Boh a my

Sobota v 14:06 | Reginahv



V Novom Zákone farizeji a zákonníci ustavične striehli na to, čo Pán Ježiš Kristus urobí, hlavne v sobotu, keďže sobotný deň mali zasvätený Bohu- Hospodinovi a to pôstom, modlitbami a vtedy nik nepracoval, ani otroci v službách pánov. Robili to hlavne preto, aby Pána mohli obžalovať, pretože boli plní závisti a pokrytectva. No verím, že ani v dnešnej dobe by to nebolo inak, keďže zlo v nás stále panuje. Farizeji v Novom Zákone boli Pánovi protivníci. Zákonníci vlastne sú tiež Pánovi protivníci, zachovávajú alebo skôr držia sa Starého Zákona, kde uznávajú až podnes Mojžiša. Židia totiž stále čakajú na to, že Mesiáš ešte len príde. Nechcú veriť, lebo im Boh zaslepil oči, pretože neuverili v Syna Božieho, že Mesiáš- Spasiteľ tu už bol. Veď skutky, ktoré činil, nikdy nijaký človek nedokázal nikdy učiniť.

Vtedy hovoril Ježiš zástupom a svojim učeníkom: Na stolicu Mojžišovu posadili sa zákonníci a farizeji. Čokoľvek by vám hovorili, konajte a zachovávajte, ale podľa ich skutkov nerobte, lebo hovoria a nekonajú, zväzujú ťažké bremená a nakladajú ľuďom na plecia, ale sami nechcú ich pohnúť ani prstom. A všetky svoje skutky konajú, aby ich ľudia videli. Širšími si robia modlitebné remienky a zväčšujú strapce na rúchu, obľubujú si predné miesta na hostinách, prvé miesta v synagógach, pozdravy na námestiach, a to, keď im ľudia hovoria: Majster! Vy si však nedajte hovoriť: Majster! Lebo jeden je váš Majster a vy všetci ste bratia. A nikomu na zemi nehovorte: Otec! Lebo jeden je váš Otec, ten nebeský. A nedávajte si hovoriť: Vodcovia! Lebo jeden je váš Vodca a to je Kristus.
/Evanjelium podľa Matúša, 23: 1-10/

Cez všetky štyri evanjeliá boli farizeji, zákonníci proti Pánovi a keď len mohli, neustále Mu protirečili. Raz Pána obvinili, že jedáva s colníkmi a hriešnikmi. Stalo sa to v dome Léviho, syna Alfeovho. Vtedy odpovedal Pán:

Nepotrebujú lekára zdraví, ale chorí. Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnych.
/Evanjelium podľa Marka, 2: 17/

V posledných časoch, je veľa zákonníkov, farizejov, ktorí by najradšej Božie dieťa niekam zavreli a vymyli mu mozog. Prepáčte, viem že človek za to nemôže, lebo ak je vedený tým zlým, ak nie je schopný posudzovať čo je od Krista a čo nie je, teda ak je telesný a niet v ňom nijakého svetla, ak odmieta aj to, aby sa pýtal Pána Ježiša, v zlosti je schopný pourážať, vyhrážať sa, súdiť, tak čo tu platí? Žehnám všetkým takýmto ľuďom, ktorí ma nenávidia preto, lebo nechcem počúvať ľudské učenie, ale túžim po Ježišovi a Jeho Slove, ktoré ma posilňuje a sýti v každom čase. Verím, že aj bude. Koľkí sa pokladajú sa "dobrých" a "spravodlivých"! Nechápete, že to tak nie je? My sa s hriechom už narodíme. Každý jeden človek potrebuje prísť k Ježišovi Kristovi, nech je aj najvyšší pre ľudí na zemi! Aj sám veľapoštolský kňaz! Každý jeden človek. Kto toto pochopí, vďaka Bohu. Bohu sláva na veky- vekov!

Zákonníci sa riadia Zákonom a podľa Zákona budú súdení. Chyba je ale v tom, že Zákon nikto z ľudí nedokázal a ani nedokáže nikto nikdy dodržať, dokázal to Pán Ježiš, ale On nie je človekom. Človek už na svet prichádza zlý a sebecký. Ako potom bude Boh súdiť tento svet? Prečo sa potom hovorí, že Ježiš Kristus je Spasiteľ všetkých duší? V Novom Zákone sa apoštoli pomenovali kresťanmi a to platí až podnes a aj bude, kým Pán Ježiš nepríde po druhý krát na zem. Je pravdou, že kresťan už prišiel k Pánovi a má odpustené všetky hriechy. Ak kresťan vie, že mu Boh odpustil hriechy, nebude už viac súdený, ak poslúcha Krista. Ako môže byť presvedčený o odpustení hriechov? Jednoducho to prijal zjavením od Boha. A to je to, čo chcem napísať. Ten, kto uveril Pánovi Ježišovi že umrel na kríži aj za jeho hriechy, a učiní pokánie zo svojich hriechov, Boh mu do srdca pošle Ducha Svätého a človek sa znovu narodí z Boha- kresťan ktorý s láskou a radosťou túži nasledovať svojho Pána Ježiša Krista.
Kresťan je človek, ktorý miluje Boha, lebo ho Boh miloval Prvý. Nie každý, kto hovorí že je kresťan, ním aj skutočne je. Aj ak sa narodil do kresťanskej rodiny, nestáva sa automaticky kresťanom, ani ak ho v rannom detsve pokrstili, ani vtedy, ak tento človiečik navštevoval hodiny náboženstva, toto nie je cesta k Bohu. Ja sama som vyrastala v rodine, kde moja matka bola veriaca a dala ma aj pokrstiť, aj všetky veci okolo som absolvovala, ale musím napísať, Boha som nepoznala. Dnes som počula smiešnu vetu. Ak sa narodíš v garáži, nie je z teba automaticky auto. Jedine vierou v Ježiša Krista prichádzame k Bohu. Jedine tak, že uveríme celým srdcom, celou dušou, celou mysľou v Krista, a tak sa stane jedine vtedy, ak si človek uvedomí, že je zlý a hriešny a bez pomoci Spasiteľa a Boha nebude zachránený pred Božím hnevom. Nik sa nikdy neschová pred Mocným a Všemohúcim Bohom. Boh zostúpil z nebies v podobe Ježiša Krista a dal sa ukrižovať za mnohých, aby mohli žiť. Ježiš bol bez viny, už pred založením sveta existoval a prišiel zachrániť všetkých, ktorí uveria v Neho. Ktorí túžia po živote s Ním v nebesiach a túžia vidieť Jeho tvár. Túžia vidieť ako Boh svojim mocným Slovom činí všetko okolo nás. Veď všetko je od Neho, všetky veci aj živé stvorenia.
No žiaľ, aj v dnešných časoch existujú a snáď sa aj premnožilo mnoho zákonníkov a farizejov, ktorí si hovoria, že však oni sú dobrí a uctievajú falošných bohov. No ale obrazy a nemé sochy ešte nikoho nespasili, ani nikdy nespasia. Kto pozná Živého Boha nebude sa nikdy klaňať modlám! Je tu aj ďalšia vec, ktorú mi Pán ukázal dnes. Ak aj človek pozná Sväté písmo a celý život ho študuje, kým je v tom človeku hnev a posudzovanie, nerozumie tomu slovu, nie je znovuzrodený, lebo ak ho svedomie neupozorní, že tak sa nemá jednať ani s nepriateľom, ako potom? Litera samotná zabíja! Duch je Ten, ktorý oživuje!
Nikdy nikto kto sa spolieha na druhého, že mu vybaví tam hore očistu, pritom sám netúži poznať Živého Pána, nikdy nebude očistený od hriechov, pretože ešte kým má v sebe dušu, potrebuje prísť ku Ježišovi Kristovi. Ježiš Kristus je cesta k Bohu, On je tá Pravda, a On nám dáva život! Je bránou do nebies, je jediný Spasiteľ, Ježiš je vzkriesenie aj život, alfa aj omega a proste Ježiš je náš Pán a Boh. Ak niekto tvrdí, že miluje Boha, ale Ježiš je "len" Synom Božím, potom nevie o čom hovorí a v takom človeku vôbec nie je láska k Bohu. Otec a Syn sú jedno. Nemôže nik milovať Boha a o Synovi Ježišovi nechce počúvať nič. Taký človek nech nehovorí že je veriaci.
 

