 2016 v 18:54 | Reginahv



Pane, zmätok v mojej duši pretrváva,
som slabá, úbohá a sama...
Do Tvojich Svätých rúk sa odovzdávam,
nikdy prosím, neodíď odo mňa!

Viem, Ty bol si tu a ja som spala-
únava moje telo úplne ovládala,
moje oči sa lepili a chceli spať,
hoci duša volala: Láska moja, prosím, vysloboď ma!

Obijmi ma celú, ak Ty Pane chceš,
moje myšlienky k dokonalosti doveď.
Vysloboď ma z puta slabosti,
lebo už nevládzem- túžim sa pôstiť.

Pane, čo mám učiniť ak Ti nerozumiem?
Túžim plniť Tvoju vôľu aj želanie.
Slzy sa nechcú zastaviť vôbec,
chodím po meste a plačem a plačem...

Milujem Ťa, Všemohúci Bože!
Prosím, odpovedz ak chceš,
Lebo strácam nádej,
veľmi túžim ostávať v Tebe!

Ty zjavil si mi Tvoju lásku,
viem, že si Kráľom zemi a aj nebies.
Moje srdce od zúfania praskne,
prosím, objím ma ešte dnes.

Žalmy a básne

10. února 2016 v 20:37 | Reginahv



Žalmy sú súčasťou Biblie. Vyjadrujú momentálny stav oného človeka. Ak milujem Pána Ježiša Krista, dotýkajú sa vnútra môjho srdca. Niektoré vyjadrujú bolesť človeka, vtedy človek volá na milovaného Kráľa všetkých kráľov, lebo túžba spoliehať sa na Boha má byť každému prirodzená. Iné žalmy chvália a vyvyšujú Boha až nad nebesá. V iných je prosba o pomoc. Všetky ale volajú k Bohu, Otcovi nebies a Pánovi Ježišovi Kristovi. V starých žalmoch k Hospodinovi.
Z Biblie poznáme žalmy Šalamúnove, žalmy Kórachovcov, Asáfov a nesmiem zabudnúť ani na prekrásne žalmy Dávidove. Dovolím si sem napísať jeden z nich.

Ó Hospodine, Pane náš,
aké je slávne Tvoje meno na celej zemi!
Velebu svoju rozprestrel si nad nebesá.
Z úst detí a tých, čo sú pri prsiach, si pevnosť založil
proti svojim protivníkom,
aby si umlčal nepriateľa i pomstiteľa.
Keď hľadím na Tvoje nebesá, na dielo Tvojich prstov,
na mesiac a hviezdy, ktoré si upevnil:
Čo je človek, že naň pamätáš?
A čo syn človečí že sa ho ujímaš?
O niečo menším si ho urobil od božských bytostí,
slávou a dôstojnosťou si ho ovenčil.
Urobil si ho pánom nad dielom svojich rúk,
položil si mu všetko pod nohy.
Všetky ovce, i voly, aj poľnú zver,
nebeské vtáctvo, morské ryby,
i to, čo chodí morskými cestami.
Ó Hospodine, Pane náš,
aké je slávne Tvoje meno na celej zemi!

Myslím si, že sám Boh dáva človeku túžbu Ho chváliť, oslavovať a velebiť. Veď nás tak miluje, že On sám sa odovzdal do rúk svojim katom, aby zachránil všetkých tých, ktorí majú otvorené srdce pre Neho. V myšlienkach túžiš byť neustále s Pánom a vnímaš objatie Jeho Ducha, alebo odrazu túžiš pokľaknúť a rozjímať s milovaným Kristom. Boh pre mnoho lásky dá ti na tvoje pery báseň, či žalm. Aj dnes sú medzi nami mnohí, ktorí milujú Pána a píšu s Ním nádheré žalmy plné lásky.
Písať pre Pána Ježiša Krista a chválami a velebou sa Ho dotýkať, vnímať Jeho objatie, splývať spolu s Ním. Veď Pán nám dáva aj radosť do srdca a aj lásku, dokonca aj súženie. Aj za smútok a zlé dni túžim Mu ďakovať. Boh je nádherný a milosť dáva všetkým tým, ktorí túžia s Pánom Ježišom splývať tak, ako Otec nebeský so Synom a s Duchom Svätým. Jedine ak túžiš Pána milovať a otvoríš si k Nemu srdce, len vtedy môžeš pochopiť silu lásky Kristovej. Radovať sa z Neho, nášho Boha, lebo Otec nebeský odovzdal všetku moc a vládu svojmu Synovi, Ježišovi Kristovi.
Všetko krásne je od Boha. Všetky skutky, ba aj žalmy a či básne písané sú s Duchom Božím. Samozrejme, niektoré sa píšu aj vo vlastnej sile a to je poznať tak, že nedokážeš napísať ani pár riadkov. Písať Pánovi báseň a či žalm upokojuje moje srdce a aj moju dušu.