Večer

Středa v 21:35 | Regina.hv



Pane, ja som uverila že Ty si Kristus,
Ten, ktorý má znova prísť na zem.
Vo veľkej bázni Ťa čakám,
olejom radosti moje čelo pomaž,
lebo túžim počuť Tvoj hlas.
Moje srdce znova naplň Duchom Tvojim,
aby som mala dostatok lásky
keď prídeš...
Oživ moje suché kosti,
moju dušu prosím, občerstvuj!
Naplň celú moju nádobu,
lebo túžim nanovo vykročiť dopredu...
Veď Ty ma chceš viesť
a ja túžim kráčať za Tebou.
Už sa nechcem brániť,
lebo Ty si mi Láskou Jedinou!
Za Tebou plače moje srdce.
Po Tebe Bože túžim ako nikdy predtým,
tak prečo tu stojím a len tak čakám?
Ó, Láska moja, príď, tak príď!
Prosím, pomôž mi vykročiť!
Lebo len bezradne stojím
odpusť mi, ja sama neviem ísť...
Lebo Ťa v srdci nosím,
Ty Pane prebývaš vo mne
a bez Teba už nechcem
ďalej nikdy ísť.
Pane, nauč ma, ako mám žiť?
Ó, môj Svätý Bože,
už nechcem tu stáť a čakať.
Prosím, príjmi moje pozvanie,
lebo mi srdce puká.
Veľmi túžim sa Ti poddať
a na kolenách Ťa čakať.
Slzy radosti túžim plakať.
Príď, Pane Ježiši Kriste, príď!

Slová života

10. června 2018 v 18:14 | Reginahv



Slová, ktoré si mi Bože
do môjho srdca vpísal,
sú na život v nebi...
Bez tých slov,
nik nebude zachránený.
Tie slová z evanjelia
túžim povedať mnohým ľuďom.
Pomôž im Bože,
nech otvoria si celé srdce!
Nech uveria ako malé deti
veď v tých slovách
je život večný...
Rozhorli aj moje srdce!
Učiň ma svetlom pre ľudí,
veď láska z Teba Bože pramení.
Rozhorli srdcia mnohých ešte!
Veď Ty vieš,
kto kdesi v hĺbke srdca
po Tebe Pane túži.
Ty Pane vieš,
komu zasiať zrnko viery
a komu otvoriť myseľ a dušu.
Aby pravdou boli slová Ježiša
lebo On je život pre mnohých.

Lebo tak Boh miloval svet,
že Svojho Jednorodeného Syna dal,
aby nezahynul,
ale večný život mal každý,
kto verí v Neho.
Lebo neposlal Boh Syna na svet,
aby odsúdil svet,
ale aby ho spasil.
Kto verí v Neho, nebude súdený.
Kto neverí, už je odsúdený,
pretože neuveril v meno
jednorodeného Syna Božieho.
A v tom je súd,
že svetlo prišlo na svet,
ale ľudia väčšmi milovali tmu ako svetlo.
Lebo ich skutky boli zlé.
Každý totiž, kto zle robí,
nenávidí svetlo a nejde na svetlo,
aby jeho skutky nevyšli najavo.
Ale kto činí pravdu,
ide na svetlo,
aby jeho skutky boli zjavené,
pretože sú v Bohu konané.
/Evanjelium podľa Jána, 3:16-21/




Drahý Otče,
Slová lásky Ti túžim napísať,
slová prosby a všetko, čo chceš Ty.
Túžim Ťa osloviť vo veľkej bázni,
veď Ty si Jediný Živý Boh.
Slová modlitby prosím daj mi,
na pery moje ich polož.
Lebo ctím a vážim si Tvoje Sväté Meno.
Poveď ma skrze modlitby tak,
ako chceš Ty, môj Bože!
Prosím, moje srdce naplň Tvojou láskou,
nech žiari zo mňa Pán Ježiš!
Nech Jeho svetlo mnou prenikne,
lebo verím, že niet viac tmy vo mne.
Veď Ty ma napájaš vodou živou,
všetka moja túžba z Teba plynie.
Túžim Ťa prosiť o mojich synov,
ktorí stále blúdia v tme!
Požehnal si mi ich môj Bože,
vyučil si ma skrze nich láske.
Lebo tak srdce matky miluje
a bázeň má pred Bohom.
Veci denne rieši s Pánom Ježišom.
Prosím, vzhliadni k mojim dvom synom!
Otče Svätý, Ty vieš všetko...
Zasej zrnko viery do ich sŕdc,
nech z obrovskej lásky Božej sa rozplynú!
Veď Ty nás miluješ a požehnávaš,
dvoch synov si mi dal Ty!
Prosím, oživ srdcia mojim synom,
vodou živou ich napoj!
Vyuč ich len Tvojej pravde!
Vyuč ich múdrosti Tvojej---veď...

Počiatok múdrosti je bázeň pred Hospodinom,
poznať Najsvätejšieho je rozumnosť.
/Príslovia, 9:10/
 


Padá dážď...

3. června 2018 v 15:22 | Regina.hv



Z neba padá dážď,
blýska sa a hrmí.
Túžim ostať v bázni a pokoji,
túžim v tejto chvíli splynúť s Kristom.
Z neba padá láska Krista!
Mraky sa menia na lúče slnka,
tým som si istá...
Vo svojom srdci Ťa Pane vyvyšujem.
Na kolená pokľaknem
a lásku Ti vyznám.
Ešte ostaň môj Pane, neodíď,
v bázni sa k modlitbe chystám.
Túžim Ti povedať čo v srdci mám.
Túžim sa Tvojou láskou sýtiť!
Pokľaknem na kolená
a z mojich pier Ti modlitbu hovorím.
Pane, túžim pomôcť ešte mnohým,
len skrze Teba, Bože!
Požehnaj moje činy,
lebo ja sama nič nezmôžem.
Len Ty si môj Pán!
Tvojou krvou som čistá,
na mäsité dosky môjho srdca
si mi Bože zákony vpísal.
Požehnaný Boh a Pán!
Túžim vzývať Tvoje sväté meno.
Okno otváram dokorán a volám:
Príď, Pane Ježiši Kriste!
Naplň moje srdce Tvojou láskou,
nech naveky ostávam v Tebe,
lebo Ty si môj Boh a Pán...