Pane, preveď ma znova údolím lásky
a nenechaj ma len tak, bokom stáť.
Ukáž mi všetky nebeské obrázky,
v srdci mi prosím, svetlo zažni.
Nech všetci hľadajú Tvoju tvár!
Aby sila lásky v ich srdci
oltár budovala.
Ty prebývať chceš v nich,
v synoch ľudských, ba aj v dcérach,
takto to má byť,
lebo srdce človeka je Tvoj chrám.

Je veľmi smutné, že v dnešných časoch ľudia oslavujú nie svojho Stvoriteľa a Boha, ale oslavujeme sa navzájom, všetci ľudia. Ak by náš Pán chcel, v okamihu je po nás. Ale On nám zhovieva a pre Jeho lásku k nám nám dáva ešte trocha času. Čas na otvorenie sŕdc a myšlienok. Pán obdarí Jeho Duchom každého, kto Ho prijíma. Pán nám dáva Jeho lásku. Bez Neho by sme neexistovali ani my, ani zvieratá, ani lesy, nič. Nebol by ani vesmír.
Raz, keď som sedela na lavičke a doslovne som sa potila od túžby napísať Pánovi nejakú báseň, nič mi nenapadlo, len samé prázdne slová. Vtom sa roztrhi mraky na oblohe a slnko sa ma neobyčajne dotýkalo. Ja som ale vedela, že je to Pán Ježiš. Vtedy som napísala jedným ťahom štyri básne a tu je jedna z nich.

Ó, zasvieť slniečko!
Boh ma miluje a fúka mi na rany,
na dušu moju boľavú,
poslal mi pozdrav z nebies!
Ó zafúkaj vetrík a odnes správu drahému Bohu hneď!
Povedz, že Ho nesmierne milujem
a veľmi dúfam v Božiu lásku.
Tak zasvieť ešte teplé slniečko,
zohrej mi všetky moje údy od Boha drahého,
nech sa môžem spoliehať každý deň na Neho.
Na krásneho nášho Pána,
tak fúkaj vetrík a odnes správu
milému Bohu do nebies!

Jednu nočnú službu som mala túžbu znova písať Pánovi, ale Pán mi znova viedol moju ruku a na druhý deň som žasla, čo mi Pán dal napísať...

Na oblohe hviezdy žiaria a nočná obloha je krásna.
Pre mňa prichádzaš Pane a ja som nesmierne šťastná.
Srdce mi nezvyčajne búši, čo nájdeš Pane v mojej duši?
Bude stačiť láska?
Lebo tá Tvoja moju dušu pohládza.
Slzy nezastavím na tvári mojej, ale nech si tečú.
Pri srdci mi je úzko, veľmi Ťa milujem.
Si nádherný Bože a ja sa nedokážem dívať do tváre Tvojej.
Som Tvoja nevesta a Ty si môj Ženích.
Hviezdy na oblohe žiaria,
Pane, si moja najväčšia láska!

Keď mi Pán Ježiš zjavil Jeho lásku, a pocit, že Jediný Skutočný Otec je Ten, v nebesiach, že je nám Stvoriteľom a Bohom, moje pero napísalo:

Ako Ťa môžem nemilovať?
Veď Ty si môj Boh a stvoril si ma.
Tak mocným slovom učinil si všetko vôkol,
tak mocnou láskou nás miluješ.
Otče, Ty nám dávaš zmysel a nádej,
všetko navôkol len kvôli Tvojmu dychu žije.
Ty si môj Otec a Boh!

Túžim sa Pánovi Ježišovi Kristovi vyznávať aj takýmto spôsobom. Niekto namietol že je to nič. Ale ja vnímam a viem, že pri písaní ma objíma Duch Pánov a to je nádherné. Milujem Pána, On ma miloval prvý. Budem Ho velebiť a chváliť, túžim veriť, že na celé veky. Pozdravujem všetkých, ktorí si to prečítali.