V srdci mám túžbu
písať Ti Pane básne.
Ty si môj Boh
a ja mnoho krát žasnem.
Obdivujem Ťa môj Pane,
Tvoju nádhernú múdrosť,
Tvoje slová na večný život.
Tvoju lásku, ktorá nemá hraníc
a tou láskou,
si naplnil srdcia svätých.
Aby sme počúvali Teba,
aby sme ostávali v Tebe
a budeme žiť.
Aby sme bez Teba nečinili nič.
Lebo Ty si v mojom živote všetko,
si Ten najvyšší štít.
Si pevná skala a vodou živou
náše srdcia živíš.
Až k Tebe túžim prísť,
ja slzami pokropím Tvoje nohy!
Napoj moje srdce Tebou, lebo
Ty si mojou láskou preveľkou.
Srdce sa mi rozplýva radosťou.
Túžim Ťa poslúchať Pane,
Tvoje vzácne Slovo!
Lebo večný život plynie z Neho...



Radosťou veľkou ma kŕmiš, môj Pane!
Môj život a moje srdce
Ti je naveky odovzdané.
Moje pery Ťa budú chváliť
a oslavovať Tvoje Meno.
Budem Ťa zvelebovať a na uliciach
pokorne a v bázni spievať o Tvojej láske.
Budem hovoriť o dobrote Tvojej!
Chcem volať k pokore mnohých
a jasať radosťou ak prídu.
Tvojou láskou sa rozplývať...
Si mi veľmi vzácny, môj Pane,
ja pokorne Ťa budem čakať
lebo viem, že čoskoro prídeš.
Prosím, rozhorli moje srdce
skôr, ako prídeš...
Nasýť ma Tvojim Slovom,
túžim sa vrátiť k prvej láske!
Túžim žiť v bázni a v objatí
s Tvojim Svätým Duchom.
Túžim Ti odovzdať Pane všetko
moje telesné rúcho túžim zhodiť.
Nič nechcem na tomto svete,
túžim len oslavovať
môjho Pána naveky a večne...

Chodenie s Bohom

31. května 2018 v 12:42 | Reginahv



Chodiť s Bohom sa oplatí. Každý, kto príde ku Pánovi Ježišovi Kristovi, alebo ku komu príde On, náš Pán, prežije znovunarodenie z Boha. Boh miluje všetkých ľudí, aj tých, ktorí nechápu, prečo toto píšem. Stretnúť Pána v tomto živote je veľmi dôležité pre všetkých ľudí, ktorí chcú žiť vo večnosti. To znamená, žiť aj ak zomrieme, ale Pán nám dáva večný život v Ňom. Človek naplnený Duchom Krista má život večný v nebeskom kráľovstve. Prežiť tento nádherný zázrak zmení charakter človeka tak, že túžiš po Bohu celým srdcom, celou dušou a celou mysľou. Ježiš Kristus sa pre teba stane všetkým, ak Ho vyvýšiš nad veci, ktoré sú ti v tomto živote "zatiaľ" prednejšie. Boh sa preto nehnevá, ale je skutočne čas, aby si sa zobudil a dal priestor vo svojom srdci Bohu, lebo On na to čaká. Boh pre človeka už urobil všetko. Už nečakaj na žiadny zázrak. Lebo už to je nádhera, ak ťa Pán pokrstí Jeho Duchom a ty prežiješ niečo nádherne neopísateľné a zázračné. Boh vzal na seba podobu človeka a prišiel medzi nás. Pán Ježiš Kristus je Ten, skrze koho môžeš prísť k Otcovi Svätému. Hovoril: Kto vidí mňa, vidí Otca, ktorý je v nebesiach. Otec Svätý Pánovi odovzdal všetku moc do rúk a tak, nik nepríde k Otcovi, jedine skrze Ježiša Krista. Pán Ježiš sa narodil preto, aby naše hriechy vyniesol na kríž. Kto príde k Nemu, vezme svoj kríž a vzdá sa modiel na zemi, kto sa znovuzrodí z Neho a prežije pokánie, má život, ak bude Syna Božieho počúvať. Kto skutočne prežije znovunarodenie z Boha, raduje sa v srdci neopísateľnou radosťou. Ako sa toto môže stať? Vtedy, ak si do srdca pripustíš, že tvoje chovanie a myslenie nie je celkom správne a potrebuješ sa stretnúť s Pánom Ježišom, lebo On je Jediný Spasiteľ a naučí ťa správne žiť.
Chodiť s Bohom nie je ťažké, ak Ho poslúchaš od samého začiatku a ak sa skutočne obrátiš k Nemu celým svojim srdcom. Ak je kresťan chorý na duši, čo sme všetci a preto potrebujeme Krista, pre Neho nič nie je nemožné. Už je iná vec, ak sa ťažko vzdávaš modiel vo svojom živote, alebo sa zľakneš. Poznám človeka, ktorý túžil po Pánovi a potom sa stalo niečo, čo malo na človeka väčší vplyv ako Pán, ktorého tento človek zatiaľ nestihol poznať. Tento človek sa zľakol svojho partnera, keď mu začal nadávať: Zbláznil si sa? Už ti celkom šibe? Žiješ v stredoveku? No ten človek sa zľakol a radšej Pána už nespomenul doma. Proste, vzdal sa dobrovoľne večného života, vzdal sa Pána Ježiša Krista a Jeho lásky. Odmietol milosť Božiu a odmietol Spasiteľa a Kráľa všetkých kráľov ktorý je Večný a Jediný živý. Ale ešte stále sa môže obrátiť k Pánovi a prosiť Boha o odpustenie. Boh nás tak miluje a chce, aby naše hriechy boli odpustené. Verte mi, kto nepríde ku Pánovi Ježišovi osobne a sám, nebude žiť a hriech ostáva na ňom. Kresťan, ten skutočný kresťan, ktorý miluje Boha, odovzdá všetko do svätých rúk Kristových. Všetko bremeno Mu odovzdá, lebo Pán nám sľúbil že nás povedie a aj nás vedie, ak Ho počúvame a túžime sa vzdať všetkých vecí, ktoré nám bránia úplne byť blízko Krista Ježiša.
Osobne veľmi túžim kráčať podľa Jeho vôle a podobať sa Mu vo všetkom, byť ako bol On. Jediný Spravodlivý na zemi. Každá ľudská duša, ktorá sa k Nemu priblížila, túži po Ňom, po naplnení Duchom Svätým. Nik nemôže položiť iný základ ako je už položený a tým je: Ježiš Kristus. Skrze Krista je všetko čo je, čo bolo a aj čo bude. Boží chrám je telo Kristovo, ktoré rastie s počtom Ježišových učeníkov, ktorých vedie Sám Ježiš. Chrámy postavené ľudskými rukami sú nie chrámy tie, ktoré v dnešnej dobe Boh požehnal. Boh si stavia chrám On sám a tehly sú živí kresťania, ktorí Ho poslúchajú a milujú a ctia si svojho Boha. Kresťan je ten, ktorý miluje aj svojich súrodencov v Kristu a ak je zrelý v Kristovi, tak dokáže milovať aj nepriateľa. Svojho brata alebo sestru má za viac ako seba. To, čo stavia Boh, človek nikdy nesmie do toho zasahovať, ako to mnoho krát aj vidíme. Proste, kresťania radi vylučujú svojich bratov z cirkvi a tak maria Božie dielo. Nik nesmie búrať Boží chrám, len Boh! Kresťania sa majú spájať, aby dielo Krista rástlo, nie sa vylučovať z nejakých príčin. Veď do srdca človek človeku nevidí. Na to je Boh. Na konci pošle svojich anjelov a oddelia plevy od dobrej úrody. To, čo človek zaseje, nikdy nebude žať. Verím tak, že rúcať Boží chrám nesmie nijaký smrteľník ktorý žije na zemi. Toto právo má vždy Ježiš, nie my.
Niekedy kresťan, seba vôbec nevylučujem, je tak samoľúby, samospravodlivý, že si myslí že on vie a rozumie, ale ani jeden nič nevie, ak mu tak nedá Boh. Lebo ak by vedel, vedel by aj to, že posudzovanie je hriech. Človek sa nedokáže zbaviť myšlienky páčiť sa Bohu, zvlášť, keď sa znovu narodí z Boha a je dieťaťom Božím. Ale človek sa nemôže Bohu páčiť, pre hriechy v ňom. Bez Krista nikto nedokáže prísť k Bohu, vôbec nikto! Svojimi skutkami sa nemôžme Mu páčiť. Naše skutky sú nič, sú slabé. Len skutky konané s Bohom a v Bohu prinášajú ovocie Jeho Ducha. Človek nedokáže priniesť Bohu nič. Jedine samého seba, ak sa odovzdá Pánovi Ježišovi. Jedine ak sa celý odovzdávam svojmu Stvoriteľovi a Spasiteľovi a budem v Neho dúfať a dôverovať Mu. Ak Mu odovzdám seba samého s tým, aby ma uzdravil, lebo veľmi túžim k Nemu prísť. Preto sa túžim vzdať všetkých zlých žiadostí a všetkých ohavných skutkov. Mnohí povedia: Dnes som urobil dobrú vec. Alebo: Dnes som pekne kázal o Kristovi a ešte ďalšie veci. Napríklad: Choval som sa dobre. Ale kresťan bez Pána Ježiša nič nevie sám činiť, vôbec nič. Kresťan nepovie: Zajtra pôjdem tam a tam... Skutočný kresťan povie: Zajtra, ak Pán dá, potom pôjdem tam a tam...Nijaké skutkárčenie, lebo to sú skutky konané bez Boha a nazývajú sa mŕtve skutky. Nikomu neprinášajú život ktorý je v Ježišovi Kristovi. Také skutky nemajú zmysel. Jedine skutky konané s Bohom a v Bohu sú na život a prinášajú veľkú radosť do srdca človeka. Dnes, žiaľ, je mnoho ľudí, ktorí pokladajú Boha za akúsi bájku, za niečo, čo už bolo a nikdy sa to nevráti. Nový Zákon pre mnohých je nepodstatný.
To je silné a nechcem na to ani myslieť. Mám pred Bohom veľkú bázeň a viem, že je Skutočný a Živý. Boh nie je bájka a ani nijaký dedko na oblohe. Boh je všemohúci a mocný. Biblia píše, že Boh je hrozný a oheň Ho predchádza. Vráti sa v podobe Ježiša Krista a každému oplatí podľa toho, ako žil, aký bol k ľuďom. Či miloval Boha a blížneho. Všetci poznajú Boha, hoci to nechcú pripustiť. Poznajú Ho z toho, čo stvoril na zemi a aj vo vesmíre, predsa Ho človek dokáže úplne ignorovať hoci má Boha oslavovať, nerobí tak. Lebo mnohí ani počuť nechcú o Kristovi Ježišovi. Budú chváliť a oslavovať sa navzájom, ale reči o Pánovi nepokladajú za däležité. Uši ich svrbia, ak počujú o Ježišovi. Pritom On je živý Boh a chce každého hriešnika ospravedlniť kým je čas. Boh otvára náruč pretože ťa miluje. Tak zhruba som zhrnula ako prísť ku Ježišovi. Ver mi, ak k Nemu prídeš, On si ťa ďalej povedie Sám. Nepotrebuješ počuť od iných, ako Ho poslúchať, lebo Boh ti otvorí tvoj sluch srdca a vtedy uvidíš veci, ktoré si nevidel nikdy predtým a tvoje srdce naplní Boh radosťou.

Veriaci a neveriaci

23. května 2018 v 20:12 | Reginahv



Bolo by nádherné, ak by všetci moji blízky verili v Pána celým svojim srdcom. Všetci, ktorých poznám: moji synovia, nevesty, vnúčatá, priatelia, rodina, susedia...atď. No opak je pravdou. Všetci tvrdia jediné: ale my chodíme predsa do kostola, my sme veriaci! Alebo aj nehovoria nič. Pritom celý deň nik z nich nespomenie Pána a ak, tak v hrešení. Preto hovorím, nik, kto netúži po Pánovi Ježišovi Kristovi, po Jeho pokoji a láske, po Jeho uzdravovacej sile, nie je skutočný veriaci. Lebo Boha máme v srdci, nie len v mysli, čiže v rozume. Prepáčte, že znova píšem tie isté veci. Túžim, aby ste boli zachránení z budúceho ohňa a zasiahnutí Božou láskou. Viem, o čom píšem. Je to len sedem rokov od doby, keď som uverila v Boha celým svojim srdcom. To, čo sa deje potom, je nádherné. Nik neprichádza k Bohu, kým ho Otec nepritiahne. Ale ak niekto vôbec nemyslí na Spasiteľa a Jediného Boha, nikdy Ho nezasiahne Božia láska. Lebo Boh skúma srdce a aj ľadviny, pozná myšlienky ľudí. Verím, že Boh vie, kto túži po Ňom, nielen vo svojich myšlienkach, ale kto túži Pána aj zažívať každučký jeden deň.
Pozrite sa, aké je všetko krásne vo svete! Na obrovské moria, oceány, štíty hôr, na kvety, zvieratá, na človeka, ktorého Boh učinil na svoj obraz. Alebo snáď je tu niekto, kto pohŕda Božím dielom? Veď všetky veci sú od Neho. Uvedomme si zásadnú a neomylnú pravdu, ktorá pochádza tiež od Boha. Skrze Neho žijeme, dýchame a trváme. Všetky naše myšlienky, pohyby, rozhodovanie riadi Boh. Áno. Aj zlé veci dopustí na človeka, ale len preto, aby Ho človek hľadal, On sa dáva nájsť, Boh túži po svojom diele a my sme Jeho dielo. Kedysi dávno učinil človeka vládcom zeme. No človek nedokáže spravodlivo vládnuť tejto zemi, ak ho len nevedie Boh. Preto, lebo človek podľahol satanovmu šarmu, ktorý sľubuje pestrý život na zemi, človek odovzdal vládu diablovi. Lebo Kristus hovorí v evanjeliách, že sa nemôžme mať dobre aj na zemi a aj v nebi. No zdá sa, že každý sa chce mať dobre! Preto človek nekráča s Kristom, ale je oklamaný. Ak si niekto myslí, že v tomto svete mu nič nesmie chýbať a pripisuje to vôli Božej, je na veľkom omyle! Veď kresťan prichádza k Bohu cez mnohé súženia. No všade ti každý núka všetko, aby ti nijaká blbosť v tomto živote nechýbala.
V skutočnosti celá zem patrí Ježišovi Kristovi, no ešte neprišiel Jeho čas, aby si všetko vzal tak, ako Mu Otec zasľúbil. Lebo Jemu odovzdal všetko do Jeho Svätých rúk. Jedného dňa príde, to bude Jeho druhý príchod na zem, keď si vezme aj svoju cirkev, ako svoju nevestu. Vtedy mnohí budú veľmi plakať nad sebou, budú sa veľmi trápiť, že neposlúchli Ježišových svedkov, ktorí im svedčia o tom, že On je Skutočný a Živý Boh. Jediný. Nijaká modla sa Mu nikdy nemôže rovnať. Nijaká vyrezávaná a ani vytesaná z kameňa či uliata zo zlata. Veď čo je modla? Nepočuje ťa a ani nevidí, je nemá lebo ani nehovorí a ty sa k nej modlíš a vzdávaš modlám úctu, ktoré sú dielom ľudských rúk. Nie, mnohí nedokážu veriť, že Boh je Bohom živých ľudí! Po smrti sa postavíš rovno pred Boha- Živého! Nepostavíš sa pred nemé modly, tie nedokážu súdiť. Vlastne nič nedokážu.
V Biblii sa píše, ako má kresťan nasledovať Krista. Žiaľ, nepoznám "zatiaľ" nikoho, kto by šiel za Pánom bez toho, aby nepadal. To ale nevadí, lebo Duch Svätý v tvojom srdci ťa chce viesť. Ale Pán nás volá a hovorí, aby sme zapreli seba a tak Ho nasledovali. Toto je dosť ťažké hlavne v krajinách, kde máme dostatok všetkých vecí, ba aj potravín. Veď niektoré obchody vraj vyhadzujú potravíny na tony! Nič nám nechýba. Ale áno chýba. Slovensko aj ostatné krajiny potrebujú Spasiteľa Ježiša Krista. Všetci Boha potrebujeme, nie modly, ale Živého Boha! Najväčším nepriateľom človeka je jeho ja. Len ja, ja, ja. Ja si to musím kúpiť, ja to chcem a dosiahnem, ja sa postarám o to, aby...ja chcem byť sexi...Ja som predsa vzdelaná a emancipovaná,len ja... A tak je to dookola. Ja, ja a ešte raz ja!
Ak niekto trpí chorobou, ktorá sa volá egoizmus, je veľmi chorý. Odpustite mi, ale egoizmus je určitý druh pýchy a dnes sa veeeeľmi nosí. Boh sa pyšným protiví, ale pokorným dáva milosť. Nosí sa dnes vôbec ešte pokora, keď všetci, teda skoro všetci chcú z nejakého dôvodu z davu vynikať? Och, odpustite, kritizujem a posudzujem. No hľadám cestu aby ste pochopili, aký je pre človeka dôležitý Pán. On, Boh, šiel dobrovoľne na kríž za každého človeka, aby človek, ktorý túži po Bohu a skrze pokánie od Boha mohol žiť. Zmierte sa s Bohom, miluje vás. Ale prísť k Bohu je často cesta, ktorú mnohí nevedia nájsť. Prečo? Lebo život s Pánom nie je náboženstvo, ale skutočnosť. Každý človek sám musí prísť k Ježišovi, nik iný to za teba nevybaví. Nech ťa motivuje, že Božia láska je výnimočná a nijaká iná láska sa jej nemôže rovnať.
Verím, že človek zasiahnutý Božou láskou vníma v sebe akýsi pokoj. Napriek rôznym veciam, ktoré chápeme ako súženie, v mojej duši prebýva pokoj a radosť z Ježiša Krista, nášho Pána. Ak ten pokoj nevnímam, je dôležité sa o tom zveriť Bohu, lebo všetko v živote kresťana sa deje skrze toho, že nás Pán uzdravuje a to nás napĺňa radosťou. Pokoj súvisí so svätosťou. Boh chce mať uzdravených a svätých ľudí, zrelých znášať aj utrpenie. Ak kresťan je mnoho krát /myslím si, že to zatiaľ platí pre väčšinu z nás/ nepokojný a plačlivý, nemusí sa jednať vždy o pokánie, ale o akúsi sebaľútosť. Pritom sa môže jednať o veci, napríklad, sklamanie alebo závislosť na niekom alebo aj niečom. V každom prípade Pán Ježiš uzdravuje skľúčené a zranené srdcia a mnoho iných vecí, ktoré človek nedokáže "pustiť z ruky" a to znamená: vzdať sa vecí, na ktorých je moja osoba závislá a preto nedokážem sa pohnúť vpred. Ale máme predsa Pána, ktorý čaká na naše volanie, čaká aj na volanie tých, ktorí ešte neprišli k Nemu a neprežili skutočné pokánie od Boha.

Lebo tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho. Lebo neposlal Boh Syna na svet, aby odsúdil svet, ale aby ho spasil. Kto verí v Neho, nebude súdený, kto neverí, už je odsúdený, pretože neuveril v meno Jednorodeného Syna Božieho. A v tom je súd, že svetlo prišlo na svet, ale ľudia väčšmi milovali tmu ako svetlo, lebo ich skutky boli zlé. Každý totiž, kto zlé robí, nenávidí svetlo, a nejde na svetlo, aby jeho skutky nevyšli najavo. Ale kto činí pravdu, ide na svetlo, aby jeho skutky boli zjavené, pretože sú v Bohu konané.
/Evanjelium podľa Jána, 3,16-21/

Ísť ďalej

20. května 2018 v 11:50 | Reginahv



Chcela som pomáhať chorým a biednym,
a sama som ochorela biedou a chorobami.
Chcela som prinášať Krista k mnohým,
ich reakcia ma bolí v duši.
Chcela som lásku prinášať k ľuďom,
pritom viem, že jej sama nemám v srdci dosť...
Srdce bolesťou sa chveje
každý deň a aj každú noc.
Túžim byť dobrá k ľuďom,
a predsa nie som dosť.
Túžim Ťa poslúchať Pane,
ale ovocie Tvojho Ducha mi nie je dané.
Som slabá vo svojom chcení,
v túžbe, ak ju v lásku nezmením.
Bolesťou sa zmietam každý deň,
no zbytočne nariekam,
ja sama nič nikdy nezmením.
Som ako para, ako suchý kvet,
keď lístie aj kvetie oprší a je preč...
V súžení som sama,
nespím, bdiem až do rána.
Bolesť moje telo premáha,
volám Bože celý deň na Teba:
Neopúšťaj ma, veľmi Ťa prosím!
Nechcem sa Ti vzpierať
a predsa tak robím.
Príď Pane Ježiši Kriste,
len Ty ma poveď ďalej...
Naplň moje srdce Tvojou láskou,
Tvojim Svätým Duchom ma prosím naplň...
Z okna sa dívam na nebo,
vo veľkej bázni Ťa čakám.
Moje myšlienky patria len Tebe,
a z hĺbky svojho srdca znova volám:
"Prosím, príď, Pane Ježiši Kriste!"
Ja vzývam Tvoje Sväté Meno!
Pokorou a láskou túžim oplývať.
Tvoja moc a Tvoja sláva nikdy neprestane!
Človek ak túži po Bohu
na Ňom závislý je.
Skrze Teba vidím a aj počujem.
Ty si mi otvoril celé srdce,
veľmi Ti za to ďakujem!
Prosím, osvieť celú moju dušu,
lebo Ťa Bože milujem.
Poveď ma súžením,
poveď ma v radosti,
pomaž moje čelo olejom spravodlivosti,
túžim ísť tam, kde budeš Ty...
Milovaný Pán Ježiš!

Pokoj v duši

9. května 2018 v 16:22 | Regina.hv



Modlitba k Bohu prináša neobyčajný pokoj do duši, ak sa človek modlí k Otcovi Svätému v duchu a pravde. Je to podľa mňa stretnutie s Bohom, lebo máš v srdci Božieho Ducha, pri modlitbe Ho vnímaš naplno. Niekedy ti dá Otec nebeský neobyčajnú radosť a niekedy sa ti slzy valia tak, že by si mohol naplniť aj malú rieku. Túžba splývať s Pánom je v tebe, lebo Boh vypočúva modlitby, ak nie sú zamerané na moje pohodlie, alebo na nezmyselné požiadavky. Ale modlitby ktoré prežívaš s úprimným srdcom, keď prosíš za blízkych, alebo prosíš za svoje deti, či manžela/manželku/, či prosíš za niekoho kto potrebuje pomôcť, kresťan kdesi v srdci vie, že ak verí celým srdcom vo vypočúté modlitby, Boh ich na sto percent vypočuje. Nevypočuté modlitby ale naznačujú, že problém je mnoho krát v nás, lebo nedôverujeme Bohu a nedokážeme si predstaviť, že by nás mohol Otec nebeský počuť a splniť náš sen. Pri modlitbe, ak je skutočne v nej láska k Bohu a k blížnemu, tvoja duša túži chváliť Boha a spievať Mu chvály, písať Pánovi básne plné lásky, hoc nikdy nedokážeš vystihnúť ľudskou rečou tú Jeho lásku a dobrotu Všemohúceho Stvoriteľa.
Úplné naplnenie Jeho Duchom v srdci človeka, je veľká radosť a oslava Boha. Pán Ježiš Kristus ma naplnil Jeho Duchom po troch mesiacoch pokánia a túžby po Ňom. Vtedy sa udialo toľko nádherných vecí, ktorými sa oslávil Boh, že mojou nekonečnou túžbou bolo, aby všetci, úplne všetci Pána Ježiša poznali, veď On sa dáva nájsť, je Skutočný a Živý! A tak som hoci s malou dušičkou, začala hovoriť svedectvo o tom, ako sa mi dal spoznať Pán Ježiš. Myslela som si, že ak sa mi dal spoznať po troch mesiacoch pokánia, všetci začnú hľadať Pána v pokání volať na Neho. Vôbec som nechápala postoje ľudí, ktorí mi neverili ani jedno slovo. Dokonca moje vlastné deti pochybujú, hoci ma poznajú už dosť rokov. Lebo ak by nepochybovali, nie je možné, že by Pán nevidel ich túžbu po Ňom. Už dávno by sa im dal spoznať, lebo sa tak oslavuje. Duša človeka s Bohom, v Jeho prítomnosti je vrcholne šťastná. Niet väčšej lásky ako tej, ktorú ti dáva Pán Ježiš. Žiaľ, pred Pánom pri znovuzrodení som nebola pokorná, vôbec som si neuvedomovala naplno aký veľký zázrak Boh učinil, keď mi daroval milosť. Vtedy som bola v radosti úplne bez seba. Myslela som si, že Pán Ježiš Kristus preto, aká som mi daroval milosť. No viem, že to nie je tak. Boh miluje úplne všetkých ľudí, ale zhovieva, aby Ho hľadali, veď On sa dáva nájsť. Bez Božieho Ducha v srdci, nik neuzrie Boha. Milosť dáva Otec preto, lebo človek celým srdcom uverí v Pána Ježiša Krista a Pán človeku otvorí svedomie. Lebo viera v Boha je z počutia Božieho Slova.
Aj ak som si myslela, že viem čo je láska, ešte vždy neviem. Lebo láska je trpezlivá a ja nie som. Láska je dobrotivá a ja som od dobrotivosti vzdialená. Láska sa nenadúva, nie je sebecká a nie je neslušná.Ešte stále som vzdialená od takej krásy. Veľmi túžim žiť podľa Boha, avšak stále zlyhávam. Lásku nepociťujeme len vo svojich slovách, ale v úplnej oddanosti Pánovi Ježišovi Kristovi. Pri znovuzrodení táto obrovská láska Božia ma naplnila až po okraj. Žiaľ, vtedy som nič nechápala a pritom stačilo ostávať v Kristovi a Jeho, len Jeho sa pýtať: Pane, čo mám robiť? Až o dosť pozdejšie mi Pán ukázal skrze jednu knihu, že Ho mám prosiť o to, aby sa mi dal spoznávať. Vtedy mi začal Boh otvárať oči a ja žasnem nad Božou láskou a Jeho múdrosťou. Vtedy som začala vnímať, aký je Boh mocný a ja som spoznala bázeň pred Bohom. Prešla som púšťou nie jeden krát a mnoho razy som v púšti blúdila, mnoho razy som spadla a Pán ma pozdvihol a vrátil na úzku cestu. Koľko sĺz som vyplakala, kým som spoznala ako túžim veľmi po tom, aby ma Pán Ježiš úplne uzdravil v mojom vnútri. Lebo stále nie som zdravá tak, ako Boh chce.
Pán je moje Všetko. Je najvzácnejšia perla v mojom srdci. Našla som ju, alebo skôr, Pán našiel mňa a ja všetko chcem predať, aby som mala tú drahocennú perlu v srdci. Nikdy nechcem o ňu prísť. Nechcem sa vzpierať Bohu a predsa...Včera som našla starý zvitok papiera a páči sa mi. Je na ňom napísané: Ak v človeku neprebýva Duch Boží, skutky človeka akokoľvek dobré sa môžu javiť svetu ako príkladné, ale nie sú. Sú to mŕtve skutky, konané bez Boha. Týmto sa nechcem nikoho dotknúť, popravde stále dúfam, že mnohí začnú hľadať Krista aj na základe môjho písania o Ňom. Ak máš túžbu Ho spoznať, Toho Svätého a Zvrchovaného, ktorý zomrel aj za tvoje hriechy, aby ty si mohol žiť, ak máš hlad a smäd po Ježišovi silný a túžiš sa Ním sýtiť, jeden deň vytryskne z tvojho vnútra láska Krista Ježiša, nášho Boha a Pána. Pán túži po nás, od nás očakáva len to, aby nás viedol On, nepotrebuje naše služby, ale miluje nás. My nevieme slúžiť Bohu, preto nás chce On viesť. Vtedy prinášame ovocie Jeho Ducha, keď skutky konané sú konané v Bohu. Pán chce od nás, aby sme všetky starosti ktoré nás trápia, odovzdali Jemu. Celé bremeno starostí očakáva že odovzdáme Ježišovi. Neržme silou mocou nič, čo nám bráni prísť k Nemu.
Teda vlastne, ak sa niekto znovunarodí z Boha, je dieťa v Kristovi a Pán si to dieťa chce vychovávať. Aj ak máš päťdesiat rokov a sa znovunarodíš z Boha, tiež si dieťaťom v Kristu, ktoré Boh povedie podľa Jeho vôle, samozrejme, ak Mu to dovolíme. Alebo, kým nezačneme "mudrovať nad Božími vecami". Lebo ak sa cítime byť múdri, nepotrebujeme Pána. Múdry je len Boh. Samozrejme kto prosí o Božiu múdrosť, dostáva sa mu vtedy, ak poslúcha Ježiša Krista. Lebo ak si niekto myslí, že je múdry, odmieta Boha.Preto odovzdajme všetko Jemu, Ktorý nás vykúpil Jeho vzácnou krvou a očistil nás od hriechov, ktoré nás tlačili a nedali nám ani dýchať. Pán Ježiš Kristus nás oslobodil od mnohých vecí a ešte aj chce miesto nás pracovať. Jemu patríme, Jeho sme! On vložil do môjho srdca Jeho Ducha a nepočíta moje skutky, ale tie Jeho. Tým sa Boh oslavuje. Vždy je to sláva Božia, nikdy nie ľudská. Jemu sláva a chvála na veky vekov!

Viera alebo neviera

2. května 2018 v 4:43 | Reginahv



Keď sa hovorí: Dnes, ak počujete Jeho /Boží/hlas,
nezatvrdzujte si srdcia ako pri /onom/ roztrpčení.
Kto to ozaj boli čo počuli a roztrpčovali sa?
Či nie všetci, ktorí vyšli z Egypta pod Mojžišom?
A na koho zanevrel na štyridsať rokov?
Či nie na tých, čo zhrešili a ich telá padli na púšti?
A komu prisahal, že nevojde do Jeho odpočinku?
Či nie tým, ktorí neposlúchali?
A tak vidíme, že nemohli vojsť pre neveru./List Židom, 3:15-19/

Človek, ktorý verí, že Pán Ježiš Kristus vyniesol na kríž hriechy ľudstva, aby sme mali život v nebeskom kráľovstve, v bázni túži poslúchať Pána celým srdcom. Lebo kto Pána neposlúcha, nemá život a hnev Boží ostáva na ňom. Dnes si človek myslí, že ak navonok žije poriadne, nemá hriechu. Je mnoho takýchto oklamaných ľudí, ktorí trpia samospravodlivosťou. Prísť k Bohu a znovu sa narodiť z Boha, prežiť skutočné pokánie, ktoré zmení tvoj život a tvoje správanie, je na život v nebi. Pokánie dáva Boh, ktorý ak otvorí tvoje svedomie, zúfalo voláš k Nemu aby ti odpustil. Dnešný človek nehľadá Živého Boha a ani nechce veľmi počuť o svojich hriechoch. Lebo sa cíti byť čistý, v pravde a navyše aj múdry. Ak mu svedčím o Bohu, odvráti sa od teba a povie, že si zblúdil ty, nie on. On sa cíti ukrivdený tvojimi rečami. Ak si naopak skrze pokánie uvedomuješ svoju hriešnu podstatu a veríš, že Kristus umrel aj za tvoje hriechy, budeš žiť. Lebo kto je vo svete dobrý a kto je múdry tak, aby nepotreboval Spasiteľa Ježiša Krista?
Kde sa berie v človeku tá odvaha tvrdiť o sebe že nemá hriech? Ak Boh hovorí o všetkých ľuďoch že sme zlí a hriešny, potom sme úplne všetci zlí a aj hriešnici. Lebo kto sa odváži odporovať Všemohúcemu Bohu, ktorý stvoril nebesá a zem Mu je podnožou? Bohu, ktorý drží svojim mocným Slovom pri živote všetko, skrze ktorého je všetko a bez Neho nie je nič? Komu sa dal poznať Skutočný Boh, vie že je pred Ním maličký, možno menší ako ten najmenší mravček. Človek, ktorý nevyznáva Pána Ježiša Krista, zahynie. Lebo nebolo dané iné meno na zemi, skrze ktorého by si žil naveky. Život nie je ani v rozličných bôžikoch, ktoré ľudia uctievajú miesto Boha. Ak v tom nevidia nič zlé, potom sú oklamaní satanom, pretože Živý Boh je Skutočný. On počuje a vidí. Skúmať vo svojom srdci a hľadať pravdu, nežiť svoj život podľa tradícií, ale prísť k Ježišovi Kristovi, je pre každého človeka najviac dôležité. Lebo vtedy bude živý aj ak umrie.
Pokora pred Bohom, ale aj pred blížnym, je Bohu milá, nie pýcha a nie samospravodlivosť. Mnohí ľudia si zapchávajú svoje svrbľavé uši a nechcú počuť nič. Je to im na škodu, lebo odmietli Živého Boha. Nechcú Ho vo svojom živote. Ale ak ti niekto tvrdí, že my, ľudia sa máme mať len dobre a mať dostatok všetkého vo svojom živote, tak si počul falošné evanjelium od falošných prorokov. Pán Ježiš Kristus nemusel byť chudobný. Mohol sa prechádzať medzi ľuďmi v zlatých šatách, veď Otec by Mu to všetko dal! Ale On schudobnel pre nás, aby sme my zbohatli v Ňom a tak mali život v nebeskom kráľovstve. Zbohatli duchom, lebo za peniaze si nikto nekúpi od Boha Jeho Ducha. Duch Svätý je daný pokorným a milujúcim Boha Ježiša Krista. Kto nemá Syna, nemá ani Otca. Pán bol bohatý vo svojich skutkoch, ktorými oslavoval svojho Otca, ktorý bol v Ňom.
Svet nevidí komu bol daný Duch Boží. Ale všetci, ktorí sa znovuzrodili z Boha to vedia. Pretože je v nich Duch Kristov Ježišov, ktorý je spoločný vo všetkých znovu narodených a mení ich charaktery tak, aby vošli cez Syna k Otcovi. V Božích deťoch je spoločný Duch Boží. Preto mnohí synovia a dcéry, ktorým Boh naplnil srdcia Jeho Svätým Duchom, vám túžia hovoriť evanjelium Ježiša Krista, lebo viera je z počutia Božieho Slova. V tom je život, aby človek neostával v tme, ale prešiel z tmy do svetla. Toto sa nemusí udiať nevyhnutne v kostole, veď Boh je všadeprítomný a pozná zmýšľanie každého človeka. Kto počúva Syna Božieho, bude žiť. Kto Ho zaprel, nemá život, ale hnev Boží ostáva na Ňom. Kto pozná Boha, toho pozná aj Boh. On nás učí pokore a trpezlivosti. Poslušnosti sa učíme, keď aj trochu potrpíme. Do svätyne vchádzame očistení Kristovou krvou a kráčame novou a živou cestou. Nekrič že vidíš, lebo mnohí tak kričia, ale uši si zapchávajú a hovoria že poznajú Krista. Kto vie toho toľko, aby mohol povedať že už vie všetko? Mnohí kričia že vidia, ale sú slepí a všetok hriech im ostáva. Otvorte uši a oči svojho srdca, počúvajte a viďte! Lebo kto nepočúva, ten nikdy nebude vidieť. Ak v srdci nemáš túžbu hovoriť o Pánovi Ježišovi Kristovi, potom niečo tu nehrá. Každý znovu narodený človek má túžbu sa neustále vzdelávať, lebo Pán si ho vyučuje.

Miesto Krista sme poslovia, akoby vás Boh napomínal skrze nás. Miesto Krista prosíme: Zmierte sa s Bohom! Toho, ktorý nepoznal hriech, urobil hriechom za nás, aby sme my boli v Ňom spravodlivosťou pred Bohom.
/Druhý list Korintským, 5:20-21/

Odpúšťanie

22. dubna 2018 v 7:39 | Reginahv

Lebo ak ľuďom odpustíte ich previnenia, aj vám odpustí váš Otec nebeský. Ale ak neodpustíte ľuďom, ani váš Otec nebeský neodpustí vám, keď sa previníte.
/Evanjelium podľa Matúša 6:14,15/

Ak odpustíš v srdci svojmu blížnemu, aj Otec nebeský odpustí tebe. Ale ak si v srdci držíš neodpustenie, ani nebeský Otec neodpustí tebe. Toto je veľmi silné slovo: Odpúšťanie. Niekedy sa dvaja ľudia pohádajú pre maličkosti, ktoré môžu vyústiť až do hriechu. Keď odpúšťanie neprichádza, lebo si navrávaš, že ty si nič neurobil a nech druhá strana sa ospravedlní tebe. Obaja ste presvedčení o svojej pravde. Toto je fakt zavádzajúce a nesprávne. Pán Ježiš Kristus hovorí každému kresťanovi osobitne, každému, kto má uši na počúvanie, aby pri všetkých hádkach a nedorozumeniach hľadal príčinu sám v sebe, nie v tom druhom.
Zvyčajne sa človek začne obhajovať a hovorí: Ja nie, to ty, ty, ty si všetkému na vine! Ale kto vie, čo ten druhý má vo svojom srdci? Aké myšlienky mu kolujú v hlave? To nevie človek, to vie len Boh a duch človeka. Lebo to, čo je v našom srdci hlboko skryté, človek sám na to nedosiahne. Vekom to zašlo a prach nasadal. To len obrazne. Nesprávne je, ak nehľadáš brvno vo svojom oku, ale ustavične hľadáš smeti v oku svojho blížneho!

Nesúďte, aby ste neboli súdení. Lebo akým súdom súdite vy, takým budete súdení a akou mierou meriate vy, takou vám bude namerané. Prečo bratovi vidíš v oku smietku, a vo vlastnom oku nebadáš brvno? Alebo ako môžeš povedať bratovi,: Poď, vyberiem ti smietku z oka, keď ty sám máš v oku brvno? Pokrytec, vytiahni najprv brvno z vlastného oka, a potom budeš jasne vidieť aby si mohol vybrať smietku z oka svojho brata.
/Evanjelium podľa Matúša 7: 1-5/

Lekár, uzdrav sám seba!: Toto príslovie použil Pán Ježiš v Evanjeliách pri inej príležitosti a to, keď začal kázať. Mne sa celkom spontánne tieto slová uložili v tomto prípade, keď píšem o odpúšťaní. My sami sa nedokážeme uzdraviť, ak by tak nechcel Boh. Ak by Boh nám nedaroval milosť z viery v Ježiša Krista, naše svedomie by v tom prípade černelo ako uhlie. V tom prípade by sme sa v hádkach posekali na drobné. Znovuzrodený človek ak počúva hlas Boha, Boh ho postupne uzdraví zo všetkých bolestí. Teraz nemyslím fyzické bolesti, ale tie, ktoré si sami spôsobujeme na duši. Asi pred tromi rokmi sa mi stalo, že som tisla na vozíku jednu babku. Tesne pred nami na chodníku zastalo luxusné auto a mladá žena z neho vystúpila. Poberala sa preč.
My sme chvíľku bezradne stáli a potom som za ňou zavolala:"Prosím vás, pani, alebo slečna, my nemáme kadiaľ prejsť, veď po hlavnej ceste sa nedá!" Bol to hlavný ťah do Blavy a autá natesno nalepené na sebe. Ten nenávistný pohľad mladej ženy a vulgárne slová mi celé ďalšie dni neschádzali z mysle. Vtedy sa mi po prvýkrát v celom mojom živote stalo, že som jej povedala toto: "Ďakujem vám za preparkovanie a nech vás žehná Pán Ježiš!" Viac som si ju už nevšímala.
Pán Ježiš Kristus odpúšťa naše hriechy. Keď Mu Lévi pripravil hostinu vo svojom dome, zákonníci a farizeji reptali proti Nemu, že užíva jedlo s colníkmi a hriešnikmi.

Ježiš im riekol: Nepotrebujú lekára zdraví, ale chorí! Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnych kajať sa.
/Evanjelium podľa Lukáša 5:31-32/

Ale kto je v tomto svete spravodlivý? Žiaľ, mnohí si nahovárajú, že sú v poriadku. Povedia si, že nepáchajú nijaké vraždy ani nijaký zločin a preto sa považujú za "dobrých". Myslia si, že spasenie si zaslúžia. No veru, nik, kto trpí samospravodlivosťou, nebude spasený! Všetci do jedného sme zlí a sme hriešnici. Človek sa už narodí s hriešnou podstatou. Ak by ľudia boli dobrí a spravodliví, Ježiš Kristus by umrel na kríži zbytočne. Ale tak sa to nestalo! Boh by neposlal na kríž Svojho Syna, ak by sme sa dokázali sami zachrániť našimi dobrými skutkami. Ale preto, lebo skrze pokánie a Kristov kríž sa mnohí môžu zachrániť, ak sa znovu narodia z Boha.
Znovuzrodenie z Boha nezažije samospravodlivý človek, lebo pokánie prichádza ako búrka a blesk na tých, ktorým Boh otvorí svedomie a človek vidí sám seba ako toho najväčšieho hriešnika, vtedy povieš Bohu: Pane, ja som veľmi zlý a nemôžem byť zachránený! Lebo ak ti Boh ukáže tvoje vnútro, vieš, že bez Pána Ježiša Krista sa nikdy nemôžeš zachrániť sám. Ja som nevedela ani to, kým sa ma Boh nedotkol tak, ako to len On vie. Preto píšem o tom, aby ste aj vy, ktorí čítate tieto slová, vedeli, že Ježiš Kristus zomrel za hriešnikov. Ale na tretí deň vstal z mŕtvych a až podnes sa dáva spoznávať všetkým, ktorí nedúfajú v seba, ale dúfajú v Boha a celým srdcom túžia po Ňom.

Lebo Boh tak miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho. Lebo neposlal Boh Syna na svet aby odsúdil svet, ale aby ho spasil. Kto verí v Neho, nebude súdený. Kto neverí, už je odsúdený, pretože neuveril v meno Jednorodeného Syna Božieho. A v tom je súd, že svetlo prišlo na svet, ale ľudia väčšmi milovali tmu ako svetlo, lebo ich skutky boli zlé. Každý totiž, kto zle robí, nenávidí svetlo a nejde na svetlo, aby jeho skutky nevyšli najavo. Ale kto činí pravdu, ide na svetlo, aby jeho skutky boli zjavené, pretože sú v Bohu konané.
/Evanjelium podľa Jána 3,16-21/

Zachrániť tvoju dušu vie len Ježiš Kristus. Ak svoje srdce k Nemu otvoríš dokorán. Uzdraví tvoje vnútro, lebo len On to dokáže, ak sa dáš Bohom premieňať a sústavne sa Mu nevzpieraš. Jedine Pán Ježiš uzdravuje človeka tak, že človek hľadá "smetie" najprv v sebe. Hľadajme v oku blížneho nie tie zlé veci, ale povzbuďme ho tými vecami, ktoré sa nám ľúbia na ňom. Viem, že aj napomínanie má svoju úlohu, ale niektorí kresťania sú už tak "dokonalí", že okrem napomínania už akoby ani nedokázali hľadať vinu v sebe, len v tom druhom. Niektorý z nás /kresťanov/ ani nechcú počuť že kresťan sám by mal hľadať príčinu v sebe, samozrejme s Božou pomocou. Lebo hádky, posudzovanie a sváry nie sú od Boha, ale od diabla.

Kam dál